Stojíme na začiatku nového akademického roku Prešovskej univerzity v Prešove. Ako je zrejmé aj z programu jeho slávnostného otvorenia, ktorého súčasťou je aj inaugurácia rektora, prorektorov a dekanov šiestich jej fakúlt, nie je to bežný začiatok roka. Zároveň sa ním tak začína aj nové funkčné obdobie vedenia univerzity. Na jeho čele opäť stojí rektor prof. PhDr. Peter Kónya, PhD., ktorému sme pri tejto príležitosti položili niekoľko otázok vo vzťahu k predchádzajúcemu aj prichádzajúcemu obdobiu.

Tak, ako som na rovnakú otázku odpovedal na začiatku svojho prvého funkčného obdobia, aj teraz odpoviem veľmi krátko: pretože mi na univerzite záleží. Ako vtedy, aj teraz ma motivovala snaha pokračovať v ceste, ktorou univerzita ide v ostatných ôsmich rokoch. Aj teraz máme rozpracovaných viacero významných projektov a plánov, ktoré by mali prispieť k ďalšiemu rozvoju univerzity. Ďalej je to zodpovednosť. Zodpovednosť za to, čo sme dosiaľ s vedením univerzity a fakúlt urobili, čo nám treba ďalej rozvíjať, ako aj zodpovednosť za ľudí, za svojich spolupracovníkov, ktorí pri nás stoja a vďaka ktorým sme dosiahli doterajšie úspechy.

Myslím, že rozhodne áno. Sme stále štvrtou najväčšou a druhou najväčšou mimobratislavskou univerzitou, podobnú pozíciu zastávame aj v záujme o štúdium u nás a v počtoch zahraničných študentov. V rôznych medzinárodných rankingoch vysokých škôl sa umiestňujeme na porovnateľných a lepších miestach ako pred ôsmimi rokmi, rovnako si udržiavame aj grantovú úspešnosť – a to aj napriek neustále sa zvyšujúcej konkurencii. Výrazne sme zvýšili počet našich vedeckých časopisov zaradených v prestížnych databázach a monografie z nášho vydavateľstva eviduje prestížna databáza Nordic List. V internacionalizácii sme sa dostali podielom zahraničných študentov na úroveň najlepších univerzít, výrazne sme posilnili naše akademické kontakty v stredoeurópskom akademickom priestore a nadviazali sme inštitucionálnu spoluprácu so samosprávami vo východoslovenskom regióne.

Samozrejme, urýchlene by sme sa mali snažiť dokončiť rozostavané objekty, ako je prístavba Fakulty manažmentu či budova Unipolab. Za dôležité považujem takisto skultúrnenie vonkajšieho prostredia campusu parkovými úpravami s voľnočasovým či didaktickým využitím. Predovšetkým sa podarila komplexná rekonštrukcia študentských domovov. Práve v týchto dňoch sme ukončili rekonštrukciu tretieho z nich – na Námestí mládeže – a v budúcom roku plánujeme zavŕšiť obnovu štvrtého študentského domova na Exnárovej ulici. Myslím, že máme jedny z najmodernejších študentských domovov na Slovensku a dokážeme poskytnúť našim študentom také podmienky ubytovania ako máloktorá iná veľká univerzita, pričom sme dramaticky nezvýšili bytné. Rovnako sme ukončili prístavbu budovy Fakulty manažmentu, ekonomiky a obchodu a Fakulty zdravotníckych odborov či stavbu budovy nášho vedeckého parku, Unipolab. Vo VŠA sme zrekonštruovali aulu, niektoré veľké učebne a plaváreň, tiež sme revitalizovali átriá a vykonali ďalšie menšie rekonštrukcie. Za veľký úspech považujem realizáciu parkových úprav campusu na Ul. 17. novembra. Po revitalizácii starého parku pred rektorátom nasledovala výstavba didaktického parku a napokon komplexná parková úprava námestia pred VŠA. Náš areál sa tak stal najväčším funkčným parkom v Prešove, skutočnými zelenými pľúcami mesta. Rád by som zdôraznil, že všetky tieto projekty sme realizovali pri minimálnej ponuke schém zo štrukturálnych fondov určených pre rezort školstva. Celkové prostriedky získané zo štrukturálnych fondov, najmä z mimoškolských rezortov, sotva presiahli jednu tretinu získaných financií na naše rozvojové projekty.

Myslím, že vďaka rekonštrukcii atletického štadióna a športovej haly získali aj naši zamestnanci možnosti rozšírenia svojich pohybových voľnočasových aktivít. Ďalším ústretovým a nie lacným krokom bolo výrazné navýšenie hodnoty stravných lístkov pre našich zamestnancov. Najdôležitejšie však je, že ani po opakovanom drastickom znížení dotácie zo štátneho rozpočtu sme neprikročili k výraznejšej redukcii počtu zamestnancov – na rozdiel od viacerých iných univerzít. Aj to som sľúbil pred ôsmimi rokmi.

Isteže, nie vždy sa všetko podarí, najmä ak to tak celkom nezáleží iba od nás, ale od mnohých faktorov z vonkajšieho prostredia. V oblasti štúdia sa nám nepodarilo akreditovať nové profilové študijné programy ako sociológia alebo informatika. Podobne sa nám stále nedarí výraznejšie zvýšiť našu účasť v zahraničných, najmä európskych výskumných projektoch a vyšší by mohol byť aj počet vedeckých prác v karentovaných časopisoch. Vo vzťahu k študentom máme stále veľký dlh pri budovaní klientskeho vzťahu a udržaní absolventov prvého stupňa na magisterskom štúdiu.

Problémov rozhodne nebolo málo. Tými najväčšími však boli pandémia, znižovanie dotácie zo štátneho rozpočtu a energetická kríza, samozrejme, so všetkými dôsledkami. Pandémia nás na dlhé mesiace zahnala do online režimu a práce z domu. Akademický život sa takmer zastavil, mnohé naštartované aktivity sa zmrazili alebo úplne skončili a dlhý čas bolo nutné improvizovať a hľadať ad hoc čo najlepšie rýchle riešenia. Hrozivé boli aj dôsledky karanténneho režimu, najmä zníženie efektivity vzdelávania, strata niektorých študijných i pracovných návykov a zníženie pracovnej disciplíny, vrátane nižšieho výkonu. Isteže, pandémiu sme všetci zažili na vlastnej koži, znižovanie dotácie však až tak akcentované nebolo. Preto by som chcel pripomenúť, že v dôsledku chybných výpočtov a úplne pomýlenej logiky istého vládneho orgánu rozhodla minulá vláda, že z kapitoly vysokého školstva treba stiahnuť 72 miliónov eur. Po masívnych protestoch rektorskej konferencie a vysokých škôl sa vláde „podarilo“ po dvoch rokoch znížiť náš rozpočet (dotáciu) celkovo o 54 miliónov eur, teda o 10 %. To všetko v čase, keď u našich susedov rastie objem financií pre vysoké školy a napríklad v susednom Maďarsku má viacero z nich rozpočet vyšší než všetky slovenské verejné vysoké školy dohromady. Toto zníženie pre nás znamenalo 4 milióny eur, ktoré nám chýbajú, a minimálne pre polovicu fakúlt to znamená obrovský deficit mzdových prostriedkov. Bez solidarity a ochoty dekanov prijať navrhované riešenie by väčšina z nich nedokázala ďalej fungovať. Energetická kríza bola potom skôr hrozbou, ktorá nás prinútila rozmýšľať o úplne nových netradičných riešeniach pre zabezpečenie riadneho chodu vzdelávania a výskumu, a naďalej visí nad našou blízkou budúcnosťou ako Damoklov meč.

Isteže, tých je viac, vrátane restov z predchádzajúcich rokov. V oblasti vzdelávania by sme mali dotvoriť profil modernej malej prírodovedeckej fakulty najmä o informatiku a získať niektoré iné, napr. spoločenskovedné odbory. Rovnako má univerzita ambíciu vytvoriť priestor pre riešenie najpálčivejších spoločenských problémov, ako je napríklad nedostatok vysokokvalifikovaných zdravotníckych pracovníkov. Do študijnej oblasti patrí takisto už spomínaný vzťah učiteľov k študentom, na zmenu ktorého nás vyzývajú aj v tomto období často skloňované výkonnostné zmluvy. V oblasti vedeckého výskumu ostáva stále aktuálnou úlohou participácia na väčšom počte zahraničných výskumných projektov a viac publikovania v indexovaných časopisoch – popri ambícii zaradenia ďalších vedeckých časopisov univerzity do prestížnych databáz. Čo sa týka rozvoja univerzity, najaktuálnejšou výzvou je jednoznačne rekonštrukcia VŠA, ktorá je však finančne veľmi náročná a závisí od schém zo štrukturálnych fondov.

V prvom rade, alebo skôr ako prvé, otvorenie akademického roka. Ale vážne: samozrejme, vyhodnotenie zosúlaďovania študijných programov, alebo ako sme to poznali doteraz, akreditáciu. Tento proces by sa mal uskutočniť v intervale od polovice októbra do konca roka, keď môžeme očakávať rozhodnutie akreditačnej agentúry. Od výsledkov bude závisieť veľmi veľa a ovplyvní to našu najbližšiu budúcnosť. Isteže, rovnako významný bude konečný počet prvákov zapísaných na štúdium, ďalej osud našich nových rozvojových projektov, ako aj korekcie v štátnom rozpočte, ktoré by aspoň čiastočne nahradili škrty z predchádzajúcich rokov. Netreba azda zdôrazňovať, že mimoriadne dôležitá bude stratégia nového ministerstva. Verme, že tentoraz bez cieľov ušetriť na vysokých školách a snáh o ich zatváranie, ale s ambíciou o skutočné budovanie znalostnej spoločnosti.