26.09.2013

Prejav rektora Prešovskej univerzity v Prešove pri príležitosti otvorenia akademického roka 2013 -2014

Autor: prof. RNDr. René Matlovič, PhD.

Vážený pán prezident, Vaše Excelencie – predstaviteľky a predstavitelia zahraničných zastupiteľských úradov, Vaša Excelencia vážený pán arcibiskup, vážení páni biskupi, Rectores magnifici, vážený pán generálny riaditeľ sekcie vysokých škôl Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR, vážený pán prednosta Obvodného úradu v Prešove, vážený pán primátor mesta Prešov, Spectabiles, Honorabiles, Cives academici carisimi, vzácni hostia, dámy a páni, milé študentky a  študenti !

 

        dovoľte mi, aby som Vás pri dnešnej slávnostnej príležitosti, akou je otvorenie akademického roka 2013-2014,  čo najsrdečnejšie privítal a pozdravil. Osobitne potešiteľná je pre nás účasť vzácnych hostí – reprezentantov zahraničných krajín, predstaviteľov štátnej a verejnej správy na celoštátnej, regionálnej i mestskej úrovni, hodnostárov cirkví a náboženských spoločností, akademických funkcionárov zahraničných i slovenských vysokých škôl, zástupcov podnikateľského prostredia a mimovládneho sektora, ktorí merali cestu do Prešova, aby nás povzbudili v našej práci a výrazne prispeli k slávnostnému charakteru tohto zhromaždenia.

Prešovská univerzita vstupuje do svojho 17. akademického roka ako etablovaná vzdelávacia a výskumná inštitúcia, tešiaca sa rešpektu doma i v zahraničí a nadväzujúca na bohaté 346 ročné tradície vysokoškolského vzdelávania v Prešove. Je treťou najväčšou univerzitou na Slovensku podľa počtu fakúlt. Na 8 fakultách a dvoch univerzitných ústavoch študuje v súčasnosti celkove 10 000 študentov, ktorí majú k dispozícii 159 akreditovaných bakalárskych, 128 magisterských a 56 doktorandských študijných programov v dennej i externej forme štúdia.  Pestrú paletu kurzov a vzdelávacích produktov ponúka Centrum kompetenčného a celoživotného vzdelávania. PU zamestnáva celkove 1 053 pracovníkov, z toho 66 profesorov, 148 docentov a 313 vysokoškolských učiteľov s ukončeným doktorandským štúdiom. 

O našej kvalite referujú nezávislé externé inštitúcie. Podľa najnovšieho vydania celosvetového rankingu Webometrics z júla 2013 patrí do poltucta najlepších slovenských univerzít. Iným potvrdením kvality našej Alma-mater sú výsledky dosiahnuté pri hodnotení fakúlt nezávislou rankingovou a ratingovou agentúrou ARRA. V najnovšom  hodnotení sa dve naše fakulty, a to Fakulta humanitných a prírodných vied a Pravoslávna bohoslovecká fakulta, dostali na čelo svojich skupín a jedna (Pedagogická fakulta) obsadila bronzovú pozíciu. Ostatné fakulty zväčša zaznamenali tiež solídne výsledky a zlepšenie ratingu. Podľa tejto medailovej bilancie sa Prešovská univerzita stala druhou najúspešnejšou slovenskou univerzitou po Univerzite Komenského. Tieto pozitívne hodnotenia potvrdzujú, že cesta zvýšenej náročnosti, ktorú sme si zvolili je správna a prináša zvyšovanie našej konkurencieschopnosti. Zároveň je to dobrá správa aj pre nových členov našej akademickej obce, pre ktorých je dnešný deň ešte o niečo slávnostnejší ako pre nás.

 

Milé prváčky a prváci,

 vitajte na Prešovskej univerzite ! Som presvedčený, že nájdete u nás podnetné prostredie pre Váš ďalší osobný rozvoj ako aj pre vytváranie priateľských a kolegiálnych vzťahov, z ktorých budete môcť čerpať počas celého života. Záleží len na Vás, koľko zo širokej palety ponúkaných poznatkov a aktivít dokážete absorbovať a využiť. Som presvedčený, že naše mesto i univerzita dokážu uspokojiť vaše diferencované požiadavky a túžby týkajúce sa odborného rastu, osobného a duchovného rozvoja, vytvárania sociálnych kontaktov, hľadania životného partnera, kultúrneho a športového vyžitia, relaxácie a zábavy. Môžem Vás ubezpečiť, že skúsenejší kolegovia - študenti ako aj pracovníci na rektoráte, fakultách, ústavoch, v centre prvého kontaktu UNIPOKONTAKT, v  UNIPOCENTRe, na facebookovej stránke UNIPO FUN, či v Univerzitnom pastoračnom centre dr. Štefana Héseka sú pripravení Vám podať pomocnú ruku, poradiť, podporiť, povzbudiť a usmerniť vás pri prekonávaní prípadných počiatočných adaptačných ťažkostí. Prajem Vám, aby ste sa v Prešove a na našej alma-mater cítili ako doma.

 

Vážené slávnostné zhromaždenie,

pred univerzitami stoja závažné výzvy, ktoré súvisia s komplikovanou situáciou aktuálneho obdobia pretrvávajúcich ekonomických ťažkostí spôsobených krízou spoločenskej morálky. Na stretnutiach európskych rektorov veľa diskutujeme o budúcej podobe univerzity ako inštitúcie. Kľúčovými slovami, ktoré sa najčastejšie objavujú sú hodnotenie a zabezpečenie kvality, excelentnosť, internacionalizácia, spoločenská zodpovednosť, efektívnosť, viaczdrojové financovanie a podobne. Ukazuje sa, že ak má univerzita ambíciu byť úspešná a konkurencieschopná musí neustále preukazovať spoločenskú relevanciu, teda byť schopná produkovať nové vedecké poznatky v tých vedných disciplínach, ktoré rozvíja, byť schopná transferovať tieto poznatky do uplatniteľnej podoby v hospodárskej a spoločenskej praxi, byť schopná ponúkať atraktívny mix akademicky a profesijne orientovaných študijných programov a iných vzdelávacích aktivít v rámci celoživotného vzdelávania, ktorý je zárukou uplatnenia absolventov na trhu práce, podnikaní, či slobodnom povolaní, byť schopná udržať si atraktivity pre štúdium u najtalentovanejšieho segmentu populácie  domácej i zahraničnej proveniencie a byť schopná akcelerovať lokálny a regionálny rozvoj, vyjadrovať sa a riešiť závažné spoločenské problémy, zachovávať naše kultúrne a hodnotové dedičstvo a generovať nové témy, ktoré sú potrebné z hľadiska zvyšovania kvality života našej i budúcich generácií.

 

Milé kolegyne a kolegovia, vzácni hostia,

uvedenú všeobecnú formuláciu musíme pretaviť do konkrétnych podmienok Prešovskej univerzity. V najbližšom období nás čakajú náročné úlohy, ktorých zvládnutie môže byť úspešné len pri maximálnom nasadení všetkých tvorivých a administratívno-technických pracovníkov a za významného vkladu študentov.  Meritórne ide o dotvorenie a implementáciu vnútorného systému zabezpečenia kvality vzdelávania, prípravu nového dlhodobého zámeru rozvoja PU na obdobie rokov 2014-2020 a prípravu podkladov pre komplexnú akreditáciu.  

Vnútorný systém zabezpečenia kvality vzdelávania si bude vyžadovať precízne nastavenie procesov tvorby, schvaľovania, monitorovania a pravidelného hodnotenia študijných programov, procesov zberu, analýzy a aplikácie informácií potrebných na efektívne riadenie uskutočňovania študijných programov, súboru kritérií a pravidiel hodnotenia študentov, zabezpečenia kvality vysokoškolských učiteľov, zabezpečenia materiálnych, technických a informačných zdrojov na podporu vzdelávania študentov a zabezpečenia pravidelného zverejňovania aktuálnych, objektívnych, kvantitatívnych a kvalitatívnych informácií o študijných programoch a ich absolventoch. Na tento účel sme zriadili pozíciu splnomocnenca rektora pre kvalitu vzdelávania a kreovali radu pre zabezpečenie kvality vzdelávania. Úspešná implementácia vnútorného systému si však vyžaduje synergiu všetkých relevantných aktérov – vysokoškolských učiteľov, študentov, absolventov i našich partnerov v praxi. V tejto súvislosti vás srdečne pozývam k aktívnej participácii na týchto procesoch. Udržanie vysokej kvality vzdelávacích činností si vyžaduje permanentné úsilie, pričom kľúčovú úlohu zohrávajú najmä jednotlivé katedry, ústavy a inštitúty univerzity. V uplynulom období sme realizovali viaceré projekty, ktorých cieľom bolo napomôcť zvyšovaniu kvality vzdelávania. V oblasti vzdelávania učiteľov sme ako prvá slovenská univerzita vytvorili inštitucionalizovaný systém cvičných škôl, od ktorého si sľubujeme výrazné zlepšenie vzájomnej komunikácie a výmeny informácií a skvalitnenie praktickej dimenzie prípravy budúcich učiteľov. Už prvé stretnutie s riaditeľmi cvičných škôl v júni 2013 bolo pre nás nesmierne podnetné a obohacujúce. Ukončili sme riešenie projektu podporeného z OP Vzdelávanie pod názvom „Vzdelávanie učiteľov základných škôl v oblasti cudzích jazykov v súvislosti s Koncepciou vyučovania cudzích jazykov na základných a stredných školách)“. V jeho rámci sme vyškolili  takmer 1400 frekventantov, čím sa z nich stali kvalifikovaní učitelia pre výučbu cudzích jazykov na primárnom stupni vzdelávania. V rámci ďalšieho projektu OP Vzdelávanie „Otvorenie vzdelávacieho priestoru PU vytvorením cudzojazyčnej ponuky študijných programov v e-learningu“  bolo pripravených 80 elektronických kurzov, z ktorých časť bude pilotovaná v tomto akademickom roku  a do konca decembra budú ukončené ich anglické mutácie, čo vytvára dobré podmienky pre prijímanie zahraničných študentov, ale i pre tvorbu a realizáciu spoločných študijných programov so zahraničnými univerzitami. Prvým konkrétnym príkladom je spoločný študijný program Green Economy, úspešne akreditovaný v Srbsku, na ktorom sa okrem PU podieľali partneri zo Slovinska, Srbska, Maďarska a Rumunska. Internacionalizácia vzdelávania je nevyhnutnosťou, preto nás teší rastúci počet našich učiteľov a študentov, ktorí absolvovali mobility v rámci programu Erasmus. Rastie aj počet letných škôl a intenzívnych programov, ktorých organizátorom je naša univerzita. Tieto aktivity ju veľmi účinne zviditeľňujú v európskom vzdelávacom priestore, čo potvrdzuje aj zaradenie hesla o PU do najnovšieho vydania prestížnej publikácie Cambridge Guide to Excellence.

 

Dámy a páni,

príprava nového dlhodobého zámeru PU na roky 2014-2020 bude vychádzať z hodnotenia plnenia Dlhodobého zámeru PU na roky 2008-2013. Na základe jeho predbežných výsledkov môžem s uspokojením konštatovať, že drvivá väčšina strategických cieľov, čiastkových cieľov a opatrení bola splnená.  Najvýznamnejší strategický cieľ, ktorým bolo udržanie statusu univerzity, bol úspešne splnený v r. 2010. Veľký pokrok sme dosiahli v oblasti priestorového a infraštruktúrneho rozvoja a informatizácie, kde sme mali možnosť čerpať finančné prostriedky zo štrukturálnych fondov EÚ. Celkový objem  schválených oprávnených výdavkov na implementované projekty v aktuálnom programovom období rokov 2007- 2013 dosiahol takmer 40 mil. eur (1,2 mld. SK). Prešovská univerzita v Prešove sa tak zaradila medzi najúspešnejšie vysoké školy na Slovensku, či už počtom získaných projektov a získaných finančných zdrojov v  prepočte na 1 tvorivého pracovníka.  V uplynulom roku išlo najmä o vybudovanie a prvotné vybavenie Centra excelentnosti sociohistorického a kultúrnohistorického výskumu a Kompetenčného centra znalostných technológií v priemysle a službách a rekonštrukciu telocvične, administratívnych priestorov a nadstavbu objektu pre potreby Fakulty športu na Ul. 17. novembra 15. V najbližšom období budeme realizovať výstavbu budovy Fakulty manažmentu na Konštantínovej ulici, výstavbu objektu UNIPOLAB ako súčasti Vedecko-technologického parku TECHNICOM pod vedením Technickej univerzity v Košiciach. Plánujeme rekonštruovať študentský domov na Ul. 17. novembra 13 a aulu vo VŠA. V strednodobom horizonte počítame s výstavbou budovy Pravoslávnej bohosloveckej fakulty a ďalšej etapy budovy Fakulty zdravotníckych odborov. Zvažujeme vybudovanie kongresového centra a knižnice. Komplexný dokument, akým Dlhodobý zámer PU na roky 2014-2020 nepochybne bude, si vyžiada ešte dôkladnú diskusiu. V tejto súvislosti vás všetkých pozývam na účasť v nej.

Treťou neľahkou úlohou je príprava podkladov pre komplexnú akreditáciu, ktorá sa začne v júli 2014. V pamäti ešte máme predchádzajúcu akreditáciu, ktorá si vyžiadala prípravu dokumentácie s rozsahom 111 tisíc strán a 206 mil. slov. Akreditácia je príležitosťou na dôkladnú inventarizáciu našich vedecko-výskumných a umeleckých výsledkov i ponuky študijných programov.  Spolieham sa na erudíciu garantov – profesorov a docentov ako aj ďalších tvorivých pracovníkov na fakultách, katedrách a ústavoch a verím, že spoločne pripravíme štruktúru študijných programov, ktorá osloví v budúcom období talentovaných záujemcov o vysokoškolské štúdium u nás i v zahraničí. Stále otvorená je otázka učiteľských študijných programov, pričom sa nám javí lepšie riešenie v spojení prvého a druhého stupňa štúdia. Očakávam aj diskusiu o podobe štátnych skúšok, pričom preferovať by sme mali kvalitu záverečných prác a ich obhajobu formou náročnej verejnej rozpravy pred skúšaním zameraným na memorovanie faktov.

Deklarovaným cieľom akreditácie je dôkladné zmapovanie kvality vysokých škôl, čo veľmi vítame. Inštitucionálna diferenciácia poskytovateľov vysokoškolského vzdelávania na Slovensku podľa poslania a podľa kvality je nevyhnutná. Vyžaduje si použitie adekvátnych metód a objektívnych hodnotiacich kritérií. V tejto súvislosti musíme vysloviť poľutovanie nad tým, že Akreditačná komisia neakceptovala viaceré závažné pripomienky Slovenskej rektorskej konferencie, upozorňujúce na viaceré požiadavky kladené na nás, najmä v pracovno-právnej oblasti, ktoré prekračujú rámec platného zákona a iných všeobecne záväzných predpisov. Vynára sa tiež problém nedostatočnej diferencovanosti špecifických kritérií hodnotenia jednotlivých oblastí poznania a diskrepancia medzi nimi a aktuálnymi európskymi a globálnymi trendmi zabezpečenia kvality vzdelávania a výskumu. Akreditačná komisia pri posudzovaní zaradenia vysokej školy do kategórií preferuje kritériá hodnotiace výskumné výstupy, čo je sčasti pochopiteľné najmä z dôvodu ich jednoduchšej kvantifikácie a merateľnosti v porovnaní s kritériami hodnotiacimi vzdelávanie. Nedostatkom schválených kritérií je ich prílišná orientácia na prístupy uplatňované pri hodnotení experimentálnych prírodovedných odborov a nedostatočná senzitívnosť vo vzťahu k špecifikám  humanitných, spoločenskovedných a aplikovaných disciplín. Neúmerne vysoká váha bola prisúdená impakt faktoru časopisov (Journal Impact Factor - JIF) aj napriek tomu, že odborná verejnosť mnohými argumentmi spochybnila jeho aplikáciu, čo viedlo mnohé inštitúcie vo svete upustiť od jeho využívania. Jedným z príkladov je austrálsky National Health and Medical Research Council, ktorý zavrhla JIF už v r. 2008. Z nedávnych iniciatív môžeme spomenúť San-franciskú deklaráciu k hodnoteniu výskumu, prijatú na Americkom kongrese bunkových biológov v decembri 2012.  Táto deklarácia hutne sumarizuje argumenty proti používaniu JIF ako indikátora kvality výskumu a obsahuje viacero odporúčaní pre rozličné cieľové skupiny. Predovšetkým upozorňuje na fakt, že primárne poslanie JIF bolo úplne iné a síce slúžil knihovníkom ako pomôcka pri nákupe  časopisov. Deklarácia poukazuje na metodologické limity JIF súvisiace s výrazne asymetrickým  rozložením citácií v rámci časopisov ako aj s veľmi odlišnými vlastnosťami JIF vo vzťahu k jednotlivým vedným odborom. Konštatujú sa i závažné zistenia skresľovania a manipulácií s JIF prostredníctvom redakčných politík a celkove netransparentný charakter procesov jeho výpočtu. K San-franciskej deklarácii sa prihlásilo už 381 popredných vedeckých a akademických inštitúcií a spoločností vo svete a tisíce výskumníkov. Nechýbajú medzi nimi napríklad Akadémia vied Českej republiky, Rakúska akadémia vied, European Association of Science Editors, European Education Research Association, Higher Education Council for England, Institute Pasteur, University of Paris-Diderot, či Univerzita Komenského v Bratislave. Časť vedeckej komunity teda konečne precitla a uvedomila si, že je nesprávne odvíjať význam a dôležitosť publikovaného článku od toho ako sú citované všetky ostatné články uverejnené v danom časopise. Stávajú sa totiž prípady, že aj v časopisoch s extrémne vysokým JIF sa nájdu články, ktoré nikto necitoval.

Iným trendom naznačujúcim súmrak JIF je čoraz rozšírenejšie uplatňovanie open access prístupov vo svete. Postupne narastá počet akademických a vedecko-výskumných inštitúcií, ktoré zverejňujú svoje výsledky v tomto otvorenom režime na internete v open access časopisoch a akademických repozitároch bez akýchkoľvek bariér. Jedným z dôvodov je korekcia súčasného nevyhovujúceho modelu vedeckej komunikácie, pre ktorý sú charakteristické zdĺhavé a často netransparentné procedúry schvaľovania článkov, rastúce poplatky za publikovanie vo vedeckých časopisoch, či za prístup k článkom. Kritika sa týka snáh veľkých vydavateľských domov o oligopolizáciu až monopolizáciu trhu s vedeckou literatúrou a ich profit z výsledkov získaných činnosťou prevažne financovanou z verejných zdrojov. Sú známe prepojenia týchto vydavateľstiev na jednotlivé bibliografické a citačné databázy. Ich podnikateľské a obchodné záujmy im teda velia zasadzovať sa o to, aby práve tá ich databáza bola považovaná za relevantnú. Za daných okolností sa javí hodnotenie výskumu, opierajúce sa o jednu alebo úzky výber komerčných databáz, ako nereprezentatívne a morálne spochybniteľné. Iným nezamýšľaným a neželaným efektom týchto snáh sú aktivity podvodníkov, ktorí falšujú internetové stránky serióznych časopisov a lákajú od dôverčivých akademikov nemalé sumy za uverejnenie článkov. Ukazuje sa teda, že dozrel čas, aby sa naše slovenské akademické prostredie prihlásilo k princípom otvoreného prístupu a postupne sa ho snažilo uplatniť v praxi. Namiesto nevhodného JIF je potrebné sledovať reálny impakt publikovaných prác. Musíme si pripustiť, že úmorné vypĺňanie rozličných formulárov, počítanie rafinovaných scientometrických a bibliometrických ukazovateľov a jalové diskusie na vedeckých radách o počte nazbieraných bodov, či čiarok, sú stratou času a mrhaním kreatívneho potenciálu akademických pracovníkov. Vráťme sa k osvedčenému peer-review hodnoteniu malého počtu najvýznamnejších výstupov daného jednotlivca, či inštitúcie skupinou expertov  z danej oblasti. Týmto spôsobom bude pomerne jednoduché zistiť a zdokumentovať ich citovanosť a teda i reálny impakt. Nateraz nám zostáva len dúfať, že naša decízna sféra si bude vedomá  spomínaných metodologických obmedzení použitých hodnotiacich postupov a teda i limitovanej výpovednej hodnoty výsledkov akreditácie a tieto skutočnosti zohľadní pri prijímaní prípadných rozhodnutí týkajúcich sa budúcej inštitucionálnej podoby vysokoškolského vzdelávania na Slovensku.

Napriek naznačeným problémom si dovolím vysloviť presvedčenie, že Prešovská univerzita ako najstaršie univerzitné centrum humanitného a spoločenskovedného vzdelávania v modernej ére slovenského vysokého školstva lokalizované mimo Bratislavy, obstojí v komplexnej akreditácii so cťou. Jej očakávaným výstupom by mali byť návrhy na zaradenie vysokých škôl do troch kategórií. Tu máme jednoznačný cieľ a tú najvyššiu ambíciu, ktorou je potvrdenie nášho univerzitného statusu. Tomu podriadime všetky naše kroky a verím, že každý z nás, primerane svojim možnostiam, prispeje k dosiahnutiu tejto méty.

   

Ctené auditórium,

pertraktovaná problematika akreditácie má však širšie spoločenské súvislosti, ktoré si dovolím aspoň v stručnosti reflektovať. Mám na mysli tlak, ktorému sú vystavené predovšetkým inštitúcie rozvíjajúce humanitné a spoločenské vedy. Sme dennodenne konfrontovaní so spochybňovaním ich spoločenskej potrebnosti. Markantne pociťujeme nepriaznivé dopady postmodernistickej kritiky tradičného prístupu k pravde, komercionalizácie vzdelávania a výskumu a byrokratizácie, ktoré prostredníctvom neoliberálnych ekonomizujúcich prístupov priniesli akademickému prostrediu cudziu kultúru auditu. Vedie to k evidentnej a dnes už diskutovanej redukcii  kritérií hodnotenia vzdelávacích a výskumných aktivít s dôrazom na výkonnosť a efektívnosť so súbežnou marginalizáciou posudzovania pravdivosti, morálnosti, či spravodlivosti. Komodifikácia vedy a vzdelávania obmedzuje základný výskum v mnohých údajne „neužitočných“ oblastiach. Prevažuje orientácia na krátkodobé efekty, čo vedie k intelektuálnej banalizácii veľkej časti výskumov a ich hodnotenia. Veľkým kritikom súčasného vývoja spätého s formovaním tzv. vedomostnej spoločnosti je rakúsky filozof a literárny kritik Konrad  P. Liessmann, autor knihy Theorie der Unbildung: die Irrtümer der Wissensgesellschaft (2006). Konštatuje, že „je prejavom neschopnosti a hlúposti, ak univerzity majúce stáročné tradície kultivácie metód nakladania s poznatkami sa teraz reštrukturalizujú podľa prostoduchej podnikateľskej logiky“ (Liessmann 2009, s. 104). Kritizuje konštruktivistický postoj spätý s rezignáciou na pravdu ako cieľ poznávania, čo vedie k tomu, že sa poznávanie posudzuje a spravuje nie na základe vlastných kritérií, ale podľa vonkajších, najmä ekonomických hľadísk. Česká sociologička Tereza Stöckelová  v knihe Nebezpečné známosti (2012, s. 11) konštatuje, že „vzťah vedy a spoločnosti sa zužuje na obchodovateľné a v politicko-ekonomickej praxi inštrumentálne využiteľné produkty. Systémy hodnotenia a financovania univerzít sa menia smerom k výkonovým modelom, kontraktovému  a projektovému financovaniu, pričom ich efekty sú sporné“. Ako upozorňuje spomínaná česká sociologička, „ak je výsledok systému hodnotenia úplne rozhodujúci pre finančné a materiálne prežitie inštitúcie a jej pracovníkov, logika výkazníctva a projektového manažmentu buď pohlcuje podstatnú časť výskumných a profesionálnych kapacít tvorivých pracovníkov alebo ich úsilie nasmeruje tam, kde je kompenzované ekonomickým resp. politickým kapitálom“. Aby sa vyhli existenčným problémom sú spoločenské vedy tlačené k tomu, aby reprodukovali záujmy a uplatňovali perspektívu etablovaných mocenských a finančných skupín a ignorovali potreby spojené s  verejným záujmom postupne vytláčaným na perifériu záujmu. Na kompromitácii humanitných a spoločenských vied sa svojim povrchným prístupom spolupodieľajú mnohé médiá, ktoré skresľujú očakávania verejnosti prostredníctvom manipulácie s množstvom a emočnou intenzitou správ, využívajúc efekt heuristickej dostupnosti.  Naša verejnosť už v dôsledku toho pomaly uverila, že úrady práce sú zaplavené neužitočnými absolventmi humanitných a spoločenských odborov a že tieto vedy nemajú žiadny spoločenský prínos a len odčerpávajú peniaze daňových poplatníkov. Štatistické údaje však tento mýtus vyvracajú. Podľa údajov OECD (uverejnených v ročenke Education at a Glance 2013) nezamestnanosť vysokoškolákov vo všeobecnosti nepredstavuje na Slovensku vážnejší spoločenský problém. Drvivá väčšina z nich nachádza uplatnenie do 6 mesiacov od ukončenia štúdia (dlhšie v evidencii bolo podľa najnovších zverejnených údajov UPSVAR zo septembra  r. 2011 len 108 osôb). Problémom je skôr dlhodobá nezamestnanosť obyvateľov s nízkym stupňom vzdelania.  Bol samozrejme zaznamenaný nárast miery nezamestnanosti spôsobený ekonomickou krízou, ktorú určite nezapríčinili univerzity. Podstatné je, že nezamestnanosť vysokoškolsky vzdelaných osôb vzrástla nepatrne v porovnaní so skupinami obyvateľov s nižším stupňom vzdelania. Iný pohľad na štruktúru nezamestnaných podľa odborov ponúkla agentúra ARRA vo svojom najnovšom rankingu, zohľadňujúcom 11 skupín slovenských fakúlt. Fakulta s najvyššou úrovňou absolventskej nezamestnanosti na Slovensku je prírodovedne zameraná fakulta na technickej univerzite. Najvyššia miera nezamestnanosti v skupine technických fakúlt prevyšuje najvyššiu mieru nezamestnanosti v skupinách filozofických, pedagogických, právnických, medicínskych, zdravotníckych a teologických fakúlt. Ukazuje sa teda, že nezamestnanosť vysokoškolsky vzdelaných je ovplyvnená celým komplexom faktorov počnúc špecifikami regionálnych trhov práce a končiac kvalitou vzdelávacích procesov na jednotlivých vysokých školách. Odborová príslušnosť nezohráva takú významnú úlohu, aká sa jej pripisuje. Podstatnú úlohu zohráva  kvalita a náročnosť štúdia a pracovitosť študentov.

Humanitne a spoločenskovedne orientovaný výskum je veľmi potrebný. Známy slovenský biológ a bývalý minister školstva Ladislav Kováč volá po syntéze prírodných a kultúrnych vied. Podľa neho je žiaduci masový presun priorít od prírodných vied a technovedy ku kultúrnym vedám na báze neomodernizmu. Najlepšie mozgy ľudstva by mali podľa neho premýšľať nie nad konštrukciami stále výkonnejších čipov, či technikami klonovania, ale nad povahou poznávania, emócií, nad fungovaním politických a ekonomických inštitúcií, nad ľudským šťastím. Nemali by len premýšľať, ale empiricky skúmať, v tom podľa neho tkvie intelektuálna výzva pre mladé generácie vedcov. K tejto diskusii prispel aj poľský ekonóm Grzegorz Kołodko. Vo svojich podnetných knihách Wędrujący świat (2008) i Dokąd zmierza świat. Ekonomia polityczna przyszłości (2013) vymedzil 12 veľkých problémov budúcnosti, ktoré si vyžadujú interdisciplinárne skúmanie. Ide o evolúciu hodnôt a ich kultúrnych implikácií v rozvojových procesoch, otázky tempa a hraníc ekonomického rastu, inštitucionalizáciu globalizácie, problematiku regionálnej integrácie a jej interferencie s globalizáciou, skúmanie pozície a úlohy mimovládneho sektora, štúdium demografických procesov a migrácie obyvateľstva, výskum prírodného prostredia a konkurenčného zápasu o vyčerpávajúce sa prírodné zdroje, skúmanie chudoby a sociálnych nerovností,  vedecko-technologického pokroku, poznatkovej spoločnosti, evolúciu siete a jej hospodárskych a spoločenských dôsledkov a problémy konfliktov a bezpečnosti. Z tohto prehľadu je evidentné, že humanitné a spoločenskovedné disciplíny budú mať nezastupiteľnú úlohu pri bádateľskom uchopení týchto problémov. Ich heuristická, edukačná i aplikačná spoločenská relevancia je zjavná a dúfame, že sa pretaví aj do vitality akademických inštitúcií, ktoré rozvíjajú tieto oblasti poznania.

 

Vážené kolegyne a kolegovia, milé študentky a študenti !

Nech je akademický rok 2013-2014, ktorý týmto  považujem za otvorený, úspešným rokom ! Prajem Vám všetkým v mene vedenia Prešovskej univerzity ako aj v mene svojom veľa akademických úspechov, pevné zdravie, veľa šťastia, pokojné rodinné zázemie, priaznivé pracovné ovzdušie a potešenie z toho, že môžete pracovať alebo študovať na našej Alma-mater !

  QUOD BONUM, FELIX, FAUSTUM FORTUNATUMQUE SIT! 


V Prešove 24. septembra 2013            prof. RNDr. René Matlovič, PhD.