21.12.2022

Vianočné posolstvá

Autor: Redakcia


Milí pedagógovia a študenti Prešovskej univerzity v Prešove,

blížia sa Vianoce, sviatky Narodenia Božieho Syna Ježiša Krista, ktorý už od chvíle svojho počatia pod srdcom Panny Márie prebýval medzi ľuďmi. A aj po svojom 33-ročnom účinkovaní na tejto zemi a po svojom nanebovstúpení zostáva naďalej s nami v Eucharistii.

Mnohí ho neprijali, lebo v ňom videli iba človeka, ktorý bol príliš umiernený. Mysleli si, že potrebujú niekoho silnejšieho, kto by mocnou rukou urobil hneď a zaraz poriadok tam, kde to je potrebné. Zo skúsenosti však vieme, že násilím a hrubou silou sa na našej zemi veci neposúvajú dopredu, k lepšiemu. Vidíme to aj teraz na vojnou sužovanej Ukrajine a pri ďalších konfliktoch vo svete. Náš svet sa stal aspoň trošku lepším iba tam, kde žili ľudia, ktorí vpustili Boha do svojho života, skutočne milovali, odpúšťali si navzájom a tak priniesli svetlo do tmy.

Prajem vám všetkým požehnané sviatky Kristovho narodenia, porozumenie a lásku v rodinách, pokoj vo svete, silu, zdravie a pevnú vieru, ktorú vám nevezme žiadna kríza!

 Mons. Bernard Bober
arcibiskup – metropolita
predseda KBS



Znamenie života

Milá akademická obec Prešovskej univerzity,

prvé Vianoce boli o hľadaní. Mudrci vytrhnutí zo všednosti života hľadajú na základe znamenia betlehemskej hviezdy Kráľa. Jozef a Mária vytrhnutí Augustovým rozkazom hľadajú miesto, kde by sa mohli v preplnenom Betleheme ubytovať a v znamení či zasľúbení anjelovho posolstva priviesť na svet prvorodené dieťa. Betlehemskí pastieri oslovení nebeským posolstvom sa vydávajú na cestu hľadania so znamením, ktoré sa im stalo GPS súradnicou a ktoré evanjelista Lukáš definuje slovami: „A toto vám bude znamením: nájdete nemluvniatko, obvinuté plienkami, ležať v jasliach.“ Všetkých vianočných ľudí teda spája slovo znamenie. V jednom prípade to bola hviezda, v druhom slovo zasľúbenia a v treťom malé dieťa. Znamenia, ktoré človeku majú pomôcť nájsť podstatu Vianoc. 

V tomto roku opäť stojíme na prahu nového adventného času, ktorý sa môže stať novou cestou hľadania. Tomuto hľadaniu vždy predchádza Božie hľadanie - Božia cesta do nášho sveta rodiny, vnútra, cirkvi i stvorenstva. Boh vstupuje do sveta, aby hľadal, čo bolo zahynulo. V dnešnom nánose rôznych významov adventu a Vianoc potrebujeme aj my vstúpiť na cestu hľadania. Na túto cestu taktiež dostávame znamenie hviezdy v podobe prichádzajúceho adventu. Advent ako hviezda, ktorá nám dáva svetlo poznania pravej podstaty Vianoc. Znamenie hviezdy spojilo mudrcov - ľudí rôznych charakterov, spoločenského postavenia či výzoru - do jedného spoločenstva hľadajúcich a stalo sa im novou životnou orientáciou, ukázalo nový smer života. Aj tohtoročný advent sa chce pre nás stať hviezdou – znamením, ktoré nás chce spojiť do jedného spoločenstva – rodiny, cirkvi, do rodiny hľadajúcich dobro a životné poznanie vedúce k zmyslu bytia. Kiežby sme nanovo spoznali pravdu: kto zblízka hľadí na Krista, tým bližšie má k blížnym. 

Prajem vám, milí členovia akademickej obce UNIPO, aby priestor vašej univerzity bol pre vás miestom hľadania dôležitého životného poznania, ale aj hľadania dôležitých duchovných hodnôt, ktoré sú základom každej tolerantnej, empatickej, humánnej a otvorenej spoločnosti. Nech je priestorom, kde nájdete vnútorný pokoj, atmosféru prijatia, porozumenia aj nových životných výziev. Aby hĺbka vzájomných vzťahov sa pretavovala do úprimného svedectva hľadajúcich zmysel bytia. 

Dnes totiž už nie betlehemskej hviezdy jas, ale svetlo Božej lásky v nás musí svetu a blížnym ukázať, že Kristus sa narodil v nás. V Božom svetle prežité vianočné sviatky a celý nový rok 2023 vám z úprimného srdca praje  

Peter Mihoč – biskup Východného dištriktu Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku



Vždy ma trochu irituje predvianočné a koncoročné „šialenstvo“ požiadaviek na posolstvá, pozdravy a príhovory. V urazenosti svojej pýchy si hovorím: celý rok sme (my cirkevníci  ) pre nich vzduch, a zrazu... Potom si však poviem: ale veď je to nádherné. Uprostred nákupného a trhového zhonu si na nás ešte niekto spomenie a chce počuť slovo Cirkvi o Vianociach, nestačí mu len prskavka alebo koleda z reproduktorov obchodného domu. 

Bratia a sestry, milí mladí priatelia!

Vianoce sú sviatkami pokory, chudoby, obety, rodiny, vzťahov, lásky, života, obdarovania, radosti... a mohol by som vyratúvať ešte mnoho a mnoho pozitívnych pojmov, ktoré robia náš život trochu znesiteľnejším. V týchto časoch ide ľudstvo z jedného strachu a obáv do ďalších a ďalších: vojna, zdražovanie, globálne otepľovanie, zničená príroda. A do toho všetkého odrazu zaznie hlas z neba: „Nebojte sa! Veľkú radosť vám zvestujem.“ Z čoho pramení radosť, ktorú nám anjeli zvestovali? Boh je s tebou, nie proti tebe! Stotožňuje sa s nami vo všetkom okrem hriechu. A ešte aj ten berie na seba, aby nás oslobodil, lebo hriech nás spútava. Nenechajte sa ním zviazať. Kristus prináša skutočnú a pravú slobodu, ktorá spočíva v Božom pláne s našimi životmi. Skúsme, ako hovoril svätý Filip Neri, byť dobrí, „pokiaľ sa dá“  . Modlím sa za vás a toto vám vyprosujem.

Požehnané sviatky Božieho narodenia vám želá vladyka Peter!



Christovo Narodenie – Vianoce – je veľkým a radostným vyjadrením slobody človeka, ktorý je povolaný spoznať Boha nie v sile, moci a sláve, ale v maličkom Dieťati, v tajomstve pokory. Je povolaný nie podriadiť sa Mu, ale milovať Ho – prijať Ho do svojho srdca a tešiť sa z nekonečnej krásy a hĺbky tejto pokory.

Ani milovať, ani tešiť sa, ani prijímať do svojho srdca nie je možné bez slobody. Preto kresťanská viera, vyrastajúca zo zážitku radosti a svetla Vianoc, je predovšetkým vierou slobody.

Boh neprichádza na svet ako všemocný tyran, ale ako bezmocné, bezbranné Dieťa. Kde je tu nútenie človeka k „slepému uctievaniu“? Kde je tu „zotročenie ľudskej slobody“? Naraz boli zničené všetky zaužívané predstavy o Bohu a vyvrátené tvrdenia, kvôli ktorým ateisti nástojčivo požadujú zavrhnúť každé náboženstvo, akúkoľvek religiozitu.

Istý spisovateľ na začiatku minulého storočia vyhlásil: „Človek – to znie hrdo!“ A tu je všetko naopak: Boh... znie pokorne. Niet ničoho vonkajšieho, čo by človeka nútilo ponížiť sa pred Ním, podriadiť sa Mu, vydať sa Mu napospas. Uvidieť a rozpoznať Boha v Dieťati narodenom v Betleheme možno len slobodne.

Môžeme bez povšimnutia prejsť okolo betlehemskej jaskyne, popri tomto Dieťati v náručí Matky, uprostred noci si nemusíme všimnúť slabé svetlo, mihotajúce sa v temnote. Môžeme na-ďalej uctievať svojich bôžikov – politické autority, svetské úspechy či kultúru nadradenosti presne tak, ako to robili ľudia kedysi. Iba tí, čo sú slobodní od podobných klamných presvedčení, dokážu všimnúť si Christa, uveriť v Neho, radovať sa z Jeho príchodu a žiť v Jeho blízkosti.

Ranná bohoslužba v deň sviatku Christovho Narodenia sa začína slovami: „Christos sa narodil – oslavujte Ho! Christos zostúpil z neba – vyjdite Mu v ústrety! Christos prišiel na svet – vyvyšujte Ho! Spievaj Pánovi celá zem a veseľte sa všetky národy, lebo sa preslávil!“ Preslávil sa práve hĺbkou Svojej lásky a pokory. Nech láska a pokora preniknú aj do našich sŕdc a tak ako kedysi, aj teraz nech prinesú mier a svornosť celému ľudstvu.

Prajem všetkým požehnané prežitie sviatkov Christovho Narodenia – vstupnej brány do roku Božej milosti 2023!

† Rastislav
arcibiskup prešovský,
metropolita českých krajín a Slovenska