„Možno žiadne z umení nenahromadilo taký bohatý a početný rezervoár poučiek, definícií, noriem, návodov ako narábať s materiálom ako hudba. Súčasne možno povedať, že žiadne z ostatných umení nie je natoľko opradené nimbom tajomstva, neprístupnosti, „božskosti“ ako práve hudba... hudba patrí k zázraku života na našej planéte, riadi sa jeho zákonitosťami, tak ako všetko živé korení v zemi a smeruje k nebu... Vesmír jej hodnôt učí pokore aj profesionálov...“

JURAJ HATRÍK

"Poézia mi pripadala ako puklina v stene alebo vylomená mreža na oblôčiku, kade možno uniknúť zo žalára reality. Bolo to, pravdaže, nedorozumenie, jedna z tých ilúzií, ktoré pestuje v ľuďoch umenie. Lenže umenie ilúzie nie len vytvára, ale aj rúca – a tak som jedného dňa, opäť vďaka poézii, pochopil, že slobodu nemožno získať únikom z reality, ale jej ovládnutím, čiže jej poznaním a premenou – premenou žalára reality na ríšu slobody – a že práve poézia je jedným z najmocnejších nástrojov tejto premeny, pretože nabáda človeka, aby sníval a aby pomocou snov prekonával všetko staré a vytváral nové, nebývalé, nevídané a neslýchané časti reality."

ALBERT MARENČIN

„HAMLET
Prvému hercovi.
Prosím vás, každý prostriedok používajte s mierou, lebo práve v záplave, búrke a či smršti vášne si musíte osvojiť a zachovať triezvosť. Ale nebuďte ani veľmi krotkí. Dajte sa poučiť vlastným citom, hrajte, ako si to žiada slovo, a vravte, ako si to žiada hra. Predovšetkým však dbajte na to, aby ste neprekročili prirodzenú mieru. Všetko, čo sa zveličí, vybočuje zo zmyslu divadla, ktorého poslaním od nepamäti bolo a je i teraz nastavovať zrkadlo prírode, ukazovať cnosti jej krásu, zlobe jej ošklivosť a dobe jej vernú podobu, jej odtlačok...“

WILLIAM SHAKESPEARE

„Najradšej mám divákov, ktorí mi povedia, že film je o nich alebo že pre nich niečo znamenal, i takých, v ktorých niečo zmenil. Na jednom stretnutí vo Francúzsku pri Paríži prišla ku mne pätnásťročná dievčina a hovorila, že bola na Veronike. Bola raz, druhýkrát, tretíkrát a chcela mi povedať iba jedno – pochopila, že duša existuje. Predtým to nevedela a teraz to vie. Je v tom niečo veľmi pekné. Stálo za to natočiť Veroniku pre túto dievčinu. Stálo za to pracovať rok, stratiť veľa energie, trpezlivosti, moriť sa, trápiť sa preto, aby jedna malá dievčina v Paríži zistila, že duša existuje.“

KRZYSZTOF KIEŚLOWSKI  

"Dodnes nezabudnem na zážitok, ktorý som mal, keď som videl, ako z tuby vychádza farba. Stačí potlačiť prstami a z túb vychádzajú jedna za druhou tie zvláštne bytosti. Farby žijú samy o sebe, sú samostatné. Majú všetky potrebné vlastnosti, aby mohli ďalej žiť. Sú pripravené každú chvíľu podrobiť sa novým kombináciám, navzájom sa zmiešať, vytvárať nekonečný počet nových svetov. Chvíľami sa mi zdalo, že štetec, ktorý s nezlomnou vôľou vytrháva farby z tých živých farebných bytostí, má zvláštny hudobný zvuk. Niekedy som počul šum miešajúcich sa farieb. Podobal sa dojmu, ktorý môžeme mať v tajuplnom laboratóriu záhadného alchymistu."

VASILIJ KANDINSKIJ