Mons. prof. ThDr. Peter Šturák, PhD. v  rokoch 1983 – 1988 študoval na Bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Titul  ThDr. a PhD. získal na Papieskej akademiji teologicznej v Krakove v roku 1999.  V odbore katolícka teológia mu bol v roku 2003 na Katolíckej univerzite v Ružomberku udelený titul docent a o dva roky získal v rovnakom odbore titul profesor. Počas svojho akademického pôsobenia na Prešovskej univerzite (PU) v Prešove zastával v období rokov 2004 – 2007 funkciu prorektora pre zahraničné vzťahy. V rámci svojej doterajšej činnosti publikoval vyše 330 domácich a zahraničných výstupov. Oblasťou jeho profesijného záujmu sú najmä dejiny gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku so zreteľom na  20. storočie. V roku 2011 mu bol Svätou stolicou udelený čestný titul Monsignore. Za zásluhy o šírenie dobrého mena a rozvoj Prešovskej univerzity mu bola udelená Bronzová (2014), Strieborná (2015) a Zlatá medaila (2018) PU a v rokoch 2010 a 2013 Cena rektora PU. V novembri 2016 bol ocenený Cenou Ústavu pamäti národa za prínos pre zachovanie pamäti národa.  

Po ukončení teologických štúdií v Bratislave som začal pôsobiť v kňazskej službe na Spiši neďaleko starodávnej Levoče vo farnostiach Torysky a Nižné Repaše. Ocitol som sa v prostredí s bohatou históriou, kde sa zachovala ľudová architektúra, kroje a piesne, to všetko v lone čarokrásnej prírody. Aj keď som už počas štúdia mal veľmi rád históriu, nové prostredie tento môj záujem ešte zintenzívnilo. Po jednej z mojich prednášok v rámci osláv dejín farnosti mi vtedajší biskup Mons. Ján Hirka ponúkol možnosť prednášať na gréckokatolíckej, vtedy bohosloveckej fakulte. Súbežne sa začali aj moje doktorandské štúdiá na terajšej Pápežskej univerzite Jána Pavla II. v Krakove (1996 - 1999), ktoré som úspešne ukončil obhajobou práce s názvom Dejiny Gréckokatolíckej cirkvi v Československu v rokoch 1945 – 1989.

Každý z nás sa vo všeobecnosti zaiste rád vracia k svojim začiatkom. Tie v sebe majú čaro neznáma, sú plné očakávaní, ale aj bázne, ako sa zhostíme nových výziev. Tak to bolo aj v mojich profesijných začiatkoch. Bolo potrebné skĺbiť pôsobenie na farnosti, externé štúdium v Krakove a zároveň poslanie prednášať na akademickej pôde. Mojou výhodou však bolo to, že moja „nová“ práca bola pre mňa zároveň aj úžasným koníčkom. A tak sme spolu s prvákmi na teológii spoznávali najstaršie dejiny Cirkvi. Pamätným pre mňa bolo prvé interview pre bohoslovecký časopis Prameň, kde som „odkrýval“ svoje začiatky a záľubu v dejinách. Od študentov som zároveň dostal prvé a pre mňa veľmi dôležité ocenenie, že som ich vedel nadchnúť pre štúdium dejín Cirkvi.

Je známa múdrosť, že ak chceš niečo požadovať od iných, sám musíš ísť príkladom. Zladiť však povinnosti, ktoré vyplývajú z funkcie dekana, s prácou pedagóga na katedre je veľmi zložité. Na vysokých školách sa totiž čím ďalej, tým viac stávame administrátormi, úradníkmi a podobne. Počas svojho pôsobenia na poste dekana fakulty som prednášal, ako zodpovedný riešiteľ som viedol viaceré vedecké projekty, pravidelne som publikoval svoje štúdie, ktoré boli uverejnené v domácich a zahraničných vydavateľstvách s mnohými ohlasmi. Za svoju prácu som bol odmenený viacerými oceneniami, medzi ktorými by som rád vyzdvihol Zlatú medailu Prešovskej univerzity, ďalej vyznamenanie udelené Ústavom pamäti národa za prínos k prehĺbeniu a zachovaniu pamäti národa pre súčasné a budúce generácie, v cirkevnej oblasti titul Monsignore a mnohé ďalšie. Dvere na dekanáte fakulty boli jej akademickej obci vždy otvorené. Mimo štandardných postupov som na fakulte uviedol model tzv. „kávy u dekana“: ide o neformálne rozhovory so študentmi a zamestnancami fakulty s možnosťou sa podeliť o svoje radosti, ale aj problémy. 

Pri odpovedi na túto zaujímavú otázku, ktorá sa javí osobnejšie, je potrebné načrieť trošku hlbšie do dejín samotnej fakulty, aby sme mohli pochopiť jej súčasnosť a napredovanie. Existencia fakulty je úzko spätá s osudmi samotnej Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku. Je to vyjadrené aj v jej pomenovaní. V súčasnosti je medzi fakultami zaradenými do zväzku Prešovskej univerzity „matuzalemom“ s viac ako 140-ročnou históriou. Vo svojich novodobých dejinách v minulom storočí bola jej činnosť totalitným režimom umlčaná na celých 40 rokov. Až v roku 1990 mohla začať znova existovať a venovať sa svojmu poslaniu: intelektuálnej formácii gréckokatolíckych kňazov. Fakulta nemala vzhľadom na uvedené okolnosti svoje vlastné kapacity, a tak za pomoci dobrých priateľov z Poľska a Českej republiky mohla - básnicky vyjadrené - „povstať z popola“. Chcem sa poďakovať všetkým mojim predchodcom na pozícii dekana fakulty, ktorí už bohužiaľ nie sú medzi nami: Mons. doc. Vladimírovi Polačekovi, doc. Františkovi Janhubovi či prof. Vojtechovi za ich záslužnú prácu na rozvoji fakulty v náročných podmienkach. 

Po tomto historickom exkurze si dovolím pomenovať základné úspechy, ktoré fakulta dosiahla pod mojím vedením. Zaiste by ich nebolo možné dosiahnuť bez osobnej angažovanosti emeritného kancelára fakulty Mons. Jána Babjaka, ktorý sa živo zaujímal o dianie na fakulte a pomáhal jej v napredovaní. Výsledkom bolo prijatie fakulty do excelentného zväzku cirkevných fakúlt pod gesciou Kongregácie pre katolícku výchovu vo Vatikáne s celosvetovou pôsobnosťou. Pri svojom nástupe do funkcie dekana fakulty v roku 2007 som mohol čerpať aj z nadobudnutých skúseností z pozície prorektora Prešovskej univerzity pre zahraničné vzťahy, ktorú som zastával v predchádzajúcom období, a tak preniesť poznatky z fungovania vysokého školstva do prostredia fakulty. My teológovia tomu rozumieme tak, že Boh nás rôznymi spôsobmi pripravuje svojou prozreteľnosťou, aby sme potom mohli čo najlepšie plniť jeho vôľu k dobru smerom k všetkým, ktorí nám sú zverení. Za pomoci mojich spolupracovníkov, či už členov vedenia, kolégia dekana, vedeckej rady, akademického senátu, alebo všetkých zamestnancov fakulty sa nám podarilo naštartovať mnohé procesy akademickej, ale aj neakademickej povahy. Vďaka ním v predchádzajúcich akreditačných cykloch fakulta dvakrát za sebou dosiahla v príslušných hodnoteniach najlepšie výsledky spomedzi všetkých teologických fakúlt na Slovensku. Moje poďakovanie patrí aj vedeniam Prešovskej univerzity, ktoré boli nápomocné fakulte počas môjho pôsobenia vo funkcii dekana. Osobitne by som chcel vyzdvihnúť pomoc rektora univerzity Dr. h. c. prof. PhDr. Petra Kónyu, PhD., v ktorej bola zreteľná žičlivosť. Mojím zámerom bolo, aby fakulta reagovala – biblicky povedané - na znamenia čias, a tak sme postupne získavali akreditáciu viacerých študijných programov od najnižších stupňov až po právo inauguračných konaní. Ako veľké pozitívum svojej služby vidím permanentný kariérny rast pedagógov, ktorí sa habilitovali a inaugurovali, čím vznikol jeden z najlepších garančných potenciálov na celej univerzite v prepočte na jedného tvorivého pracovníka. Dynamizovala  sa publikačná činnosť, fakulta sa stala známou konaním veľkého počtu konferencií, ktoré pomáhali procesu jej internacionalizácie. Nemôžem opomenúť naštartované a potom v živote fakulty dôležité neakademické aktivity, akými sú napríklad ponúkané duchovné služby vo fakultnej kaplnke, ďalej mnohé pravidelné spoločné duchovno–relaxačné púte nielen na území Slovenska, ale aj v zahraničí, ktoré prispievali k dobrým vzájomným vzťahom zamestnancov na pôde fakulty. Tento rozmer bol ešte zreteľnejší aj vďaka celkovej rekonštrukcii všetkých priestorov fakulty, ktorá sa tak stala miestom s nadštandardnými podmienkami pre jej študentov a zamestnancov, v rámci ktorého sa spájajú historizujúce prvky budovy s potrebnou modernosťou priestorov, ktoré vždy uchvacujú návštevníkov našej fakulty.

Sledujúc smerovanie našej spoločnosti po novembri 1989 vidíme na jednej strane deklarácie jednotlivých vlád o záujme zvyšovania vzdelanostnej úrovne obyvateľov, o tom, aké nezastupiteľné miesto v spoločnosti majú vysoké školy ako vrcholné vzdelávacie a vedecké inštitúcie, ktoré výraznou mierou prispievajú k sociálno–ekonomickému a vedeckému pokroku, k zachovávaniu a zveľaďovaniu duchovného a kultúrneho dedičstva atď., na druhej strane je však finančná podpora školstva zo strany kompetentných  orgánov už inou “piesňou”. To sa zákonite prejavuje aj v dennom fungovaní univerzít a fakúlt. Dekan je nielen pedagógom a vedeckým pracovníkom, ale aj personálnym a predovšetkým finančným manažérom. V prípade teologických fakúlt sa to javí ako veľký problém z hľadiska aj toho, že dnešná doba praje skôr technike, manažmentu, právu či medicíne a výnosné zamestnanie sa stáva akoby jediným atribútom úspešnosti či neúspešnosti jednotlivca v celej spoločnosti. Uvedomujúc si prioritné poslanie teologickej fakulty v  intelektuálnej formácii budúcich kňazov, zdôrazňoval som vždy potrebnosť byť otvorený voči “znameniam čias“ a ponúkať aj iné kvalitné študijné programy, ktoré by boli garanciou aj ekonomického zvládnutia už spomenutej neľahkej finančnej situácie. Na fakulte sme preto zaviedli model pre dynamizáciu vedeckej a publikačnej činnosti ako jeden z dôležitých prvkov finančnej stabilizácie, ktorý som nazval Cena dekana. Podľa možností fakulty ňou boli odmeňovaní pedagógovia podľa zásluh v tejto oblasti.

Hovorí sa, že náš život je ako veľký filmový príbeh. Moje poslanie na mieste dekana Gréckokatolíckej teologickej fakulty končí ako príbeh, ktorý bol plný práce, nasadenia a úspechov, ale aj každodenných problémov, ktoré život na akademickej pôde prináša.   Definovanie vízie fakulty do najbližšieho obdobia by som však rád nechal tým, ktorí po mne preberú pomyselnú štafetu. Ale predsa aspoň heslovite odpoviem na vašu otázku. Vízia je priam nevyhnutná, aby sme sa jej správnym definovaním vedeli posúvať ďalej. Aj keď prekoná realitu, musí z nej vychádzať. Vízia smerovania fakulty musí odrážať jej endemické miesto v priestore vysokého školstva, keďže je spolu s kňazským seminárom jedinou inštitúciou zabezpečujúcou formáciu pre gréckokatolíckych kňazov celej metropolie na Slovensku. Má ponúkať nielen vzdelanie, ale v symbióze s ním rozvíjať aj ľudský charakter a rozširovať jeho dimenzie. Ako to vyjadril o. Jozef Tóth, prvý prodekan začínajúcej fakulty: „Korene  tohto integrálneho vzdelávania sú nielen v antropologickej, ale aj v duchovno–teologickej rovine, pretože teológia je vlastne zavŕšením najvznešenejšej humanity.“ Na záver chcem vysloviť prianie, aby bola fakulta naďalej oceňovaná podobne ako v spätnej väzbe jednej z našich absolventiek počas môjho pôsobenia ako dekana GTF: „Fakulta, na ktorú som sa prihlásila, prispela k upevneniu a ujasneniu mojich postojov, pohľadov na Boha, vieru. Veriť v Boha pre mňa znamená silu konať dobro. Boh je láska. Vďaka nemu mám v živote cieľ a viem, čo chcem vo svojom živote zmeniť. Ukazuje mi cestu, akou mám kráčať ďalej, a dáva mi odpovede na moje dovtedy nezodpovedané otázky. Teraz viem, že táto fakulta bola mojim správnym rozhodnutím.“

Zhováral sa: Michal Hospodár