Radoslav Klamár: Na diskusiu stačí aj jedna mapa...

Doc. RNDr. Radoslav Klamár, PhD. je rodákom z Humenného. Po ukončení základného vzdelania a gymnázia v Humennom absolvoval vysokoškolské štúdium na Univerzite Komenského v Bratislave  v odbore geografia a kartografia.  Od roku 2001 pôsobí na Katedre geografie a aplikovanej geoinformatiky Fakulty humanitných a prírodných vied Prešovskej univerzity, najskôr ako odborný asistent a potom od roku 2010 ako docent a garant bakalárskeho stupňa študijného programu učiteľstvo geografie. V roku 2005 získal titul philosophie doctor (PhD.) v odbore regionálna geografia na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave a habilitoval sa v roku 2010 na FHPV PU v odbore geografia. V rámci svojej vedecko-výskumnej činnosti sa venuje humánnej geografii so zameraním na regionálny rozvoj a jeho faktory, regionálne disparity, regionálne plánovanie, cestovný ruch a rozvoj vidieka. Je autorom monografií Strategické plánovanie rozvoja mikroregiónu Ptava (2007) a Vývoj regionálnych disparít v Slovenskej republike s osobitným zreteľom na regióny východného Slovenska (2011), ako aj desiatky vedeckých štúdií a popularizačných článkov s problematikou regionálneho rozvoja a jeho plánovania. Okrem projektov VEGA, KEGA a APVV, kde bol hlavným riešiteľom i spoluriešiteľom, sa podieľal na viacerých projektoch spolupráce s praxou na lokálnej i regionálnej úrovni. Bol členom odborných pracovných skupín pri Úrade vlády SR a Úrade Prešovského samosprávneho kraja. Nadobudnuté poznatky pretavil ako spoluautor do podoby troch vysokoškolských učebníc – Regionálny rozvoj pre geografov (2010), Trh práce a politika zamestnanosti pre geografov (2015) a Turistika a jej formy (2015), za ktorú získal v roku 2016 Cenu rektora PU. V rokoch 2011 – 2014 bol členom Akademického senátu FHPV PU a od roku 2011 je vedúcim Katedry geografie a aplikovanej geoinformatiky.  

Čo vás motivovalo k presvedčeniu študovať geografiu a kedy sa začal prejavovať váš záujem o tento odbor?

Geografia ma zaujímala už na základnej škole. Moje nedeľné dopoludnia boli nerozlučne späté s dokumentárnymi a cestopisnými seriálmi, venovanými blízkym i vzdialeným krajinám. Po večeroch som potom dlhé hodiny trávil nad Atlasom sveta, kde som tieto krajiny hľadal, ich hlavné mestá, najvyššie vrchy, pretekajúce rieky a ich prítoky na rozsiahlych nížinách. Táto spočiatku iba záľuba sa postupne počas gymnaziálnych rokov vyprofilovala ako potenciálna oblasť mojich budúcich štúdií. Prvým mojím skutočným geografickým počinom bola geografická olympiáda. Zameral som sa v nej na analýzu obyvateľstva okresu Humenné ako regiónu, z ktorého pochádzam. Pamätám si na večerné metodické porady s mojím otcom, ako to riešiť, na moje prvé kartografické výstupy v podobe kreslených máp, ale aj prvé skriptá z geografie, v ktorých vraj má byť to povestné know-how, ako na to. Na tieto moje začiatky si vždy rád spomínam. 

Ako si spomínate na svoje vysokoškolské štúdiá v Bratislave?

Rozhodnutie pre štúdium geografie na Prírodovedeckej fakulte UK bolo pomerne jednoduché. V tomto čase bolo totiž jednoodborové štúdium geografie iba v našom hlavnom meste. Konkurencia študentov z celého Slovenska bola veľká, avšak mojou veľkou devízou bola úspešná účasť na celoslovenskom kole geografickej olympiády. Tak sa z mojich niektorých súperov stali spolužiaci. Geografickej olympiáde vďačím za prvé kroky tak v analytickom myslení, ako aj v kartografickej oblasti, tak dôležitej pre geografiu. Tieto skúsenosti som potom viackrát zúročil počas môjho vysokoškolského štúdia. Na roky prežité v Bratislave mám množstvo pekných spomienok, pretože okrem zaujímavého štúdia sme „my východniari“, ostávajúci na internáte aj cez víkendy, spoločne podnikali výlety do okolia mesta, či už na Devínsku Kobylu,  Sandberg, Devínsky hrad, hrad Pajštún, ale i na Zlaté Piesky či Karloveské rameno pri Dunaji. Nezabudnem na zahraničnú exkurziu v roku 1996 v južnej časti Rakúska, organizovanú mojím otcom ako pracovníkom Okresného úradu v Humennom pre starostov okresu. Mal som tak možnosť vidieť v praxi, ako vyzerá skutočný regionálny rozvoj, podpora vidieckeho turizmu a agroturizmu, všetko to, čo som dovtedy poznal iba z prednášok a skrípt. 

Čo vás viedlo k rozhodnutiu, že po vysokoškolskom štúdiu v Bratislave ste sa vrátili na východné Slovensko, prečo práve Prešov?

Ak mám pravdu povedať, Bratislava mi nikdy neimponovala. Som rodák z menšieho 35-tisícového mesta a na veľké mesto som si zvykal veľmi ťažko. Vnútorne som cítil, že ide iba o prechodnú etapu v mojom živote a že sa chcem vrátiť na východ Slovenska, kde mám rodinu, väčšinu priateľov a známych. Musím sa priznať, že Prešov som až tak nepoznal. Rozhodnutie pre toto mesto vyplynulo jednak z ponuky práce pre moju manželku, zubnú lekárku, ako aj zo skutočnosti, že v Prešove je dlhodobo etablované geografické vzdelávanie a poznal som tu aj kolegov, prof. Michaeli, prof. Matloviča a prof. Ištoka. S odstupom takmer dvoch desaťročí som toto rozhodnutie nikdy neoľutoval, pretože Prešov som si veľmi obľúbil, ale čo je hlavné, našiel som tu prívetivých a priateľských ľudí, s ktorými pracujem a ktorým chcem poďakovať za ich nezištnú pomoc v prvých rokoch a krokoch môjho pôsobenia na Prešovskej univerzite. 

Ktoré osobnosti z oblasti geografie vás najviac ovplyvnili?

Počas mojich vysokoškolských štúdií som mal možnosť stretnúť množstvo vynikajúcich pedagógov a najmä osobností. Spomínam si na nezabudnuteľné prednášky doc. Mičiana, prof. Paulova a zvlášť na prof. Lauka, ktorý bol mojím tútorom a, bohužiaľ, nás pre dvoma rokmi opustil. Po príchode na Prešovskú univerzitu moju ďalšiu vedeckú i pedagogickú činnosť výrazne ovplyvnili moji kolegovia a dovolím si tvrdiť, že aj priatelia, prof. Michaeli, prof. Matlovič, prof. Ištok a prof. Harčár, ktorí mi nikdy neváhali podať pomocnú ruku a usmerniť radou. 

V čom je podľa vás špecifické štúdium geografie?

Každé štúdium má svoje osobitosti. To geografické pracuje predovšetkým s fenoménom priestoru, ktorý vytvára rámec pre aktivity človeka a jeho fungovanie. Lenže o priestore nestačí iba počuť na prednáškach alebo čítať v skriptách.  Ak chceme priestor a procesy v rámci neho prebiehajúce skutočne pochopiť, je potrebné ho „zažiť“. A to je jedno zo špecifík štúdia geografie v podobe viacerých terénnych praktík, stacionárov, domácich i zahraničných exkurzií. Ďalším špecifikom je nadobudnutie osobitých kartografických zručností, ktoré umožňujú informácie o priestore adekvátnym spôsobom prezentovať. Mapa je tak univerzálnym komunikačným jazykom, ktorému rozumie aj laik. Z vlastnej skúsenosti môžem potvrdiť, že správne zvolená mapa dokáže povedať viac ako suchý text, tabuľka alebo graf, pretože hovorí v súvislostiach. Postačí jedna zaujímavá mapa, dvaja ľudia a zaručene bude nasledovať diskusia.  

Ktorá oblasť geografie je vám najbližšia?

Možno to bolo už výberom témy na geografickú olympiádu, no vždy som mal bližšie k humánnej geografii. Prírodné prostredie síce vytvára rámec, no mňa viac zaujíma človek, jeho aktivity a vplyv, ktorým toto prostredie pretvára a nanovo mu vtláča svoju pečať. Začalo to jednoduchou analýzou obyvateľstva okresu Humenné, pokračuje to snahou porozumieť zložitým a komplexným vzorcom správania sa človeka v priestore a čase v rámci meniacich sa podmienok. Snažím sa pochopiť a nájsť príčiny, prečo sa niektorým regiónom darí a iné napriek evidentným snahám stagnujú. F. A. Chateaubriand už v roku 1811 vo svojom Cestopise z Paríža do Svätej zeme a späť napísal „jeden okamih stačí na to, aby sme kvôli záberu krajiny načrtli strom, nakreslili zrúcaniny, ale celé roky sú veľmi krátke na to, aby sme preštudovali spôsob života ľudí a dôkladne preskúmali vedu a umenie“. 

Participovali ste počas vašej profesijnej dráhy na rozvojových projektoch aj v praxi?

 Záujem o problematiku rozvoja regiónov a odhalenie ich rozvojového potenciálu s cieľom ho čo najlepšie využiť, sa pretavilo aj z rýdzo teoretickej a empirickej roviny do roviny aplikačnej. Môžem spomenúť zopár príkladov spolupráce s praxou. Mojou prvou skúsenosťou bolo opäť mesto Humenné. V roku 2002 som sa spolupodieľal na príprave jeho strategického plánu rozvoja. Ďalšia moja spolupráca sa v roku 2008 orientovala už na rozvoj Prešovského kraja. Išlo o Územnú prognóza regiónu Prešov – disponibilnosť územia Prešovského kraja pre vstup investorov a Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Prešovského samosprávneho kraja na obdobie 2008 – 2015. V nasledujúcom roku to bola spolupráca v oblasti územného rozvoja v podobe Územného plánu veľkého územného celku Prešovského kraja. Na úrovni NUTS 2, teda celého východného Slovenska, som sa v roku 2006 podieľal na príprave dokumentu Integrovaná štúdia ďalšieho rozvoja regiónu Slovensko – Východ a mojím ostatným počinom bola v roku 2015 participácia na príprave Investičného sprievodcu – Východné Slovensko, ESIG. 

Ako najradšej relaxujete, keď máte chvíľku pre seba? 

Práca vysokoškolského vedca/pedagóga je nerozlučne spätá s každodenným kontaktom s kolegami a študentmi. Stále s niekým komunikujete, niečo vysvetľujete, niečo riešite. Preto je pre mňa najväčším relaxom ticho prírody kombinované s dobrou knihou. Vzácnosť týchto chvíľ spočíva v ich ojedinelosti, preto sa ich snažím vychutnávať naplno. Dôležité je si nájsť aj počas pracovného dňa aspoň krátku chvíľu na stíšenie a vyjsť si do svojej „pomyselnej púšte“. Voľné chvíle trávené s manželkou a dcérou už dlhé roky venujeme poznávaniu Slovenska a jeho zákutí. V tomto smere ďakujem geografii, pretože mnohé lokality som prvýkrát navštívil ako súčasť itinerára exkurzií s našimi študentmi.  

Aké sú vaše ďalšie pracovné plány v kontexte regionálneho rozvoja?

V najbližšom čase by som chcel s kolegami pripraviť pre študentov vysokoškolskú učebnicu, venovanú regionálnemu rozvoju, jeho faktorom, disparitám a cezhraničnej spolupráci. Ďalšie plány budú závisieť od úspešnosti pri podávaní projektov. Rád by som sa i naďalej venoval oblasti regionálneho rozvoja, no uvítal by som aj „vedecké osvieženie“  v trochu exotickejšej problematike, akou bola napr. spolupráca s prof. S. Brunnom z Univerzity v Kentucky pri hodnotení československých (1983 – 1992), slovenských a českých (1993 – 2002) poštových známok z pohľadu fragmentačnej a integračnej teórie. Z dlhodobého hľadiska by som chcel svojou prácou prispieť k budovaniu pracoviska, na ktorom pôsobím, tak ako to vždy zdôrazňoval prof. Harčár slovami, že dobre fungujúca katedra má predstavovať model úplnej rodiny. Majú tu byť starí rodičia, ktorí majú skúsenosti a vedia poradiť, rodičia, ktorí majú víziu a sú pri najväčšej sile a deti, ktoré síce robia chyby, ale majú sa od koho učiť a sú zárukou kontinuity.   

Váš odkaz pre študentov, prečo študovať práve geografiu.

Geografia pracuje v prvom rade s priestorom a časom. Ak však budeme nazerať na javy a procesy iba solitérne, strácame vzájomné súvislosti a častokrát aj ich podstatu. A tu pomáha geografia prostredníctvom jej ďalšej črty, ktorou je syntetickosť. Bez syntetického myslenia a myslenia v súvislostiach nie je možné v súčasnom fragmentovanom svete nájsť uspokojivé odpovede. Študenti, nech teda budete po absolvovaní štúdia pracovať v rámci akejkoľvek profesie, vždy budete potrebovať adekvátne zanalyzovať konkrétnu situáciu, pochopiť vzájomné súvislosti, správne sa rozhodnúť a prijať príslušné opatrenie. A práve myslenie v súvislostiach s príslušnou dávkou intuície vám dáva tu pomyselnú konkurenčnú výhodu voči ostatným.  

Zhovárala sa: PhDr. Katarína Mayer, PhD.                                                                                                                                          FHPV PU

Foto: archív doc. RNDr. Radoslav Klamár, PhD.