Začína sa nový akademický rok. O tom, aké očakávania sa s ním spájajú a ako vedenie našej univerzity hodnotí predchádzajúce obdobie, sme sa rozprávali s jej rektorom prof. PhDr. Petrom Kónyom, PhD.

Pán rektor, stojíme na prahu nového akademického roka, ako by ste zhodnotili uplynulý akademický rok na našej univerzite? Ktoré udalosti alebo úspechy považujete za najvýznamnejšie?

Predchádzajúci akademický rok bol pre našu univerzitu jednoznačne ťažký a náročný, ostatne rovnako ako každý, a iný nebude ani tento prichádzajúci. V konečnom dôsledku ho však rozhodne môžeme považovať za úspešný. Univerzita vyšla úspešne z procesu zosúlaďovania vnútorného systému kvality, začala nové rekonštrukcie vrátane najväčšej investície vo svojej histórii a rovnako dostala podstatne vyšší rozpočet ako v predchádzajúcich rokoch reštrikcií.

Vo vzťahu k vnútornému dianiu na univerzite sa uplynulý rok niesol v znamení „zosúlaďovania“, známeho aj ako akreditácia. Ako tento proces zvládla naša univerzita a aké sú jeho primárne výstupy?

Proces zosúlaďovania vnútorného systému kvality, ktorý v podstate nahrádza tradičnú akreditáciu študijných programov, zamestnával univerzitu nielen v minulom, ale minimálne v predchádzajúcich dvoch alebo troch rokoch. Zapojila sa doň väčšina tvorivých zamestnancov univerzity, pričom zahŕňal rovnako vytvorenie a schválenie novej vnútornej legislatívy, transformáciu študijných programov na univerzite v zmysle nových štandardov, vydaných Slovenskou akreditačnou agentúrou pre vysoké školy a v neposlednom rade ich schválenie v novovytvorených akademických orgánoch podľa nových celoštátnych aj vnútorných predpisov. Po predložení všetkých dokumentov nasledovala v jeseni minulého roku návšteva pracovnej skupiny akreditačnej agentúry a posúdenie fungovania systému hodnotenia kvality. V predchádzajúcom semestri vypracovala pracovná skupina správu s odporúčaniami, ktorú po vyjadrení univerzity schválila výkonná rada agentúry. Zjednodušene povedané, proces zosúlaďovania (resp. akreditácie) prebehol úspešne a na základe rozhodnutia akreditačnej agentúry môže univerzita uskutočňovať všetky študijné programy vo všetkých troch stupňoch, ktoré predložila na schválenie a v príslušných odboroch štúdia vytvárať nové študijné programy.

Ako vnímate postavenie Prešovskej univerzity v rámci slovenského i medzinárodného akademického prostredia?

Naša univerzita má stabilné postavenie v slovenskom aj stredoeurópskom akademickom priestore. Dokladá to naše umiestňovanie v rôznych rankingoch, hodnotiacich vysokoškolské štúdium v medzinárodnom kontexte, v ktorých sa Prešovská univerzita umiestňuje stabilne v prvej polovici, resp. tretine slovenských vysokých škôl. Zároveň je podľa počtu študentov štvrtou najväčšou slovenskou vysokou školou, podobne aj v poradí  podľa záujmu o štúdium či počtu zahraničných študentov. V stredoeurópskom vzdelávacom priestore sa dlhodobo orientujeme najmä na užšiu spoluprácu s univerzitami v susedných krajinách, najmä v Poľsku, Českej republike, v Maďarsku a na Ukrajine.

Tragédia na Karlovej univerzite v Prahe otvorila vážne otázky týkajúce sa bezpečnosti na školách. Podnikla naša univerzita v tomto smere nejaké opatrenia alebo zmeny?

Samozrejme, od konca minulého roku už univerzita podnikla a stále podniká sériu rôznych opatrení, zameraných na zvýšenie bezpečnosti jej zamestnancov a študentov. Možno ich pritom rozdeliť do niekoľkých oblastí. Týkajú sa tak zvýšenia informovanosti zamestnancov, ako aj rozšírenia kamerových systémov, inštalovania mechanických obmedzení pre neoprávnené osoby (turniketov, oplotenia parkov), bezpečnostného auditu či zintenzívnenia stráženia hlavných objektov univerzity.

V tejto súvislosti sa začalo viac diskutovať aj o potrebe podpory duševného zdravia študentov a zamestnancov. Reagovala na tieto potreby aj naša univerzita?

Univerzita rozšírila ponuku psychologických konzultácií pre svojich študentov, a to nielen so svojimi psychológmi. Podpísala memorandum o spolupráci s internetovou psychologickou poradňou pre mladých, známou ako IPčko, služby ktorého využívajú aj desiatky našich študentov. Zároveň došlo k rozšíreniu ponuky podpory pre ukrajinských študentov, predstavujúcich osobitne citlivú skupinu.

Hádam najväčšou investičnou výzvou pre univerzitu  v tomto období je dlhoočakávaná rekonštrukcia vonkajšieho plášťa budovy VŠA, ktorá je v plnom prúde. Čo znamená takto rozsiahla rekonštrukcia pre univerzitu, bude to mať nejaký dosah na jej chod, prípadne vyučovací proces?

Rekonštrukcia plášťa budovy VŠA, ktorá je najväčším objektom univerzity je nesporne obrovským úspechom. Napriek tomu, že je doslova nutnosťou už takmer dve desaťročia, až v tomto roku sa podarilo získať potrebné finančné prostriedky na jej realizovanie. Táto viac ako štyridsaťročná stavba, resp. jej sklohliníková fasáda spôsobuje nielen obrovské úniky tepla do exteriérov ulice 17. novembra, ale takisto mnohé každodenné starosti zamestnancom a študentom pri jej bežnom užívaní. Vzhľadom na veľmi vysoké náklady, ktoré nepokrývala žiadna z doterajších výziev zo štrukturálnych fondov pri nemožnosti rozdelenia rekonštrukcie na nezávislé celky a v neposlednom rade možnosti rozpočtu univerzity, nebolo až doteraz možné k tejto zásadnej úprave pristúpiť. Umožnila to až výzva z Plánu obnovy a odolnosti, v ktorej sme podali úspešný projekt na maximálnu sumu 10 miliónov eur. Keďže stavbu je nutné ukončiť do apríla 2026, musí rekonštrukcia prebiehať pri plnej prevádzke budovy, čo sa určite nezaobíde bez kolízií pri výučbe, sťahovaní prístrojov, kancelárií či učební. Verím však, že útvar prevádzky univerzity spolu s vedeniami obidvoch fakúlt toto náročné obdobie úspešne zvládnu a o poldruha roka budeme mať moderne zrekonštruovanú aj poslednú a najväčšiu budovu kampusu na ul. 17. novembra.

Pán rektor, aké sú hlavné priority univerzity pre nadchádzajúci akademický rok?

Isteže, hlavnou prioritou by malo byť akademický rok po úspešnom začatí aj úspešne ukončiť. Myslím si, že prichádzajúci akademický rok nám pripraví viacero výziev, ktoré musíme bez problémov zvládnuť. V prvom rade je to asi implementácia úloh stanovených v tzv. výkonnostných zmluvách, ktoré nám v budúcnosti ovplyvnia tvorbu rozpočtu, čo je hlavný dôvod, aby sme k nim pristúpili maximálne zodpovedne. V oblasti hodnotenia kvality alebo akreditácie musíme v čo najkratšom čase vykonať zmeny obsiahnuté v odporúčaniach akreditačnej agentúry a upraviť vo svojom vnútornom systéme viaceré študijné programy. Zároveň je potrebné začať proces zosúladenia odborov habilitačného a inauguračného konania, na čo sa nám čas kráti. V oblasti vedy a výskumu budeme musieť popri stálych úlohách skvalitňovania publikačnej činnosti a výskumných projektov starostlivo pripraviť podklady pre nové periodické hodnotenie vedeckovýskumnej činnosti. Samozrejme, jednou z priorít ostáva udržanie atraktivity štúdia, ako aj posilňovanie podielu zahraničných študentov pri ich väčšej diverzifikácii. V oblasti rozvoja nás čaká nielen už spomínaná rekonštrukcia budovy VŠA, no takisto obnova posledného zo študentských domovov (na ul. Exnárovej), ďalšia etapa rekonštrukcie tzv. starého internátu a rovnako iné stavby, ktoré sú zatiaľ v štádiu podaných či rozpracovaných projektov.

Čo by ste odkázali novým študentom, ktorí práve začínajú svoje štúdium na Prešovskej univerzite?

Predovšetkým to, že ich srdečne vítame na našej univerzite, ktorá sa opiera o viac ako 350-ročnú tradíciu a sídli v jednom z najkrajších miest Slovenska. Vážime si, že si za miesto svojho štúdia vybrali práve našu alma mater a veríme, že ich očakávania na získanie kvalitného vzdelania nesklameme. K tomu sa im budeme snažiť vytvoriť tie najlepšie podmienky. Zároveň to, aby sa od prvého dňa učili a pripravovali na zvládnutie náročných požiadaviek na ich štúdium a využili pritom aj všetky ďalšie možnosti pre bohatý študentský život, ponúkané univerzitou a mestom, v duchu nášho sloganu "Viac ako vzdelanie".

Zhovárala sa: Anna Polačková

Foto: archív PU