Publikačná činnosť vysokoškolských učiteľov, vedecko-výskumných pracovníkov a doktorandov patrí k významným kritériám hodnotenia vysokej školy. Zoznamy publikačnej činnosti sa vyžadujú pri akreditácii, pri predkladaní projektov, grantov, pri kvalifikačných postupoch a ostatné tri roky aj pri rozpise dotácií verejným vysokým školám z rozpočtu Ministerstva školstva SR.

     Publikačná činnosť na vysokých školách teda nie je samoúčelnou a dobrovoľnou záležitosťou, ale jej previazaním na prideľovanie finančných prostriedkov vysokým školám sa doslova stala jednou z ich najdôležitejších povinností podobne ako zabezpečovanie vyučovacieho procesu.
     Prvé systematické pokusy s elektronickou evidenciou publikačnej činnosti (EPČ) na Slovensku a zároveň aj v našej knižnici začali už v polovici 90-tych rokov minulého storočia. Naša knižnica patrila k pilotným akademickým knižniciam, ktoré v rámci združenia ProScientia začali s evidenciou podľa jednotných kritérií vypracovaných prof. Š. Kimličkom. Tieto pokusy dostali na PU reálnu podobu v roku 1998, keď predovšetkým na základe iniciatívy Filozofickej fakulty Univerzitná knižnica PU (UK PU) ucelene spracovala publikačnú činnosť štyroch fakúlt univerzity (FF, PF, PBF a GBF) za rok 1997. Na základe rozhodnutia Vedenia PU začala UK PU vydávať aj výročnú bibliografiu publikačnej činnosti (pozri http://www.pulib.sk/svk/pubcin2.html), ktorá od roku 1998 vychádza bez prerušenia aj v tlačenej podobe, čo je na slovenských univerzitách unikát.
     Za ten čas sa o evidencii publikačnej činnosti, resp. o publikačnej činnosti stihlo vytvoriť niekoľko desiatok „mýtov“ a každý rok pribúdajú ďalšie. Niektoré z nich vám prinášame aj s naším komentárom.

1. Evidencia publikačnej činnosti je výmysel knihovníkov
S požiadavkou evidovať publikačnú činnosť v knižniciach, a nie na katedrách, prípadne na oddeleniach pre vedu prišli samotné vysoké školy, keďže chceli mať túto agendu profesionálne spracovanú v zmysle platných noriem a pravidiel. V roku 2000 dostali túto povinnosť akademické knižnice aj v rámci Zákona o knižniciach č. 183/2000 Z. z. Z pohľadu vysokých škôl túto agendu rieši Smernica č. 13/2008-R zo 16. októbra 2008 o bibliografickej registrácii a kategorizácii publikačnej činnosti, umeleckej činnosti a ohlasov (pozri http://www.pulib.sk/svk/sluz_cin.html).

2. Kategórie publikačnej činnosti si vymysleli knižnice a menia si ich ako chcú
Prvé ucelené kategórie publikačnej činnosti a ohlasov na Slovensku spracoval prof. Štefan Kimlička z Katedry knihovníctva a vedeckých informácií FiF UK v Bratislave a naša knižnica ich používala až po odporúčaní Akreditačnej komisie SR od roku 1998. Od roku 2005 si ich po miernych úpravách osvojilo Ministerstvo školstva, a tak tvoria prílohu Smernice o bibliografickej registrácii a kategorizácii publikačnej činnosti, umeleckej činnosti a ohlasov. Knižnice si tieto kategórie nemôžu svojvoľne meniť, ani upravovať, je to možné len zmenou smernice  – ich poslednú verziu nájdete na stránkach UK PU http://www.pulib.sk/svk/sluz_cin.html. Od roku 2008 je táto smernica rozšírená aj o kategórie umeleckej činnosti.

3. Do knižnice je zbytočne dodávať publikácie a kópie článkov, keďže údaje o publikačnej aktivite sú vyplnené vo formulári
Povinnosť odovzdávať podklady k publikačným jednotkám je rámcovo stanovená v ministerskej Smernici o bibliografickej registrácii a kategorizácii publikačnej činnosti a ohlasov a bližšie ju upravuje univerzitná Smernica  o bibliografickej registrácii a kategorizácii publikačnej činnosti, umeleckej činnosti a ohlasov. Autor pripravuje podklady pre bibliografickú registráciu tak, aby bolo možné dokument pri bibliografickej registrácii jednoznačne identifikovať. Zdrojom popisu pre knihovníka nikdy nemôže byť len formulár, ale musí to byť primárny dokument – v závislosti od typov dokumentov buď originál dokumentu (pri monografiách, zborníkoch, učebniciach), alebo kópia článku. Všetky zaevidované publikačné jednotky sa archivujú aj fyzicky a slúžia pre potreby akreditácie univerzity a tiež na prezenčné štúdium v Študovni publikačnej činnosti, ktorá je denne (od 9.00 do 12.00 hod.) k dispozícii čitateľom UK PU.

4. Vydavateľská úprava kníh a časopisov je vecou autora, resp. vydavateľa
Vydavateľskú úpravu kníh a odborných časopisov upravujú technické normy: STN 01 0166 Vydavateľská úprava kníh a STN 01 0199 Vydavateľská úprava odborných časopisov. UK PU má vo svojom fonde v elektronickej podobe na CD Vybraný súbor slovenských technických noriem (Bratislava : Slovenský ústav technickej normalizácie, 2005), ktorý je k dispozícii pre čitateľov v Multimediálnej študovni UK PU, kde si tieto normy môžu pozrieť. K najčastejším vydavateľským chybám patrí uvádzanie akademických titulov a hodností na obale publikácie, chýbajúce údaje v tiráži alebo uvádzanie rôznych  (často nelogických) prívlastkov v podnázve publikácie (napr. monografický zborník, monografická antológia a pod.).

5. Či  je článok odborný alebo vedecký, určuje riaditeľ knižnice
Stanovenie kategórie publikačnej činnosti je zodpovednosťou autora a vedúceho pracoviska a neexistuje žiadna univerzálna osoba, ktorá by dokázala odborne posúdiť všetky publikačné aktivity univerzity (riaditeľ knižnice už vôbec nie). Kategóriu uvedenú na formulári knižnica môže (a musí) zmeniť iba v prípade, ak nie je v súlade s definíciou uvedenou v Smernici o bibliografickej registrácii a kategorizácii publikačnej činnosti, umeleckej činnosti a ohlasov. Zmenu kategórie však knižnica urobí až po konzultácii s autorom, prípadne s príslušným prodekanom pre vedu a doktorandské štúdium, v krajnom prípade môže osloviť aj prorektora pre vedu a doktorandské štúdium. Za správne zaradenie publikácie nesie konečnú zodpovednosť pred Ministerstvom školstva knižnica, t. j. spracovateľ(-ka) publikačnej jednotky.
Pre uvedený príklad platia tieto definície: vedecký článok prináša pôvodné, originálne výsledky vedeckovýskumnej práce autora a má byť publikovaný vo vedeckom časopise; odborný článok nemá vedecko-objaviteľský charakter, ale jeho spracovanie si vyžaduje vysokú odbornú kvalifikáciu autora. Preto v tomto prípade knižnica len preverí, či článok  je uverejnený vo vedeckom časopise. Keďže nie všetky časopisy majú v tiráži uvedené, či sú vedecké alebo odborné, Ministerstvo školstva SR uvažuje nad vydaním zoznamov vedeckých časopisov pre jednotlivé vedné odbory.

6. Aj autocitácia je relevantná citácia a knižnica ju má evidovať
Autocitácia je citácia pochádzajúca z ďalších publikácií samotného autora alebo jeho spoluautorov,  čo, laicky povedané, znamená, že autor cituje sám seba. Pokiaľ má publikácia viacero autorov, v prípade, že jeden z nich ju cituje v inom dokumente a nie je možné jednoznačne určiť, ktorý zo spoluautorov je autorom citovanej časti, tak ide tiež o autocitáciu. Autocitácie nie sú predmetom bibliografickej registrácie, to znamená, že autor si ich, samozrejme, môže uvádzať v bibliografických odkazoch svojho publikovaného diela, nemôže si ich však dať zaevidovať do databázy publikačnej činnosti v UK PU. Z hľadiska dôležitosti sú najdôležitejšie citácie v citačných indexoch (databázach), ktoré majú celosvetový dosah. Za  najdôležitejšie a najrozšírenejšie informačné zdroje sú považované databázy Web of Science z produkcie Thomson Scientific a databáza SCOPUS z produkcie Elsevier. O ich významnosti svedčí aj to, že citácie z týchto databáz nie je potrebné dokladovať kópiami, pre evidenciu stačí tlačený výstup z databázy.

7. Ministerstvo školstva nemá prehľad o publikačnej činnosti vysokých škôl
Keďže VŠ dostávajú za publikačnú činnosť z MŠ SR dotácie, bolo potrebné vymyslieť spôsob celoslovenskej evidencie a kontroly publikačnej činnosti. Preto v roku 2007 zriadilo MŠ SR Centrálny register evidencie publikačnej činnosti Slovenskej republiky (CREPČ), do ktorého sú VŠ povinné pravidelne prispievať. Hlavným cieľom tohto národného projektu však bolo v čo najvyššej miere automatizovať proces získavania a vyhodnocovania údajov súvisiacich s publikačnou činnosťou univerzít. Sekundárnym cieľom projektu je vznik unikátneho centrálneho zdroja informácií, ktorý umožňuje získať prehľad o činnosti všetkých zapojených pracovísk odbornej i laickej verejnosti na jednom mieste – na portáli www.crepc.sk. V CREPČ však nie je kompletná publikačná činnosť, MŠ SR prideľuje finančné prostriedky VŠ len za vybrané kategórie publikačnej činnosti (pozri http://www.pulib.sk/data/EPC/min_kateg.rtf). UK PU však spracováva všetky kategórie uvedené v Smernici, vrátane ohlasov, ktoré CREPČ zatiaľ taktiež neeviduje. MŠ tiež stanovilo, aby sa publikačná činnosť pre potreby prideľovania dotácií VŠ neevidovala v CREPČ za kalendárny rok, ale od 1. 11. do 31. 10. tak, ako ostatné ukazovatele potrebné na pridelenie rozpočtu (napr. počet študentov).

8. Autor si môže vykazovať publikačnú jednotku na viacerých VŠ
Podľa Smernice sa publikácia vysokej škole započítava vtedy, ak aspoň jeden z jej autorov bol v čase vydania publikácie s vysokou školou v pracovnom pomere na ustanovený pracovný čas (t. j. na plný úväzok). Za normálnych okolností nie je možné mať na dvoch VŠ dva plné úväzky, a preto si autor môže publikačnú jednotku vykázať len tam, kde ma plný úväzok. Zároveň platí, že knižnica nemôže evidovať a vykazovať publikačnú činnosť zamestnancovi na čiastočný úväzok. MŠ SR kontroluje tieto záležitosti softvérovo, práve prostredníctvom CREPČ. Často sa stáva, že autor pri  prechode z jednej VŠ na druhú si za dané obdobie vykáže publikačnú jednotku až na novej VŠ, aj keď publikoval v čase, keď ešte nebol jej zamestnancom. Z pohľadu univerzity je preto potrebné, a to nielen z uvedeného dôvodu, aby publikačná činnosť bola evidovaná priebežne, a nie posledný mesiac pred jej odovzdaním na ministerstvo.

9. Knižnica určuje percentuálny podiel v prípade spoluautorstva
Podobne ako stanovenie kategórie publikačnej činnosti je aj stanovenie percentuálneho podielu na tvorbe dokumentov zodpovednosťou autora, resp. autorov. Knižnica len kontroluje, či súčet podielov spolu dáva 100%, čo nebýva vždy, a preto to musí po dohode s autormi upraviť. V prípade, ak autori neuvedú percentuálny podiel, knižnica je povinná ho rozdeliť rovným dielom medzi všetkých spoluautorov. Je preto vhodné, aby sa spoluautori vopred dohodli na percentuálnom podiele. Zvlášť dôležité je to vtedy, ak sú spoluautori z rôznych univerzít, keďže aj túto záležitosť MŠ SR kontroluje softvérovo prostredníctvom CREPČ.

10. Pracovníčky UK PU na úseku EPČ sú „likvidátorky“ publikačnej činnosti na PU
Pracovníčky UK PU, ktoré evidujú publikačnú činnosť PU, sú zodpovedné za dodržiavanie normatívov, predovšetkým oboch  Smerníc – ministerskej aj univerzitnej – a sú povinné konať v súlade s nimi. Ich prístup je preto rýdzo profesionálny, a aj keď si to autori často neuvedomujú, je plne v súlade so záujmami PU. Pracovníčkam je často vytýkané, že odmietajú zaevidovať publikačnú jednotku, ak nespĺňa všetky náležitosti, prípadne že trvajú na zmene autorom nadhodnotenej kategórie alebo odmietajú zaevidovať publikačné aktivity, ktoré knižnice evidujú na iných VŠ (napr. ak nechcú zaevidovať autocitácie, reklamy na knihu, informácie o podujatiach alebo o prezentácii diela a pod.). Tento nekompromisný prístup knižnice je však nevyhnutný a potvrdzuje ho aj spolupráca s CREPČ. MŠ SR totiž kontroluje publikačnú činnosť VŠ nielen softvérovo, ale aj fyzicky (prostredníctvom CVTI) a v prípade, že vykážeme za PU nerelevantnú publikačnú jednotku, tak ju z evidencie rovno vyradia a univerzita tak príde o finančnú dotáciu za túto jednotku. V roku 2007 nám MŠ SR vyradilo spolu 7 záznamov, v roku 2008 iba 5 záznamov, čo pri počte vyše 1850 záznamov ročne je v porovnaní s inými VŠ veľmi slušné číslo. O opodstatnenosti nášho prístupu svedčí aj pozitívne hodnotenie evidencie publikačnej činnosti na PU Akreditačnou komisiou SR pri komplexnej akreditácii univerzity.

11. Knižnica by mala zisťovať, ktoré časopisy sú v danej oblasti „karentované“
Karentovaný časopis je vedecký časopis registrovaný a spracúvaný službou ISI Current Contents a je vyhľadateľný v niektorej z tematických sérií Current Contents Connect, ktoré sú dostupné v rámci portálu Web of Knowledge (PU má  zabezpečený prístup do tejto databázy v rámci celoslovenského konzorcionálneho prístupu). Preto si je možné zoznam karentovaných časopisov prezrieť len z portálu ISI Web of Knowledge (http://isiknowledge.com/), a to  pomocou voľby prezeranie, t. j. Browse (Browse tables of contents and selected web sites).  Karentované časopisy je možné vyhľadávať podľa počiatočného písmena z názvu časopisu (JOURNAL TITLE BROWSE), alebo podľa tematickej sekcie (CC EDITION BROWSE). Keďže vyhľadávanie podľa vedného odboru, prípadne predmetového hesla nie je možné, knižnica takéto zoznamy vytvoriť nedokáže. Navyše karentovanosť časopisov nie je jav nemenný a často tu dochádza k zmene, preto je nevyhnutné zisťovať aktuálnu karentovanosť, resp. nekarentovanosť každého čísla časopisu. Odborníci pre danú oblasť by mali vedieť, ktoré časopisy sú renomované a podľa ich názvu môžu na spomínanom portáli zistiť, či sú aktuálne aj karentované.

12. Knižnica by mala sledovať ohlasy všetkých publikujúcich zamestnancov PU, mala by vyhotovovať kópie článkov z publikácií, ktoré má knižnica vo svojom fonde
Na rozdiel do ostatných univerzít majú evidenciu publikačnej činnosti na PU na starosti len dve pracovníčky UK PU, pričom ročne zaevidujú pre 8 fakúlt s vyše 500 vedecko-pedagogickými zamestnancami okolo 2500 publikačných jednotiek a 2000 ohlasov. K tomu treba prirátať množstvo rôznych výstupov z databázy publikačnej činnosti, ktoré musia v priebehu roka vypracovať. V prípade, ak by knižnica mala spomínané aktivity realizovať, tak by počet zamestnancov na tomto úseku musel byť minimálne päťnásobný. Nehovoriac o tom, že prvá z požiadaviek je len ťažko realizovateľná tak, aby viedla k absolútnej spokojnosti. Preto je súčasná realizácia zberu a evidencie publikačnej činnosti, ako ju upravuje univerzitná Smernica pre PU, najefektívnejšou.

     Pokúsili sme sa predstaviť dvanásť z najčastejších mýtov, s ktorými sa pri evidencii publikačnej činnosti stretávame. Naším cieľom bolo trochu inak poukázať na niektoré problémy, ktoré sú často zapríčinené len nedostatkom informácií. Je pochopiteľné, že v tejto uponáhľanej dobe je na všetko málo času, no väčšinu z tých problémov, či skôr nedorozumení, by vyriešila lepšia informovanosť, ústretovosť a dôsledné preštudovanie spomínaných smerníc. Netvrdíme, že v knižnici vieme všetko najlepšie a sme bez chýb, no naším cieľom v žiadnom prípade nie je znevažovanie publikačných aktivít vedecko-pedagogických zamestnancov univerzity, práve naopak. Publikačná činnosť PU je určite pozoruhodná a sme radi, ak môžeme prispieť k jej prezentácii, zároveň však máme určitú profesionálnu česť a zodpovednosť voči univerzite, ktorá nám nedovoľuje laxný prístup pri evidencii, archivácii a sprístupňovaní publikačnej činnosti.

Ing. Peter Haľko
Mgr. Zuzana Karnišová
Mgr. Milena Rybarčáková