Autor: Ing. Peter Haľko

Úlohy a postavenie akademickej knižnice vo  vysokoškolskom prostredí sú okrem iného determinované aj zameraním vysokej školy – univerzity, ktorá je jej zriaďovateľom. Popri poskytovaní klasických knižnično-informačných služieb môže preto akademická knižnica plniť aj úlohu kultúrno-umeleckého centra univerzity, pokiaľ má na to vytvorené podmienky, ktoré jej to umožňujú. Organizovanie kultúrno-umeleckých podujatí môže mať  mimoriadny význam nielen pre knižnicu, univerzitu, či celý región, ale najmä pre umelcov. Zvlášť v dnešnej dobe ide často aj o otázku elementárneho prežitia umenia (umelcov), keďže naša spoločnosť je čím ďalej tým viac zameraná až príliš technokraticky a to sa prirodzene prenáša aj do nášho vysokoškolského prostredia, čo sa prejavuje najmä pri rôznych hodnoteniach a rebríčkoch kvality. Zaujíma nás najmä to, čo je vedecké, karentované, či indexované a zabúdame pri tom na to, že vysoké školy a univerzity zvlášť sú už po stáročia nielen nositeľom vedy a technického pokroku, ale aj kultúry, estetiky a umenia, či telovýchovy. V tomto článku by sme radi poukázali na prepojenie univerzitného umenia a Univerzitnej knižnice PU (UK PU), ktorá sa ako vedecko-informačné pracovisko univerzity v priebehu posledných 10-tich rokov stala aj kultúrno-umeleckým centrom univerzity.

 

Knižnica – kultúrna ustanovizeň

Zákon o knižniciach č. 183/2000 Z. z. definuje knižnicu aj  ako kultúrnu ustanovizeň (§3), ktorá má za úlohu  napomáhať uspokojovanie kultúrnych potrieb (§2).  Organizovanie kultúrnych aktivít v knižnici je však v zákone explicitne uvedené len pri definovaní verejnej knižnice (§9), a to pri úlohách obecnej knižnice (ods. 3): „organizuje a uskutočňuje kultúrno-vzdelávacie aktivity“.  Je preto zrejmé, že tvorcovia zákona vidia knižnicu v zmysle kultúrnej ustanovizne skôr v rovine knižnej a knižničnej kultúry, prípadne ako šíriteľa vzdelanosti, ako v rovine organizátora kultúrnych podujatí. Akademická knižnica je z pohľadu zákona predovšetkým vedecko-informačným, bibliografickým, či koordinačným pracoviskom vysokej školy, zákon nepredpokladá, aby takáto knižnica mohla organizovať kultúrne aktivity. Je to pochopiteľné, veď zákon nemôže postihovať všetky aspekty činnosti knižníc, ani ich rôzne špecifiká, ktoré vychádzajú aj z profilu jej materskej vysokej školy – je rozdiel, či knižnica pôsobí pri technicky, prírodovedecky alebo humanitnovedne zameranej vysokej škole.

 

Umelecká činnosť na Prešovskej univerzite v Prešove

Univerzitná knižnica Prešovskej univerzity v Prešove je  akademickou knižnicou, ktorá už vyše šesť desaťročí poskytuje knižnično-informačné služby akademickej obci. Na Prešovskej univerzite v Prešove v súčasnosti študuje viac ako 10 000 študentov vo vyše 170-tich akreditovaných študijných programoch. Viacero z týchto programov je umeleckého zmerania a realizujú sa na pracoviskách (katedrách), ktoré majú aj viac ako 50-ročnú tradíciu. V súčasnosti sa umelecké a literárnovedné (slovakistické aj cudzojazyčné) študijné programy realizujú najmä na dvoch fakultách:

·         Filozofická fakulta

o   Inštitút anglistiky a amerikanistiky

o   Inštitút estetiky, vied o umení a kulturológie

o   Inštitút germanistiky

o   Inštitút hudobného a výtvarného umenia

o   Inštitút rusistiky, ukrajinistiky a slavistiky

o   Inštitút slovakistických, mediálnych a knižničných štúdií

o   Inštitút prekladateľstva a tlmočníctva

• Pedagogická fakulta
• Katedra komunikačnej a literárnej výchovy
• Katedra hudobnej a výtvarnej výchovy

Umelecká činnosť sa realizuje na štyroch fakultách univerzity (FF, PF, GTF a PBF), a to v hudobnom, výtvarnom a literárno-dramatickom umení. Na jej zabezpečovaní sa podieľa viacero význačných umeleckých osobností. Najväčší potenciál umeleckej činnosti kumuluje v súčasnosti Filozofická fakulta, na ktorej pôde pôsobia všetky druhy umenia. Spolu na PU pôsobí 11 umeleckých súborov:

·         Študentské divadlo FF PU

·         Divadlo P.A.D.A.K.

·         Vysokoškolský  folklórny súbor Torysa

·         Komorný súbor Camerata Academica

·         Akordeónové komorné zoskupenia

·         Piano Vocal

·         Ženský spevácky zbor Iuventus Paedagogica

·         Miešaný spevácky zbor Nostro Canto

·         Spevácky zbor sv. Romana Sladkopevca (GTF PU)

·         Spevácky zbor Pravoslávnej bohosloveckej fakulty

·         Spevácky zbor Canto Vero

Tieto umelecké súbory veľmi úspešne reprezentujú univerzitu, mesto a región na rôznych festivaloch, či súťažiach doma aj v zahraničí.

Prešovská univerzita pravidelne organizuje viacero umeleckých podujatí, ako sú Akademický Prešov (vysokoškolská literárno-dramatická súťaž), Moyzesiana (medzinárodná spevácka súťaž vysokoškolských študentov), Akademické komorné koncerty a pod. Umelecké súbory sa intenzívne podieľajú aj na zabezpečovaní kultúrneho programu v rámci rôznych podujatí akademického života na univerzite (rôzne slávnostné akadémie,  konferencie, zasadania vedeckej rady, či otvorenia akademického roka).

Na univerzite tiež pôsobia dva  umelecké spolky:

·         Katedrum – výtvarný spolok pri Katedre výtvarnej výchovy a umenia IHaVU FF PU

·         Súzvuk – hudobný spolok pri Katedre hudby IHaVU FF PU

 

Počiatky umeleckých aktivít v UK PU

Je prirodzené, že k takýmto masívnym kultúrno-umeleckým činnostiam, ktoré univerzita ponúka nemôže ani jej akademická knižnica ostať ľahostajná. UK PU v súčasnosti organizuje cca 50 podujatí ročne (prezentácie a výstavy publikácií, vernisáže a výstavy umeleckých diel, koncerty komornej hudby, akcie informačnej výchovy...), pričom drvivá väčšina z nich je práve z oblasti kultúrno-umeleckej. No nebolo tomu vždy tak. V čase rozdelenia Univerzity P. J. Šafárika a vzniku Prešovskej univerzity v Prešove (v roku 1997) knižnica organizovala cca 5-7 podujatí ročne, pričom to spravidla boli len výstavky publikácií a akcie informačnej výchovy. Umelecké podujatia knižnica nerealizovala žiadne.

Začiatkom nového milénia UK PU pochopila, že kultúrno-umelecká činnosť na univerzite je aj pre ňu príležitosťou na bližšie priblíženie sa k svojim (aj potenciálnym) čitateľom a najmä na zlepšenie svojho imidžu resp. public relations.  Keďže v tom čase (po rozdelení univerzity) boli priestorové, personálne a finančné podmienky pre činnosť UK PU nedostatočné, bolo potrebné predovšetkým zlepšiť PR knižnice, aby sa táto nelichotivá situácia začala meniť k lepšiemu. Vedenie knižnice a univerzity začalo pod heslom „Knižnica je srdcom univerzity“ presadzovať zmeny, ktoré viedli k zlepšeniu podmienok pre jej činnosť a práve realizácia kultúrno-umeleckých aktivít bola dôležitou zložkou PR knižnice a výrazne pomohla k zlepšeniu jej imidžu.

UK PU preto začala vyvíjať aktivity, aby sa umelecká činnosť mohla realizovať aj v prostredí jej študovní, či požičovní, aby sa knižnica stala miestom kultúrno-umeleckých prezentácií, a to nielen domácich umelcov, ale aj mimouniverzitných, ktorí by boli zaujímaví pre jej čitateľov, predovšetkým z radov študentov. Pri postupných rekonštrukciách svojich priestorov (od roku 2000) UK PU začala zohľadňovať aj možnosti na usporadúvanie umeleckých podujatí. Postupne sme tiež oslovili vedúcich umeleckých katedier na univerzite a navrhli im spoluprácu. Najprv sme oslovili výtvarníkov a literátov, hudobníkov až neskôr, keďže knižnica v tom čase nemala akusticky vyhovujúce priestory na usporadúvanie koncertov. Vzhľadom na to, že univerzita nemala a dodnes nemá vybudované adekvátne umelecké zázemie pre svoju bohatú umeleckú činnosť, ktorá sa tak realizovala najmä v spoločných (sterilných) univerzitných priestoroch (ako sú rôzne foyer) príp. v posluchárňach, nebolo ťažké presvedčiť kompetentných a dohodnúť sa na realizácii umeleckých podujatí v knižnici. Ich rozbeh sa však začínal len veľmi pozvoľna a pomaly.

Prvou profesionálnou výstavou umeleckých diel, ktorá sa konala v UK PU, bola výstava grafík akademického maliara Petra Kocáka pod názvom „All my women?“, jej vernisáž sa konala 20. februára 2001. Výstava mala veľmi pozitívny ohlas nielen medzi umelcami, ale aj medzi vedením univerzity a najmä čitateľmi, ktorí ocenili najmä skultúrnenie a oživenie prostredia knižnice. Bol to ten správny impulz, ktorý rozbehol doslova lavínu ďalších umelecký podujatí v UK PU.

Po výtvarníkoch, ktorí objavili knižnicu a veľmi rýchlo sa v nej udomácnili, prišli na rad literáti. Keďže doma nikto nie je prorokom, v počiatkoch mali univerzitní spisovatelia mierne obavy prezentovať sa pred vlastnými kolegami a študentmi. Neprekvapuje preto, že prvou domácou literárnou prezentáciou bola prezentácia básnickej zbierky Štrbské srdce, ktorej autorom bol  historik Michal Otčenáš. Prezentácia sa uskutočnila 17.12.2002 a opäť to bol impulz, ktorým sa začali pravidelné autorské prezentácie v UK PU.

Prvým koncertom, ktorý sa v knižnici uskutočnil bol koncert umeleckého súboru Piano Vocal: Popoludnie s velikánmi českej hudby, ktorý sa pod umeleckým vedením dr. Ľ. Kalmárovej uskutočnil 10.11.2004. 

Podmienky pre realizáciu umeleckých aktivít v UK PU

Už po uskutočnení prvých kultúrno-umeleckých aktivít sme si uvedomovali, že materiálno-technické podmienky na ich realizáciu nie sú dostatočné a v mnohom nás limitujú, najmä čo sa týka výstav a koncertov. Podstatné však bolo, že sme mali dostatok nadšenia a najmä chcenia pustiť sa do tejto činnosti a to aj napriek tomu, alebo možno práve preto, že nás o to nikto vyslovene nežiadal.

Pre úspešné realizovanie kultúrno-umeleckých aktivít bolo potrebné dodržiavať istú postupnosť krokov a činností, ktoré sme postupom času neustále vylepšovali:

·         Propagácia podujatia – výroba a tlač plagátu (pozvánky) a ich distribúcia

·         Samotná realizácia podujatia – v závislosti od druhu podujatia  

·         Dokumentácia podujatia – najmä zabezpečenie fotodokumentácie z podujatia a jej prezentácia na webovej stránke knižnice.  

Na realizáciu podujatí musí mať vytvorené knižnica aspoň minimálne predpoklady, či už priestorové, technické alebo personálne. Po neľahkých začiatkoch sa vo všetkých týchto bodoch situácia v UK PU ostatnom období výrazne zlepšila. Podujatia realizujeme najmä v Centrálnej študovni UK PU, ktorá bola odovzdaná do prevádzky v roku 2008, pričom pri jej vybudovaní boli zohľadnené aj skúsenosti s realizáciou podujatí v predošlých rokoch. Je tu možné realizovať všetky druhy umeleckých podujatí, keďže je tu  zabudovaná prezentačná technika, ozvučenie, závesný systém pre realizáciu umeleckých výstav a  akustický strop, ako aj  ďalšie stavebné úpravy, ktoré výrazne pomohli jej akustike. Vďaka uvedeným predpokladom UK PU (najmä po roku 2008) postupne realizovala čoraz viac kultúrno-umeleckých podujatí, ktoré výraznou mierou prispeli k zlepšeniu jej obrazu v očiach jej čitateľov, ale aj ostatnej verejnosti v regióne. 

Súčasné umelecké aktivity UK PU

UK PU v súčasnosti realizuje hudobné, výtvarné a literárne kultúrno-umelecké aktivity na základe, vlastnej iniciatívy, ponuky z externého prostredia, no najčastejšie z iniciatívy študentov a členov umeleckých a literárnych katedier, či univerzitných súborov a spolkov.

Z vlastnej iniciatívy knižnica organizuje predovšetkým autorské prezentácie literárnych diel a výstavy výtvarných diel.

Z externého prostredia je vynikajúca spolupráca s Českým spolkom v Košiciach a, až do jeho zrušenia pred dvomi rokmi, aj s Českým centrom v Košiciach. Vďaka tejto spolupráci sa v UK PU prezentovalo viacero popredných českých umelcov – spisovateľov ale aj filmárov. Spomenieme napr.: L. Procházkovú, J. Rudiša, V. Noskovú, I. Obermanovú, O. Sommerovú atď. Z ďalších „externistov“ je na veľmi dobrej úrovni kooperácia s viacerými kultúrnymi inštitúciami, ako sú Anasoft litera, Bulharský kultúrny inštitút v Bratislave, Poľský inštitút v Bratislave, Ukrajinský konzulát v Prešove a Literárny klub K. K. Bagalu.  Ako je vidieť, okrem podpory pôvodnej slovenskej tvorby sa UK PU stala aj významným podporovateľom menšinových kultúr a partnerom inštitúcií, ktoré ju zastupujú.

Knižnica pravidelne participuje aj na rôznych festivaloch, akými sú Akademické komorné koncerty, Akademický Prešov a nesmieme zabúdať na knižničný festival Prešov číta rád, kde je výborná spolupráca s Knižnicou P. O. Hviezdoslava, a to najmä vďaka jej riaditeľke Mgr. Marte Skalkovej. Významná je spolupráca týkajúca sa hudobných podujatí – Jarný, či Adventný koncert Cameraty academica a jej hostí patrí k dlhoročným tradičným podujatiam, bez ktorých si už umelecký život v knižnici a na univerzite už nevieme ani predstaviť.

Z domácich umeleckých osobností je najplodnejšia spolupráca predovšetkým s: 

·         M. Součkovou, A. Valcerovou, Z. Stanislavovou a K. Horákom (literárne akcie),

·         P. Kocákom, P. Kolisnykom, J. Ondom a J. Bartkom (výtvarné akcie),

·         K. Medňanským a I. Medňanskou (hudobné akcie).

Samostatnou kapitolou je spolupráca so študentmi, ktorí vyvíjajú bohatú umeleckú činnosť – hudobníci realizujú v UK PU svoje individuálne (diplomové) aj spoločné koncerty, výtvarníci rôzne kolektívne, či individuálne výstavy, literáti usporadúvajú verejné čítania (Vianočné soireé, Jarné soireé...), príp. rôzne prezentácie literárnych diel.

Za ostatných 12 rokov, t.j. od usporiadania prvého umeleckého podujatia, sa v Univerzitnej knižnici uskutočnilo:

·         133 literárnych podujatí

·         98 výtvarných podujatí

·         31 hudobných podujatí

·         131 ostatných podujatí (výstavky publikácií, prednášky, odborné knihovnícke podujatia...)

Spolu teda išlo o 393 podujatí, pričom až dve tretiny z nich bolo umeleckých, resp. kultúrno-umeleckých. Vďaka týmto podujatiam mali naši čitatelia možnosť spoznať nielen univerzitných umelcov a literátov, ale aj ďalšie zaujímavé osobnosti zo Slovenska, ale aj zo sveta (pozri položku Akcie na stránke www.pulib.sk, kde sú fotoreportáže podujatí od roku 1999). Snáď najexotickejšími z nich boli:

·         kubánsky umelec Eduardo Guerra, ktorý vystavoval kolografie na jeseň roku 2006,

·         japonský majster kaligrafie Gyōshū Torimiya, ktorého workshop bol nateraz ostatným umeleckým podujatím v UK PU.

Univerzitná knižnica PU v Prešove je akademickou knižnicou a ako taká má množstvo úloh a povinností, ktoré vyplývajú z jej poslania, zo zákona o knižniciach, z jej štatútu. Pri súčasnom personálnom obsadení sú tieto úlohy a povinnosti dostatočné, aby si už žiadne ďalšie knižnica nemusela sama pridávať. Viacero z týchto úloh knižnicu posúvajú do pozícií, ktoré sú jej cudzie (stačí si len spomenúť na úlohu „byrokratického dozorcu“ pri evidencii publikačnej činnosti...).  Poslanie knižníc by však nemalo končiť pri tom, čo musia, ale keďže je to poslanie, mali by knižnice robiť aj to, čo chcú ony a čo chcú aj ich čitatelia. UK PU svojimi kultúrno-umeleckými aktivitami, resp. ich podporou zaujala nielen  celú univerzitu, ale aj región a právom sa tak stala kultúrno-umeleckým centrom univerzity. Záujem jej čitateľov o tieto umelecké aktivity potvrdzuje, že ich realizácia v našej knižnici je správnym krokom. Univerzitná umelecká a literárna obec (a nielen ona) našla v knižnici útočisko – zázemie a podporu na realizáciu svojich umeleckých projektov. Podpora pôvodnej tvorby, či už literárnej, hudobnej alebo výtvarnej by mala patriť k základným úlohám kultúrnych inštitúcií, knižnice nevynímajúc. Veď byť kultúrnou ustanovizňou je poslaním a úlohou zároveň.