Pán rektor, posledné tohtoročné číslo nášho časopisu je popri bežných starostiach a radostiach univerzitného života venované aj očakávaným najkrajším sviatkom v roku, Vianociam. Skôr, než sa vás opýtam, čo pre vás znamenajú Vianoce, chcem sa opýtať, čo pre vás znamená obdobie adventu, v ktorom sa v súčasnosti nachádzame?

Advent je obdobím bezprostredného očakávania príchodu vianočných sviatkov, narodenia Spasiteľa. Podľa kresťanskej tradície by malo slúžiť príprave na tieto nesmierne významné sviatky. Na očistenie mysle a v istom zmysle i tela. Je však pravdou, že takéto ponímanie adventného času a jeho skutočné prežívanie sa v súčasnosti z nášho života vytráca. Pre pracujúceho človeka je obdobím zhonu pred koncom roka, uzávierok a dobiehania mnohých nesplnených povinností. Inak tomu nie je ani v univerzitnom živote, do ktorého treba prirátať aj zápočtové písomky a predtermíny. Potom je to predvianočné upratovanie a nakupovanie darčekov. A napokon predvianočné posedenia a povestné „kapustnice“, ktoré asi nie sú práve v súlade s kedysi držaným pôstom. Samozrejme, ten kto chce, nájde si aj v tomto zhone čas pre duchovné stíšenie, návštevu chrámu či spoveď.

Máte nejaké osobitné spomienky na toto obdobie?

Tak z detstva je to predovšetkým Mikuláš. Ten mal u nás doma neopísateľné čaro a nebolo to len o darčekoch. S bratom sme sa na ten deň tešili celé týždne. Možno aj preto som pred pár rokmi ako prorektor navrhol, aby sme začali s Mikulášom u nás na univerzite. A vznikla z toho veľmi pekná tradícia. Mikuláš, alebo 6. december má pre mňa ešte ďalší význam, pretože už podstatne neskôr som sa v tento deň šťastne oženil. Ďalšími spomienkami z detstva sú potom vyleštené parkety, vyblýskaný nábytok, umyté okná, nové záclony a, samozrejme, vôňa vianočných oplátok a pečiva. To dostatočne vyvážilo pôst, do ktorého nás aspoň posledné dni pred Vianocami nútili rodičia.

Tak teraz môžeme pristúpiť k otázke, ktorú obvykle kladieme v predvianočnom čísle nášho časopisu. Čo pre vás znamenajú Vianoce?

Pre mňa osobne nesmierne veľa. Sú to najkrajšie sviatky v roku. Sú to sviatky, počas ktorých si človek môže aspoň na niekoľko dní oddýchnuť od bežných starostí, nechať bokom prácu, vypnúť počítač i mobilný telefón. Oslávi ich v kruhu svojich najbližších, v sviatočnej atmosfére, plnej lásky a pohody. Pritom sa zamyslí nad zmyslom nášho bytia, nad tým, čo robil a ako žil počas minulého roku, či to robil správne a dobre, aby sa za to raz nemusel hanbiť. Znie to ako z romantického filmu, ale malo by to byť tak, aspoň by sa to malo k tomu čo najviac priblížiť. Tie ďalšie atribúty Vianoc, ako je stromček, darčeky, oplátky, kapustnica, pečivo a ďalšie dobroty sú pritom vedľajšie.

Ako vy trávite vianočné sviatky? A aké tradície dodržiavate?

Prežívam ich zásadne doma, v kruhu najbližšej rodiny. Najvýznamnejšou tradíciou je určite stromček, ktorý sa zdobí v noci pred Štedrým dňom, aby ho deti ráno mohli objaviť. Darčeky sa objavia pod ním bezprostredne po štedrej večeri. Tá stabilne pozostáva z oplátok s medom a cesnakom, opekancov, resp. bobáľok, kapustnice s neúdenou klobásou a hríbmi, a, samozrejme, vyprážanej ryby (kapra alebo filé). Na Prvý sviatok vianočný je potom vždy (odkedy sa pamätám) slepačia polievka a pečená hus. No iste, Vianoce nie sú zďaleka iba o tradičných jedlách a stromčeku. Patrí k nim aj návšteva chrámu a služby Božie. A ešte pohoda, oddych a pokoj, spojené s prechádzkami. I návšteva cintorína a hrobov najbližších zosnulých.

Akokoľvek to možno nie je v súlade s atmosférou vianočných sviatkov, pohodou a zabudnutím bežných starostí, koniec roka je obdobím, keď sa každý aspoň jedným okom pozerá na to, čo sa stalo v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch. Aký bol končiaci sa rok pre Prešovskú univerzitu?

Myslím si, že jednoznačne úspešný. Naša univerzita si v roku 2018 uhájila svoje postavenie medzi najväčšími slovenskými univerzitami, kde stabilne zaujíma štvrté miesto. Mimo bratislavských vysokých škôl je pritom druhá. Samozrejme, náš význam nie je iba vo veľkosti. V dostupných relevantných rankingoch, resp. rebríčkoch je Prešovská univerzita stále v prvej tretine, čo v kontexte súčasného hodnotenia vedeckovýskumnej činnosti (s mimoriadnym akcentom na vybrané prírodovedné a technické vedy) a nášho dominantného humanitného a spoločenskovedného zamerania možno považovať za jednoznačný úspech. Postavenie našej univerzity môže dokumentovať aj skutočnosť, že v jeseni sa na jej pôde konalo po prvý raz zasadnutie Slovenskej rektorskej konferencie i Prvé slovensko-maďarské rektorské fórum. O Lianke a ďalších úspechoch v oblasti vedy som už dávnejšie hovoril. Ostatne, myslím, že v predvianočnom čase netreba zaťažovať našich čitateľov ďalšími podobnými informáciami.

Samozrejme. Vrátime sa teda ku Vianociam. Čo by ste chceli odkázať a zaželať čitateľom nášho časopisu a najmä akademickej obci k Vianociam?

V prvom rade chcem všetkým našim zamestnancom poďakovať za ich prácu počas celého roka, bez ktorej by univerzita nebola tým, čím je. Želám im predovšetkým veľa lásky, oddychu a pohody. Či už trávia vianočné sviatky doma, u príbuzných, na horách, alebo v ďalekej cudzine, nech sú plné Božieho požehnania, pokoja, odpočinku a porozumenia. Či ich už prežívajú duchovne, tradične, alebo konzumne. Nech zabudnú na starosti a problémy všedných dní, ak by boli akokoľvek ťažké, nech sa tešia z prítomnosti svojich blízkych a v hlbokom duchovnom význame týchto sviatkov nech nájdu silu na všetko, čo prinesie nasledujúcich dvanásť mesiacov.

Zhovárala sa

Mgr. Anna Polačková, PhD.