18.12.2024

Vianočné posolstvá

Autor: Redakcia

„Vianoce prežité v tieni Najvyššieho“

Žijeme v dobe rôznych “tieňov”, ktoré ovplyvňujú naše životy. Nad svetom visí tieň neistoty. Má podobu vojnových konfliktov, ekonomických problémov, klimatických zmien, ako ľudia žijeme v neustálom očakávaní negatívnych udalostí. Relativizácia pravdy a morálnych hodnôt vrhá tieň pochybností na základné hodnoty života. Digitálny svet ponúka spojenie, ale ľudí paradoxne izoluje. Tieň osamelosti je jednou z veľkých výziev dnešných rodín. 

Vianočný príbeh hovorí, že podobné tiene zasiahli aj Máriu z Nazareta. Bola mladou ženou z jednoduchých pomerov, žijúcou v spoločnosti, kde mali ženy nízku hodnotu. Bola zasnúbená s mužom, ktorého vek a okolnosti jej vzťahu mohli vyvolávať otázky. Okrem toho, udalosti jej života ju opakovane vrhali do tieňov: riziko ukameňovania, keď Jozef zistil, že čaká dieťa, okupácia Rimanmi, nútená cesta do Betlehema počas tehotenstva a neskôr útek do Egypta pred Herodesovým hnevom. Máriin život bol plný “tieňov”, a napriek tomu sa stal miestom, kde sa Boh rozhodol zasiahnuť. Jej život nebol odsúdený k neistote, strachu a pochybnostiam, ale evanjelista Lukáš píše, „moc Najvyššieho ťa zatieni”. V tomto tieni si mala uvedomiť, Najvyšší s ňou ostáva, dáva bezpečie a istotu. A najmä v moci Najvyššieho sa rodí nový život, niečo sväté, čo sa dotýka ľudí. Mária je pre nás vzorom otvorenosti voči Božiemu pôsobeniu. Jej “áno” je pozvaním aj pre nás, aby sme dovolili Bohu vstúpiť do našich tieňov. 
Vianoce sú pozvaním dôverovať Bohu aj v tienistých stránkach života. Tiene neznamenajú opustenie, ale miesto, kde môže pôsobiť Božia milosť. Často sa obávame neznámeho, ale práve tam môže Duch Svätý priniesť život. Niekedy nás prenasledujú tiene minulých zlyhaní, hriechov či nedôvery. Advent a Vianoce nám pripomínajú, že Kristus prichádza, aby tieto tiene premenil. Je to čas, kedy sa v nás môže narodiť „niečo“ Božie. Jedna stará povesť hovorí o mužovi, ktorý utekal pred svojím vlastným tieňom, až kým nezbadal, že tieň zmizol. Nad ním bol oblak a z oblaku zaznel hlas: „V mojom tieni strácajú tiene sveta svoju moc. V mojom tieni nájdeš pokoj.“ 

Milí členovia pedagogického zboru UNIPO a jej nepedagogickí zamestnanci, milí študenti, toto je podstata Adventu aj Vianoc. Neutekajme pred našimi tieňmi – vlastnými strachmi, chybami alebo výzvami. Vstúpme do Božieho tieňa, ktorý nie je temnotou, ale miestom pokoja, obnovy a života. Nech nám tohtoročné Vianoce pomôžu nanovo objaviť ich podstatu – lásku zrodenú v betlehemských jasliach. Nech Boží Duch nás vyvádza z našich tieňov a mení nás na tých, ktorí žijú zatienení mocou Najvyššieho – mocou lásky a pokoja. Nech Jeho tieň zatieni aj naše mysle a srdcia a premení ich na miesto skutočného pokoja – v srdciach, v rodinách, cirkvách aj v medziľudských vzťahoch.
 
Peter Mihoč
biskup Východného dištriktu Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku

Milí študenti a pedagógovia Prešovskej univerzity, drahí čitatelia!

Jedným z vrcholov liturgického roka sú bez pochýb Vianoce. K týmto sviatkom patria chvíle radosti, šťastia, vďačnosti, dobrosrdečnosti a vzájomného porozumenia. Podstata týchto sviatkov, ktorou je narodenie nášho Pána, Boha a Spasiteľa Ježiša Krista, ktorý sa stal človekom, ostáva stále tá istá, ale vo viere ich môžeme prežívať stále nanovo, stále v novom svetle. V každom veku, v každej životnej situácii, či už osobnej, či spoločenskej, nám tieto nastávajúce sviatky, ak ich budeme prežívať vo svojej pravej podstate, prinesú nielen posilnenie vo viere, hlbokú radosť, ale aj novú nádej.

Pokoj a láska vychádzajúca z maštaľky, z tichého a tmavého miesta kdesi na pastvinách za Betlehemom, nám má priblížiť potrebu otvoriť aj svoje srdce pre príchod Dobra. Toho Dobra, ktoré premieňa temnotu na svetlo, hnev na lásku, skúposť na štedrosť a neodpustenie na milosrdenstvo.

Blíži sa nám koniec kalendárneho roka a v Cirkvi o niekoľko dní otvorí Svätý Otec František Jubilejný rok 2025. Tradícia jubilejných rokov existovala už v židovstve. Dnes si ich v Cirkvi pripomíname každých 25 rokov a tento čas je spojený nielen s vykonávaním rôznych pútí či získavaním rôznych duchovných milostí a darov, ale v prvom rade je to čas, kedy má človek vstúpiť do pokory a milosrdenstva. Ak sa pozrieme do starobylej knihy Leviticus, tak sa tam o jubilejnom roku píše toto: slobodu pre všetkých obyvateľov, prepustiť otrokov, vrátiť majetok, vrátiť zabraté pozemky, odpustiť dlhy, nevydierať blížneho, neroznášať osočovania, neutláčať a neokrádať svojho blížneho, mzda robotníka nech neostáva v tvojich rukách do druhého rána...
Z týchto slov je vidieť, že jubilejný rok bol v prvom rade ustanovený na podporu a pomoc tým, ktorí zažívali ťažkosti uprostred vyvoleného národa. A teda mal veľký, filantropický charakter. A čo má tento jubilejný a milosrdný rok priniesť pre nás? Nuž, môžeme povedať, že márne budú naše púte, obety či duchovné milosti, o ktoré sa budeme snažiť, ak zostaneme naďalej žiť v tých istých narušených či pošramotených našich vzťahoch bez kúska túžby niečo zmeniť. 

Prijmime preto výzvu Svätého Otca Františka stať sa pútnikmi nádeje. Prejdime cez vlastné pomyselné prahy predsudkov a častokrát skreslených názorov a otvorme bránu milosrdenstva svojho srdca. Tu netreba pozerať na to, či som veriaci, či neveriaci, praktizujúci či nepraktizujúci... Stačí len otvoriť oči a uši svojho srdca a smer cesty sa nám hneď ukáže.
V modlitbách za všetkých vás aj za seba, aby sme spoločne kráčali k jednote srdca a ducha, vám vyprosujem milostiplné sviatky narodenia Ježiša Krista a požehnaný jubilejný rok 2025.

† Jonáš
prešovský arcibiskup
metropolita Gréckokatolíckej cirkvi sui iuris na Slovensku

Kráľ a prorok Dávid v ťažkých chvíľach svojho života prosil Hospodina: „Zošli svoje svetlo a svoju pravdu, nech ma vedú! Nech ma dovedú na tvoj svätý vrch, k tvojim príbytkom“ (Ž 42, 3). Odpoveďou na toto volanie sa stal jeho veľký Potomok – Christos, ktorý o sebe povedal: „Ja som prišiel na svet ako svetlo, aby nik, kto vo mňa verí, neostal v tme“ (Jn 12, 46). Toto veľké Svetlo zažiarilo v temnote betlehemskej jaskyne a osvetlilo tých, čo kráčali vo tmách a bývali v tieni smrti (Iz 9, 1).

Jedinečný okamih, keď sa večnosť stretla s časom, Boh sa stal človekom a nebeská sláva sa zjavila vo svojej najpokornejšej podobe, predstavuje udalosť s hlbokým duchovným významom.

Človek pri svojom štúdiu a bádaní hľadá abstraktné pravdy, no v Betleheme sa zjavila Pravda v konkrétnej osobe. Nie ako abstraktný koncept, ale ako živý, milujúci Boh, ktorý prišiel, aby prebýval medzi nami. Christos nám ukázal, že poznanie má najvyššiu hodnotu vtedy, keď je preniknuté láskou a slúži dobru človeka.
Betlehemská jaskyňa a jasle, kde bol Christos položený, nám pripomínajú, že skutočné veľké objavy a prelomové myšlienky často prichádzajú v tichu a skrytosti. Ani vedecká a intelektuálna práca nie je výnimkou. S pokorou by sme mali pochopiť a uznať, že každé poznanie je darom od Toho, ktorý je Pôvodcom všetkého.

Vtelenie Božieho Syna odhaľuje nekonečnú hodnotu a dôstojnosť ľudského života. Každý človek, každá ľudská bytosť nesie v sebe Boží obraz. Preto vzdelanie a veda by nemali byť len hľadaním technického pokroku, ale aj posvätným procesom, ktorý zveľaďuje ľudskú dôstojnosť a podporuje vzájomnú spoluprácu a porozumenie.
Pastieri a mudrci, ktorí prišli k jasličkám, sú názorným príkladom, že k Christovi môžu priviesť rôzne povolania a životné cesty. Zároveň nám ukazujú, že svoje schopnosti a talenty máme využívať pre spoločné dobro, nie pre napĺňanie individuálnych ambícií.

Vedecké a akademické prostredie by malo byť par excellence miestom, kde prekvitá kreatívna sila, a kde obnova myslenia a hľadanie nových ciest pomáha človeku napĺňať radu nášho Spasiteľa: „Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je v nebesiach“ (Mt 5, 16).

Byť svetlom pre iných – vo všetkých významoch tohto slova – je asi tá najvýstižnejšia definícia zmyslu nielen Christovho, ale aj každého ľudského života. Všetci môžeme byť šíriteľmi Christovho svetla, ak budeme ako zrkadlo odrážať lúče Jeho lásky všade tam, kde je to potrebné. Ako vraví apoštol Peter, „dobre urobíme, keď naň uprieme svoj zrak ako na lampu, ktorá svieti na temnom mieste, až kým nesvitne deň a v srdciach nám nevyjde zornička“ (2Pt 1, 19).

Život každého z nás môže vydávať svedectvo o hodnotách, ktoré presahujú hranice ľudskej skúsenosti, poznania, a niekedy aj chápania. Je na nás, či sa rozhodneme dodať každodennej práci a štúdiu, ale najmä celému svojmu životu hlbší, duchovný rozmer. Nájdime odvahu vydať sa na cestu za pravdou, aby sme v sebe i okolo seba objavili lásku a stali sa svetlom pre iných!
Nech svetlo Christovho Narodenia premáha temnoty sveta a naplní radosťou, pokojom a požehnaním nový rok 2025!

† Rastislav
arcibiskup prešovský, metropolita českých krajín a Slovenska

Milí pedagógovia a študenti Prešovskej univerzity v Prešove!

Najobľúbenejšie sviatky Vianoc sú spájané s tradíciami, typickými spevmi a príjemnou rodinnou atmosférou a je to pochopiteľné, pretože prinášajú najdôležitejšie a najkrajšie posolstvo a totiž, že Boh miluje ľudí bezpodmienečne a stáva sa človekom v Božom Synovi. Jeho narodenie potešilo i zachránilo mnohých a dodnes prináša úľavu i potrebnú zmenu života k lepšiemu.

Aj tohtoročné Vianoce prežívajte v Božom pokoji a blízko pri svojich doma. Dotknite sa prichádzajúceho Ježiša, ktorého máme možnosť neustále poznávať a prijímať v tajomstve Eucharistie – celého a živého.

Zo srdca vám všetkým prajem a vyprosujem pokojné, radostné a požehnané vianočné sviatky!

 Mons. Bernard Bober
arcibiskup – metropolita
predseda Konferencie biskupov Slovenska