Oblasť zahraničných vzťahov je tradičnou a mimoriadne dynamicky sa rozvíjajúcou súčasťou spravovania univerzity. Prorektor a oddelenie zahraničných vzťahov je súčasťou rektorátnych štruktúr už od vzniku Prešovskej univerzity v r. 1997. Znamená to, že vo svojom pôsobení nezačína na „zelenej lúke“, ale môže nadviazať na výsledky svojich predchodcov a využiť skúsenosti tímu odborných pracovníkov. V uplynulých viac ako dvoch dekádach sa činnosť v tejto oblasti koncentrovala na koordináciu aktivít spojených s vytváraním a uplatňovaním stratégie rozvoja medzinárodných vzťahov ako súčasti dlhodobých zámerov rozvoja PU, vytváranie podmienok pre rozšírenie edukačného a výskumného priestoru pre prichádzajúcich aj vysielaných študentov, učiteľov a nepedagogických pracovníkov, koordináciu prípravy ponuky študijných predmetov v cudzom jazyku, vytváranie priestoru pre prijímanie zahraničných študentov, koordináciu činností súvisiacich so získavaním financií zo zahraničných grantov, získavanie a pravidelné poskytovanie a distribúciu informácií o ponúkaných možnostiach zahraničných aktivít v rámci medzinárodných projektov i národných štipendijných programov zameraných na mobility študentov, vysokoškolských učiteľov, výskumníkov a ostatných zamestnancov, koordinovanie aktivít univerzity v rámci členstiev v medzinárodných asociáciách a pod. Z tohto stručného prehľadu je zrejmé, že agenda zahraničných vzťahov má vertikálnu a horizontálnu dimenziu.

Vertikálna dimenzia spočíva v požiadavke koordinovanej spolupráce aktérov od úrovne univerzity cez úrovne fakúlt, pracovísk až po úroveň individuálnych požiadaviek a potrieb pracovníkov a študentov. Kľúčovou úlohou v tejto oblasti je analýza súčasného nastavenia procesov a zohľadnenie prípadných návrhov ich optimalizácie. Horizontálna dimenzia spočíva v tom, že oblasť zahraničných vzťahov má charakter prierezovej agendy a týka sa všetkých kľúčových segmentov poslania univerzity ako inštitúcie, teda vzdelávania, vedy, výskumu, umenia, športu a v neposlednom rade spolupráce s praxou. Všetky tieto činnosti majú nespornú medzinárodnú dimenziu a vyžadujú si postupné budovanie bilaterálnych a multilaterálnych väzieb s partnerskými inštitúciami v zahraničí, posilňujúcich medzinárodný rozmer PU, t. j. jej internacionalizáciu. 

Strategickým cieľom EÚ pre univerzitné vzdelávanie je vytvorenie spoločného Európskeho vzdelávacieho priestoru (EEA), založeného na princípoch otvoreného medzinárodného a inkluzívneho vzdelávania, prepojeného na oblasť vedy, výskumu a inovácií. Iniciačnú fázu procesu vytvárania EEA predstavuje projekt Európskych univerzitných aliancií (EUA) na báze platformy Erasmus+. Jeho cieľom je otestovať rozličné modely možného prepojenia univerzít prostredníctvom spoločných stratégií rozvoja a zdieľaných spôsobov vzdelávania, prepojených na najnovší výskum a inovácie, tak na lokálnej, národnej ako aj európskej úrovni. Pilotná fáza projektu potrvá tri roky. Po jej skončení bude implementovaná na všetky európske univerzity. Táto iniciatíva prináša nové prvky do oblasti mobilít Erasmus+ pre študentov a zamestnancov. Projekt EUA ich považuje za prostriedok výraznejšieho prepojenia zapojených inštitúcií, v oblasti štúdia, výskumu alebo inovácií, na tzv. princípe bottom-up. Mobility zamestnancov v tomto kontexte by mali smerovať okrem pôvodných cieľov k vytváraniu spoločných grémií, k rozvoju spoločného fondu fyzických a virtuálnych, intelektuálnych a administratívnych kapacít, spoločnému zabezpečovaniu infraštruktúry a pod. Jedným z cieľov projektu je maximalizácia zapojených študentov do aspoň jedného z troch druhov mobilít: fyzickej, virtuálnej alebo kombinovanej. Ďalšou špecifickou oblasťou nového Erasmus+ sú spoločné študijné programy. Študenti si budú môcť v rámci príslušnej aliancie vytvárať vlastné špecifické kurikulá. Našou úlohou bude sledovať a vyhodnocovať priebeh tejto fázy a prípadne sa pokúsiť zapojiť do niektorej z ďalších fáz. Príslušnosť PU k niektorej z EUA sa totiž v budúcnosti nemusí spájať len so zvýšením jej konkurencieschopnosti, ale nedá sa vylúčiť ani situácia, že to bude podmienka zachovania jej ďalšej existencie.

Druhá výzva súvisí s postupnou implementáciou nového zákona 269/2018 Z. z. o zabezpečovaní kvality vysokoškolského vzdelávania. Zo zákona vyplýva potreba nastavenia vnútorného systému kvality univerzity vo vzťahu k novým štandardom, ktoré budú známe koncom tohto roka. Je však už dnes jasné, že tieto štandardy sa budú odvíjať od európskych štandardov (ESG), čo potvrdzuje relevanciu medzinárodnej dimenzie aktivít univerzity.

Tretia výzva súvisí so zabezpečením dostatočných zdrojov pre realizáciu aktivít PU. V rámci uplatňovaného modelu viaczdrojového financovania sú významným zdrojom príjmov projekty financované zo zahraničných zdrojov. Finančné objemy grantov získaných zo zahraničia sú jedným z parametrov pri určovaní rozpočtu univerzity z verejných zdrojov podľa metodiky rozpisu dotácií zo štátneho rozpočtu verejným vysokým školám. Príjmy zo zahraničných zdrojov teda generujú ďalšie zdroje z domáceho rozpočtu. Podobne sú v metodike rozpisu dotácií sledované a zohľadňované aj výsledky univerzity v zahraničných mobilitách prostredníctvom ukazovateľa počtu vyslaných študentov na akademickú mobilitu a počtu prijatých študentov zo zahraničia. V neposlednom rade sú zahraniční študenti vítaným zdrojom príjmov, najmä v období demografického poklesu populačných ročníkov maturantov na Slovensku. Významnou úlohou v tomto smere bude podpora diverzifikácie zahraničných študentov z hľadiska krajín ich pôvodu vo väzbe na rozšírenie ponuky študijných programov poskytovaných vo svetových jazykoch, čo by posilnilo ďalší zdroj príjmov univerzity zo školného.