Takmer 57-ročná existencia Štátnej vedeckej knižnice v Prešove (ďalej ŠVK) dáva tušiť, že za toto obdobie vybudovala úctyhodný knižničný fond a obslúžila obrovské množstvo čitateľov.

História
     Možno povedať, že začiatky knižničného systému na Slovensku siahajú do obdobia prvej Československej republiky, keď bol schválený prvý knižničný zákon (1919). Týkal sa síce len verejných obecných knižníc, ale to neznižuje jeho význam a dôležitosť pre zakladanie a budovanie knižníc v Československu. Založenie ŠVK je teda pokračovaním prudkého vývoja tohto systému v 50. rokoch 20. storočia, keď vzniklo niekoľko typov knižníc s rôznym poslaním a špecializáciou. V jej „rodnom liste“ sa uvádza dátum 1. september 1952 ako dátum zriadenia Štátnej študijnej knižnice v Prešove na základe nariadenia vtedajšieho Povereníctva školstva, vied a umení v Bratislave. V tom istom roku začala v Prešove svoju činnosť aj predchodkyňa súčasnej Univerzitnej knižnice Prešovskej univerzity po presťahovaní Pobočky Pedagogickej fakulty Slovenskej univerzity v Košiciach, ktorej súčasťou knižnica bola.
     Obe inštitúcie, ktoré naštartovali svoju činnosť v období prudkého rozvoja vysokého školstva, nespája len rovnaký dátum začiatku ich činnosti v Prešove, ale spočiatku aj rovnaké sídlo. Začiatky ŠVK sa spájajú so skromnými priestormi historickej budovy na Hlavnej ul. – paláca Klobušických, kde však, na rozdiel od knižnice univerzity, sídlila len veľmi krátko a už v roku 1954 sa na 36 rokov presťahovala do budovy Evanjelického kolégia. Prevádzka požičovne bola umiestnená najprv v priestoroch historickej dvorany, ale postupným zvyšovaním počtu zamestnancov a zriadením a rozšírením jednotlivých oddelení dostala knižnica k dispozícii celé pravé krídlo na 1. poschodí.
     Za viac ako 30 rokov ŠVK prešla rôznymi etapami vývoja, ktorý predurčovala nielen zriaďovacia listina, ale aj nastolené spoločenské požiadavky, ktoré si vyžadovali napr. výrazné organizačné zmeny, zmeny zriaďovateľov, ale aj v zmenu názvu. Knižnica vznikla síce ako univerzálna vedecká knižnica, ale vzhľadom na vysoké školstvo pôsobiace v Prešove  bola časom špecializovaná na humanitné a spoločenskovedné odbory (pedagogika, výtvarné umenie, jazykoveda, história, filozofia) a potom na regionálnu a ukrajinskú, neskôr na rusínsku a ukrajinskú literatúru.
     Desaťročia existencie ŠVK boli plné aktivít a činností, ktoré viedli k rozširovaniu knižnično-informačných služieb pre potreby používateľského zázemia. Boli to roky spojené s veľmi aktívnou akvizičnou a bibliografickou činnosťou, edičnou činnosťou, výskumom a teoretickými štúdiami z oblasti dejín knižnej kultúry a dejín kníhtlačiarstva. Tieto aktivity znamenali výrazný posun v postavení knižnice v jednotnej sústave knižníc. Avšak vtedajšia ideologická orientácia štátu mala za následok čiastočne obmedzené výpožičné služby a takpovediac jednostrannú skladbu fondov. Napriek týmto nedostatkom ŠVK podobne ako množstvo iných knižníc existovala preto, aby slúžila verejnosti (Štátna vedecká knižnica v Prešove  55-ročná / Valéria Závadská. In : Bulletin SAK, roč. 15, 2007, č. 4, s. 24 – 27).
     Záver roka 1989 priniesol obrovské zmeny v republike, nastala nová politická a spoločenská situácia. Spolu s ňou sa objavilo množstvo pozitívnych aj negatívnych javov, ktoré sa dotkli aj knižnice. Pre jej činnosť boli podstatné najmä
• nové možnosti v akvizičnej politike, napr. otvorenie hraníc,
• nové typy dokumentov získavané do knižničného fondu a
• automatizácia knižničných procesov.
     ŠVK začala so zavádzaním výpočtovej techniky na vtedajšie pomery veľmi skoro (už v roku 1991). Vypracovala koncepciu rozvoja automatizácie, zakúpila prvé počítače a na spracovanie nových prírastkov získala prvý knižničný softvér. Zhruba za 5 rokov mala automatizované všetky knižničné činnosti s výnimkou jedinej - evidencie dochádzajúcich periodík. Postupná implementácia informačných a komunikačných technológií v 90. rokoch znamenala zásadné zmeny v práci knihovníkov ŠVK na všetkých úsekoch knižničnej práce (Štátna vedecká knižnica v Prešove 1952 – 2002 / zost. Anna Hudáková. Prešov : Štátna vedecká knižnica, 2002. 40 s. ISBN 80-85734-45-1).

Súčasnosť
     V rámci svojich možností sa knižnica v poslednom desaťročí venovala rôznym aktivitám, prispôsobovala sa požiadavkám svojho používateľského zázemia a pripravila pre svojich používateľov a návštevníkov nové služby.

Zriadenie nových študovní
     ŠVK napriek veľkým priestorovým obmedzeniam v rokoch 2001-2008 zriadila niekoľko nových špecializovaných študovní. Všetky sa nachádzajú v budovách na Hlavnej ul., teda mimo oddelenia knižnično-informačných služieb, ktoré má sídlo na Námestí mládeže.

1. databázová študovňa (2001)
     Zriadenie prvej študovne s prístupom k internetu a k elektronickým informačným zdrojom je výsledkom schválenia grantu Nadácie otvorenej spoločnosti – Open Society Fondation, ako aj príspevku Informačnej kancelárie Rady Európy, pretože súčasťou študovne sa stalo Informačné miesto o Rade Európy.
     Študovňa poskytuje najmä prístup na verejný internet, umožňuje samostatné vyhľadávanie relevantných bibliografických, faktografických a fulltextových informácií z voľne prístupných slovenských a zahraničných databáz, ale zároveň poskytuje možnosť využiť rešeršné služby na objednávku.
     Vo svojej ponuke má okrem online prístupu do elektronických informačných zdrojov (ProQuest, EBSCO, EPI), aj databázy na CD (Wilson Education Fulltext, EBSCO), resp. multimediálne dokumenty na CD, napr. multimediálnu encyklopédiu Výtvarné umění, multimediálneho turistického sprievodcu Praha 2000, zemepisné mapy sveta Global Explorer, biografický slovník Evropané, encyklopédiu svetovej kultúry Encyclopedia of World Cultures, univerzálnu encyklopédiu Heuréka 2002, niekoľko ročníkov časopisu Praktická elektronika A Radio (predtým Amatérské rádio), medicínske tituly Ortopédia, Pediatria, Nový atlas anatomie člověka, Interaktivní kardiochirurgie, všeobecné encyklopédie Universum, Ottova encyklopedie obecných vědomostí, Štatistické ročenky SR, Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska a ďalšie.
    Súčasťou databázovej študovne je Informačné miesto o Rade Európy. Záujemcovia o jeho služby majú k dispozícii materiály Rady Európy, ktoré knižnici do roku 2006 dodávala Informačná kancelária Rady Európy v Bratislave.

2. študovňa špeciálnych dokumentov (2002)
     V roku 2002 pri príležitosti 50. výročia vzniku ŠVK sa podarilo za prispenia finančných prostriedkov na kultúrne aktivity zriadiť študovňu špeciálnych dokumentov.
     Snahou knižnice totiž bolo na jedno miesto sústrediť špeciálne dokumenty, ktoré sa nachádzajú v knižničnom fonde ŠVK. To znamená, že z fondu vyčlenila väčšinu špeciálnych dokumentov, ktoré sú prílohami k tlačeným materiálom, ale aj tie, ktoré sú samostatnými knižničnými jednotkami a premiestnila ich do novej študovne.
     Ide hlavne o jazykové učebné materiály a dokumenty, ktorých prílohu tvoria audio- alebo videokazety. Okrem nich sa v študovni nachádzajú videokazety z iných vedných odborov, napr. z histórie, geografie, astronómie, výpočtovej techniky, etnológie, oblasti ľudských práv, napr. titul Imago mundi o dejinách cirkevných stavieb, Okná vesmíru dokorán o nekonečnosti vesmíru, tituly London (sprievodca po veľkomeste), Living in New York (ukážky americkej angličtiny), Jižní Afrika (cestopis o krajine), Madagaskar (reportáž o ostrove), ďalej Nebojte se počítačů o obsluhe osobného PC pre začiatočníkov, tituly Dejiny Slovenska, 100 plus známych a neznámych osobností Slovenska alebo Regionálne tradície o tancoch horného Liptova.
     Súčasťou študovne bolo od začiatku fungovania študovne aj Poradenské centrum na výučbu nemeckého jazyka, ktorého vytvorenie bolo výsledkom spolupráce knižnice a Goetheho inštitútu v Bratislave. Poskytovalo učiteľom, študentom a záujemcom o nemecký jazyk originálne nemecké učebné materiály, ktoré knižnici dodával Goetheho inštitút a hlavne realizovalo týždenné konzultácie o práci s týmito materiálmi. Hoci rozhodnutím Goetheho inštitútu došlo v roku 2006 k zrušeniu centra, všetky dovtedy dodané nemecké dokumenty ostali súčasťou knižničného fondu a niektoré z nich je možné vypožičať si aj absenčne.

3. slovanská študovňa (2006)
     Myšlienka vybudovať slovanskú študovňu prišla s príchodom novej kolegyne do ŠVK. Jej dlhoročné skúsenosti s prácou v Slovanskej knižnici pri Národnej knižnici Českej republiky v Prahe, ako aj bohaté fondy literatúry niektorých slovanských národov (slovenského, českého, ruského, ukrajinského, poľského, rusínskeho), ktoré ŠVK už vo svojom fonde mala, rozhodli o tom, že knižnica začne s budovaním fondov všetkých slovanských národov.
     Schválené finančné zdroje Ministerstva kultúry SR boli dôležitým krokom k zriadeniu novej študovne. Jej hlavnou náplňou je prístup k periodickej a neperiodickej literatúre všetkých slovanských národov, ktorú je možné prezenčne študovať. Za krátky čas fungovania študovne stihla knižnica doplniť jej fond aj literatúrou južných slovanských národov (bulharského, chorvátskeho, slovinského, srbského atď.). Na základe zmluvy o spolupráci s Národnou knižnicou Bieloruska v roku 2008 bude získavať v rámci medzinárodnej výmeny dokumentov aj tituly bieloruskej produkcie.

4. študovňa starých tlačí (2007)
     ŠVK má vo svojom fonde približne 20 tisíc dokumentov zo 16. – 19. storočia, čiastočne aj 20. storočia (do roku 1918). Okrem toho, viac ako 30 rokov spravovala fondy Kolegiálnej evanjelickej knižnice a Diecéznej (Eparchiálnej) knižnice. Odborní zamestnanci úseku spracovania historických tlačí poznajú najmä kolegiálny fond, ktorý aj po jeho vrátení Evanjelickej cirkvi (ECAV) v 1. polovici 90. rokov 20. storočia  môžu čitatelia a používatelia ŠVK na základe dohody s ECAV študovať v priestoroch knižnice.
     Do septembra 2007 boli kolegiálne dokumenty na prezenčné štúdium k dispozícii v študovniach na Námestí mládeže, ale v snahe šetriť čas a náklady obom stranám a zároveň vytvoriť lepšie podmienky na štúdium pre požívateľov ŠVK bola od tohto obdobia v priestoroch slovanskej študovne zriadená študovňa starých tlačí.
     Záujemcovia o tieto fondy majú k dispozícii katalógy a kartotéky, ako aj všetky potrebné pomôcky potrebné k štúdiu týchto dokumentov. Nezanedbateľnou výhodou študovne sú konzultanti – odborníci so znalosťami z histórie, paleografie, archívnictva, inkunábulistiky, kodikológie, latinčiny, maďarčiny, ktorí v prípade potreby vedia pomôcť a poradiť.

5. informačno-vedecké centrum (2008)
     Informačno-vedecké centrum pre podnikateľov, ktorého služby môžu využívať všetci používatelia ŠVK, je výsledkom národného projektu financovaného zo štrukturálnych fondov Vytvorenie siete s informačným prepojením vedeckých, akademických a špeciálnych knižníc vrátane ich modernizácie. ŠVK sa zapojila do tohto projektu a stala sa partnerom ďalších 10 slovenských knižníc.
     Cieľom projektu bolo vytvoriť kvalitné odborné informačné zázemie, ktoré bude podporovať výskum a vývoj a tým pomôže aj aplikácii jeho výsledkov do podnikateľskej praxe. Výsledkom celého projektu a aktivít všetkých zúčastnených knižníc je podpora podnikateľského prostredia, a tým zvyšovanie jeho konkurencieschopnosti v rámci Európy.
     Informačnú základňu tvoria elektronické informačné zdroje, ktoré majú návštevníci k dispozícii práve v informačno-vedeckom centre. Výhodou tejto služby pre používateľa ŠVK  je prístup k týmto licencovaným zdrojom aj mimo ŠVK, čo však bude možné až po jeho registrácii do systému NAVIGA spravovaného Slovenskou národnou knižnicou v Martine, ktorá je končeným prijímateľom pomoci.

Služby ŠVK
     Knižničný zákon č. 183/2000 o knižniciach ukladá slovenským knižniciam povinnosť poskytovať knižnično-informačné služby, pričom ich delí na základné a špeciálne. Základné knižnično-informačné služby poskytuje každá knižnica knižničného systému SR. Medzi špeciálne knižnično-informačné služby možno teda zaradiť všetky ostatné služby (nielen tie, ktoré zákon vymenúva), ktoré sú schopné knižnice poskytovať a ktoré si vyžadujú primerané technické, finančné či personálne zabezpečenie. Nemožno teda očakávať, že ich budú poskytovať všetky knižnice. Z špeciálnych služieb, ktoré ŠVK poskytuje svojim používateľom, možno spomenúť najmä tie, ktoré sú veľmi žiadané, resp. tie, ktoré možno nie sú bežnou ponukou služieb iných knižníc.
     Svoje stále miesto v škále špeciálnych knižnično-informačných služieb ŠVK majú medziknižničné výpožičné služby (MVS). Požiadavky na ich zabezpečenie z roka na rok stúpajú, čo na jednej strane svedčí o kvalitnom obsahu knižničného fondu ŠVK a na strane druhej o kvalite a rýchlosti ich zabezpečenia. Medziknižničnou výpožičnou službou možno pre svojich používateľov vypožičať akékoľvek dokumenty, ktoré nemá vo fonde ŠVK, resp. sú z nejakého dôvodu nedostupné (sú vypožičané iným používateľom), a to z knižníc na Slovensku alebo v zahraničí. Týmto spôsobom sa realizujú aj výpožičky článkov z novín a časopisov vo forme papierových alebo skenovaných kópií. Požiadať o MVS je možné v požičovni knižnice.
     ŠVK si z minulosti uchovala vo svojej ponuke tzv. cirkulačnú výpožičnú službu zahraničných titulov časopisov (CVS), pretože stále je o ňu záujem. Obsahom tejto služby je absenčné požičiavanie jednotlivých čísel bežného ročníka odborného periodika. V minulosti zahŕňala táto služba výpožičky len zahraničných titulov (okrem českých), avšak v posledných rokoch sa knižnica rozhodla do zoznamu takto požičiavaných titulov zaradiť aj slovenské odborné časopisy. Knižnica tak vyšla v ústrety používateľom a akceptovala niektoré ich návrhy, pretože periodickú literatúru je možné požičiavať iba prezenčne. Vzhľadom na to, že do ŠVK dochádza ročne viac ako 1 300 titulov periodickej literatúry, nie je v možnostiach knižnice zabezpečiť túto službu pre všetky dochádzajúce tituly. CVS je súčasťou služieb čitárne knižnice.
     Niektoré špeciálne služby ako rešeršné, konzultantské, reprografické a pod. sú zahrnuté do aktivít jednotlivých študovní. Väčšina špeciálnych služieb v ŠVK je spoplatňovaná a informácie o cene za jednotlivé druhy služieb sú súčasťou cenníka knižnično-informačných služieb, ktorý je prílohou knižničného poriadku ŠVK. V súčasnosti ŠVK pripravuje novelizáciu knižničného poriadku ŠVK s účinnosťou od 1. apríla 2009. Podrobnejšie informácie o histórii knižnice, jej poslaní a službách, rovnako ako kontakty, podujatia, novinky knižničného fondu či iné informácie možno nájsť na webovej stránke ŠVK www.svkpo.sk. V súčasnosti knižnica pripravuje rekonštrukciu stránky a používatelia a návštevníci sa zhruba o mesiac môžu tešiť nielen na jej vynovenú tvár, ale veríme, že aj na efektívnu navigáciu a množstvo potrebných informácií.

Na záver...
     Napriek veľkému úsiliu knihovníkov Štátnej vedeckej knižnice nie je vždy možné vyhnúť sa chybám a nedostatkom pri poskytovaní služieb. Mnohé z týchto nedostatkov súvisia s obrovským problémom, s ktorým knižnica bojuje už niekoľko desaťročí. ŠVK na jednej strane nemá dostatok priestorov na prevádzku, ako aj na uloženie knižničných fondov (knižnica je nútená prenajímať súkromné objekty), na strane druhej súčasné priestory, najmä objekty depozitov, sú vo veľmi zlom až havarijnom stave, keďže roky bojovala aj s nedostatkom financií na obnovu spravovaných objektov. Ak sa k tomu neutešenému stavu pripočítajú vysoké náklady na takto riešenú prevádzku, jediným a do budúcnosti najefektívnejším riešením sa javí výstavba účelovej budovy.
     Knižnica v posledných 6 rokoch realizovala niekoľko aktivít, ktoré aj s podporou zriaďovateľa – Ministerstva kultúry SR – viedli k návrhu novej budovy knižnice. Vzhľadom na náročnosť investície je jej pokračovanie závislé od viacerých faktorov. Najbližším krokom, ktorý bude knižnica realizovať, je spracovanie projektovej dokumentácie. Financovanie novostavby chce knižnica dosiahnuť nielen zo štátneho rozpočtu, ale aj zo štrukturálnych fondov cez Operačný program Informatizácia spoločnosti.
     Novostavba ŠVK je dobrým príkladom ako na Slovensku napĺňať predstavy o vedomostnej spoločnosti, pretože knižnice sú vo vedomostnej spoločnosti dôležitým prvkom, čo pochopila aj autorka citátu „bez knižníc znalostnú spoločnosť nevybudujeme“ (Postavenie knižníc v znalostnej spoločnosti alebo Existujú znalosti v knižničnom a informačnom systéme? / Helena Ondriašová. In : ITlib. Informačné technológie a knižnice [online], 2007, č. 03 [cit. 2009-03-10]). Zároveň by táto novostavba mohla byť ukážkou toho, že knižnice na Slovensku sú schopné viac-menej bez väčších problémov svojou činnosťou a svojimi službami implementovať všetky horizontálne priority Národného strategického referenčného rámca na roky 2007 - 2013 (Vedomostná spoločnosť a knižnice na Slovensku / Valéria Závadská [online] [cit. 2009-03-20]. Dostupné na: http://www.fpvmv.umb.sk/www/nkeu/view.php? cisloclanku=2008110003).

Mgr. Valéria Závadská
Štátna vedecká knižnica v Prešove