21.12.2018

Krásne a požehnané Vianoce

Autor: Redakcia


Vianočné žičenie. 

Milí vysokoškolskí pedagógovia, milí poslucháči Prešovskej univerzity. Možno si niektorí zanôtime slová piesne ako ten čas rýchlo letí, veď znovu klopú na dvere sviatky lásky a pokoja Vianoce. 

Gréckokatolícka prešovská archieparchia si celý tento rok pri rôznych sláveniach, púťach či kultúrnych podujatiach pripomínala svoje významné výročia. Išlo najmä o hlavné medzníky našej cirkvi: dvesto rokov od ustanovenia Prešovského biskupstva, päťdesiat rokov od znovuobnovenia Gréckokatolíckej cirkvi, tridsať rokov od povýšenia ľutinského Chrámu narodenia Presvätej Bohorodičky na baziliku minor, desať rokov od metropolitného usporiadania a viaceré ďalšie výročia. Celý rok sme ďakovali Pánu Bohu za jeho dary a dobrodenia. 

Aj v závere tohto občianskeho roka pred Vianocami má za čo ďakovať aj naša Prešovská univerzita, ba aj každý jeden jej pedagóg či poslucháč. Veď viacerí dosiahli významné akademické hodnosti a pričinili sa o jej kredibilitu. Veľmi vhodná príležitosť je ďakovať práve počas nasledujúcich vianočných sviatkov. Veriaci ďakujeme najmä Pánu Bohu za duchovné dary a milosti, ale aj za naše rodiny, za priateľov, za pokoj v našej krajine, za osobné úspechy, ale aj za ťažkosti a kríže, ktoré v ľudskom živote nikoho neobchádzajú. Oni sú tiež potrebné, aby nám pomohli dozrievať v pokore, v porozumení a v láske. Neveriaci ďakujú svojim najbližším, najmä svojej rodine za lásku a súdržnosť a priateľom za pomocnú ruku. Byť vďačným Bohu a ľuďom je veľmi dôležité pre náš ďalší život. Kto vie ďakovať, otvára sa pre nové dary, kto si nevie dary vážiť a všetko berie ako samozrejmosť, ľahko o ne prichádza.

Milí priatelia, žičím vám všetkým srdce plné vďačnosti, srdce plné lásky a pokoja. Veď sú to tak potrebné atribúty, bez ktorých človek nedokáže byť ani na tejto zemi, ale ani vo večnosti šťastným človekom. Nech Betlehemské dieťa – náš Záchranca, nás všetkých požehná a vleje do srdca každého z nás najmä to, čo nám chýba k pokojnému a šťastnému životu. Lebo iba človek vyrovnaný, plný lásky a pokoja dokáže aj druhých ľudí obohacovať a robiť šťastnými. 
Všetkým vám prajem a vyprosujem požehnané vianočné sviatky. 
Christos roždajetsja! Slavite jeho! 

Mons. Ján Babjak SJ
prešovský arcibiskup metropolita


Pozdravný príhovor

Vianoce sú sviatkami narodenia Ježiša Krista, Božieho Syna. V teológii túto skutočnosť vyjadrujeme slovom inkarnácia – vtelenie. Teda, Boh sa stal človekom, prijal našu ľudskú prirodzenosť a nás urobil svojimi bratmi a sestrami. Byť človekom i u Boha znie hrdo! Pri týchto sviatkoch na to pamätajme, buďme k sebe navzájom vždy lepší, ľudskejší a pomáhajme si v tom. Všetkým na Prešovskej univerzite, akademickej obci i študentom, prajem a vyprosujem krásne a požehnané Vianoce!

✠  Mons. Bernard Bober
arcibiskup – metropolita


Milí priatelia!

Vo vianočnom období na nás z každej strany žmurkajú rôzne vianočné osvetlenia. Obliekajú sa do nich naše dediny i mestá. Hoci nás občanov stoja určité finančné prostriedky, nevieme si v súčasnosti vianočný čas bez nich ani predstaviť. Neslúžia k osvetleniu ulíc, lebo na to sú pouličné lampy. Nechcú byť len komerčnou ozdobou sviatočného času.

Vianočné svetlo, do ktorého sa oblečie celá naša krajina symbolizuje skutočnosť, že v narodenom betlehemskom dieťati, o ktorom Vianoce hovoria, prišlo na svet „Svetlo sveta“ (J 8, 12). To svetlo svieti v tme, ale tma Ho nepohltila“ (J 1, 5). Ono „osvecuje každého človeka prichádzajúceho na svet“ (J 1, 9). Tí, ktorí sa otvárajú tomu svetlu, dostávajú „moc stať sa deťmi Božími“ (J 1, 12). Svetlo zaplavuje ich dušu a z nich sa stávajú deti Božie – deti svetla. „Nie z krvi, ani z telesnej žiadosti, ani z vôle muža, ale z Boha“ (J 1, 13). 

Vianoce nie sú len spomienkou, že sa narodilo dieťa v Betleheme. Sú svedectvom, že proces rodenia sa „Božích detí“ neskončil. Prinášajú ponuku svetla v narodenom Kristovi do života každého, aby sa z nás stali deti svetla. Svetlo z Krista pretvára vzdelaných na múdrych, žijúcich v dome na vytvárajúcich domov, chudobných na obohacujúcich, hanobených na slávnych, slabých na silných, smutných na veselých a nič nemajúcich na všetko v Kristu majúcich. 

Prajem Vám, milí priatelia, aby ste sa stali súčasťou tejto vianočnej ponuky. Netešte sa iba svetlu vianočných ozdôb, ale otvorte svoje vnútro, aby ho prežiarilo „Svetlo sveta“. Potom ako deti svetla – deti Božie zažijeme Vianoce plné úžasných požehnaných zmien.

Radostné a pokojné Vianoce a požehnaný nový rok 2019 Vám praje

Slavomír Sabol
biskup VD ECAV
                                                                                 

CHRISTOVO NARODENIE

Po uplynutí jedného roka je kresťanský svet opäť pozvaný osláviť, či lepšie povedané znovu prežiť veľkú udalosť spásy a vykúpenia ľudí a sveta z otroctva zla a diabla. Je pozvaný prijať tajomstvo Bo-žieho vtelenia, ktoré prinieslo ľuďom milosť a požehnanie.

Veľkí učitelia Cirkvi nás nabádajú, aby sme otvorili oči svojho srdca a preskúmali toto veľké ta-jomstvo, ktoré doslova zmenilo podobu sveta. S akým úmyslom sa Boh vtelil – prijal na Seba ľudské telo? Sv. Atanáz Veľký dáva odpoveď na túto otázku: „Slovo sa stalo telom, aby sa človek stal bo-hom!“ Christos neprišiel na zem, len aby priniesol nejaké nové učenie – prišiel hlavne preto, aby ľuďom sprostredkoval nový, Boží život. Boh sa stal človekom, aby sa človek mohol stať bohom podľa milosti. To je základný a hlavný význam sviatku Christovho Narodenia – Vianoc.

Keď ľudia opustili svojho Stvoriteľa, malo to pre ich život nepríjemné následky. Až na svetlé vý-nimky väčšina ľudstva tápala v temnotách. Ale Boh neopustil Svoje stvorenie. V príhodnej dobe po-siela na zem Svojho jediného Syna, aby zachránil svet i ľudstvo. „Boh sa zjavil na zemi a žil me-dzi ľuďmi“ (Baruch 3, 38). Neviditeľný sa stal viditeľným, Neprístupný prístupným. Prišiel na zem nie tak ako mohol, ale tak, ako sme Ho mohli vidieť a aby sme Ho mohli pochopiť my ľudia.

Čo primälo Boha, aby sa vtelil? Jediné – láska. „Zo svojej nesmiernej lásky, ktorou si nás zamiloval (Ef 2, 4), naklonil nebesia a zostúpil“ (Žalm 17, 10). A preto práve teraz, v dobe pred Vianocami, keď očakávame veľký sviatok Christovho Narodenia, by sme sa mali zamyslieť a uvedomiť si, že Boží Syn – vtelená Božia Láska od nás očakáva odpoveď v podobe našej vlastnej lásky. On si nás zamiloval – zamilujme si Ho i my. Otvorme pre Neho svoje srdcia a životy. Spojme ich s Ním. Nech sa pre nás tohtoročné Vianoce stanú začiatkom nového života, naplneného Božou milosťou a požehnaním!
Z hĺbky duše prajem všetkým radostné prežitie tohtoročných sviatkov Christovho Narodenia a Božou milosťou a požehnaním naplnený nový rok 2019!

† Rastislav
arcibiskup prešovský,
metropolita českých krajín a Slovenska