Prešovská univerzita v Prešove si pripísala do svojich kroník i do kroník našej krajiny historický míľnik. Vďaka rádioamatérom sa podarilo nadviazať spojenie s vesmírnou posádkou, pri ktorom v reálnom čase pätnásť detí kládlo otázky americkej astronautke NASA. Kým pri prvom pokuse sa kontakt nepodaril, druhý pokus bol už úspešný. Išlo o unikátne premiérové spojenie vzdelávacej inštitúcie s vesmírnou posádkou.

Posledná januárová sobota (25. 1.) patrila na Prešovskej univerzite v Prešove jedinečnému podujatiu „Deň vo vesmíre“. Ten priniesol pomyselne na zem kúsok z vesmíru i jeho zákutí. Vedecko-popularizačné podujatie sa zameralo na popularizáciu astronómie, techniky a vedy. Organizátori si dali za cieľ mladým ukázať, aké zaujímavé a dôležité sú fyzika, technika a matematika. Taktiež im aj umožniť prístup k inšpiratívnym zážitkom. Podujatia sa zúčastnili stovky prítomných – detí, ich rodičov, v nejednom prípade prišli celé rodiny. Vyvrcholením vesmírneho dňa bolo spojenie s vesmírnou posádkou.

Program otvorili napoludnie. „Veda je zábava. A každý veľký objav začína jednou malou otázkou – čo keby?“ vítala prítomných moderátorka podujatia, ktorá plynulo metaforicky prešla od hviezd na oblohe k hviezdam v aule.

„Mali sme vlastného kozmonauta Ivana Bellu, ktorý mal tú česť, že sa dostal do vesmíru a mohol tam realizovať aj experimenty slovenských vedcov. V budúcnosti, keby sa niektorí z vás dostali do tejto oblasti, tak sa budete môcť podieľať na rôznych významných výskumoch, ktoré súvisia s tým, ako ľudstvo expanduje do vesmíru. Verím, že i toto podujatie bude inšpiráciou pre vás mladých a raz, keď sa budete orientovať na štúdium, bude vás zaujímať aj Prešovská univerzita, ktorá má podmienky a infraštruktúru na robenie výskumu na skutočne svetovej úrovni v rôznych oblastiach,“ pozýval prítomných a zároveň poďakoval organizátorom podujatia prof. RNDr. Marián Reiffers, DrSc.,  prorektor pre vedu, umenie, šport a akreditáciu PU.

Radosť z účasti mal aj univerzitný profesor doc. RNDr. Sergej Iľkovič, PhD., vedúci Katedry fyziky, matematiky a techniky Fakulty humanitných a prírodných vied Prešovskej univerzity: „Veľmi sa teším, že je tu toľko mladých ľudí a pevne verím, že niektorí z vás spojíte svoju budúcu kariéru aj s prírodnými vedami. Takýchto odborníkov naozaj potrebujeme a budeme potrebovať.“ Zdôraznil, že projekt popularizuje prírodné vedy medzi mladými ľuďmi a potešil ho veľký záujem o „Deň vo vesmíre“. 

Do Prešova zavítal ako hosť Norbert Moravanský, prvý viceprezident Slovenského zväzu rádioamatérov. „Rádioamatérstvo je síce technická činnosť, ale zahŕňa aj mnohé prírodovedecké disciplíny. Často zvykneme hovoriť, že ako sa prírody opýtaš, tak ťa príroda pochváli alebo pokarhá, a tak ti odpovie. Aký kus vodiča postaví človek do priestoru – či je to v prírode, zo stromu, z bytovky, tak tým spôsobom sa dovolá na krátku alebo väčšiu vzdialenosť. Rádioamatérstvom sa zaoberajú mnohé ľudské profesie. Sú medzi nami lekári, riaditelia veľkých spoločností, teológovia, ľudia, ktorí sa venujú fyziológii, filozofii, jazykovedci, nájdete tu mnoho profesií.“

Koordinátor celého projektu Matúš Nemec v jednej vete zhrnul cieľ celého podujatia: „Keď nemôžeme ísť my do vesmíru, tak si donesieme vesmír k nám.“ „Deň vo vesmíre“ bol tvorený pútavými prednáškami. Tie prezradili viac o vesmíre, rádiovej komunikácii, o živote kozmonautov na vesmírnej stanici i vesmíre samotnom.

Súčasťou sobotňajšieho programu bol bod, na ktorý sa prítomní tešili zvlášť, a tým bol pokus o živé rádiové spojenie s posádkou Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS) na obežnej dráhe o 16.30 hod. Tá nad naším územím preletí denne 16-krát, a to vo výške 400 až 500 kilometrov. Spojenie sa dá nadviazať v momente, keď sa nachádza k nášmu územiu v najbližšej možnej vzdialenosti. Na rádiové spojenie bolo k dispozícii v Prešove približne desať minút. Nadviazanie takéhoto kontaktu je možné vďaka vysielacím zariadeniam, ktoré sa nachádzajú na palube vesmírnej lode a sú dostupné v rádioamatérskom pásme. Proces prípravy nie je jednoduchý. Ako upresnil technický manažér kontaktu Pavol Čalfa, na palube ISS sú vysielacie zariadenia, ktoré pracujú v rádioamatérskom pásme a oni ako licencovaní rádioamatéri majú možnosť využívať frekvencie, ktoré sú na tento účel poskytnuté.

„Máme natiahnutých pol kilometra káblov zo strechy budovy do auly, na streche sú dve antény, ktoré sú nasmerované na vesmírnu stanicu,“ vysvetľoval Pavol Čalfa na margo potrebného technického zabezpečenia na Prešovskej univerzite.

„Anténa nám vlastne zabezpečuje spojenie medzi nami a ISS a anténny rotátor bude anténu natáčať či už horizontálne, alebo vertikálne cez počítačom ovládaný systém,“ uviedol Matúš Nemec, koordinátor podujatia.

Na prvýkrát sa kontakt zrealizovať nepodarilo, v momente nadviazania spojenia nastal technický problém na strane prijímateľov. Na dohodnutý signál od koordinátora projektu neprišla odpoveď zo strany vesmírnej posádky. V éteri bolo počuť iba šum. Iní rádioamatéri Európy, ktorí mali povolenie sledovať kontakt, v živom čete potvrdili, že astronautku počuli. Prítomní v aule Prešovskej univerzity však nie.

„Rozhovor so Sunitou Williams nevyšiel. Vesmír je nevyspytateľný,“  skonštatovala moderátorka podujatia. Odpoveďou jej bol však veľký aplauz zo strany prítomných.

Následne tak organizátori promptne situáciu vyriešili. Vzhľadom na fakt, že obehnutie okolo Zeme trvá posádke 90 minút, na stole bola ešte možnosť opakovaného pokusu, v čase ďalšieho preletu, ktorý sa mal konať v tento deň, keď sa Prešov a vesmírna posádka opäť stretnú. Po tomto prelete by nasledovalo dlhé obdobie, počas ktorého by kontakt nebol možný. Na to sobotňajšie opakované nadviazane spojenia bolo potrebné získať opätovné povolenie zo strany NASA (Národný úrad pre letectvo a vesmír), a to aj vzhľadom na fakt, že astronautka Sunita je vojačkou. Enormne promptná komunikácia priniesla pozitívnu spätnú väzbu. Po dohode a súhlase krátko pred 18. hodinou nasledoval druhý pokus, v rámci ktorého žiaci zo základných a stredných škôl už mohli položiť svoje otázky americkej astronautke.

„Druhý pokus sa nám úspešne podaril aj vďaka koordinácii a komunikácii medzi nami a Medzinárodnou vesmírnou stanicou. Urobili nám láskavosť a v rámci voľného času si americká astronautka našla na nás čas aj pre druhý prelet,“ skonštatoval Nemec, ktorý priznal, že pri druhom pokuse sa organizátori nevyhli menším technickým komplikáciám. Aj napriek nim sa však spojenie s vesmírnou stanicou nakoniec podarilo.

Sunita Williams je americká astronautka, ktorá má indicko-slovinské korene. Pôvodne bola vojenskou pilotkou. Od roku 1998 je americkou astronautkou pre NASA. V súčasnosti je už trojnásobnou veliteľkou vesmírnej posádky. Tá má sedem členov, Sunita je na nej jedinou ženou. Ako jedna z troch členov posádky je držiteľkou rádioamatérskej licencie, a tak má právo uskutočňovať takéto kontakty. Mimochodom, ako prezradili organizátori, Sunita pôvodne letela na vesmírnu stanicu na týždeň. Aktuálne je vo vesmíre už osem mesiacov.

V rámci tohto svojho pobytu vo vesmíre sa porozprávala aj s deťmi a mládežou v Prešove. Opakovala, že pozdravuje Slovensko, ale spojenie na jej strane neumožňuje dostatočne kvalitné počutie. „Spojenie nie je čisté, ale dúfam, že ma počujete,“ povedala Sunita Williams, ktorá odpovedala na otázky pätnástich detí, ktoré boli položené v angličtine. Dialóg bol simultánne tlmočený do slovenčiny.

Otázky, ktoré deti astronautke kládli, museli prejsť kontrolou a schvaľovacím procesom. Ako s úsmevom skonštatoval Matúš Nemec, nebolo potrebné ich obsah meniť, ale „zákaz“ mali na otázky ohľadom prítomnosti mimozemšťanov. Otázky boli skorigované, no neboli cenzurované. Deti zaujímalo napríklad to, ako astronautka trávi voľný čas vo vesmíre. „Veľmi rada pozerám von oknom na hviezdy, vesmír a planétu Zem,“ odpovedala zreteľne.

Jednou z otázok bolo to, ako vydrží s ostatnými členmi v jednom uzavretom priestore. Nemá ponorkovú chorobu? Vraj nie. „Stáva sa z nás rodina. Už ich poznám lepšie ako mojich súrodencov. O žiadnych iných ľuďoch nevie toľko, ako o nich,“ konštatovala Sunita. Vzhľadom na časový limit sa nepodarilo položiť všetky otázky.

Po skončení bol odmenou pre organizátorov obrovský dlhotrvajúci aplauz. Kto vydržal do konca, mohol byť svedkom jedinečnej udalosti. A ako na margo opakovaného pokusu skonštatoval Norbert Moravanský: „Toto je čaro nechceného. Nemali sme to v pláne, nemali sme to dohodnuté, ale takto ste mali možnosť vidieť, ako vyzerá naša práca, ako to vyzerá u rádioamatérov. Nie všetko sa podarí na prvýkrát, ale základom je vytrvalosť a odhodlanie.“

A práve aj vďaka tomu sa to podarilo. „Je to historický moment nielen pre univerzitu, ale aj celú rádioamatérsku obec. Ide o prvý takýto vzdelávací kontakt s ISS na území Slovenskej republiky,“ zaznelo z radov organizátorov, kde vládlo po nadviazaní spojenia obrovské nadšenie.

 

Projekt sa v spolupráci Prešovskej univerzity s rádioamatérmi uskutočnil v rámci výzvy organizácie Amatérske rádio na Medzinárodnej vesmírnej stanici (ARISS). Tá vyberá školy na vzdelávacie spojenie s ISS.

Prípravy na samotný kontakt odštartovali v marci 2024. Následne v júni 2024 dostali žiadatelia informáciu o zaradení na čakaciu listinu. V októbri 2024 bol avizovaný predpokladaný termín začiatkom nového roka. Fixný termín dostali žiadatelia v polovici januára 2025. Nadviazanie spojenia prebehlo 25. januára 2025 o 18.00 hod.

„Nie je jednoduché dostať sa do toho programu. Museli sme prejsť výberovým konaním. Sme prvá vzdelávacia inštitúcia na Slovensku, ktorá takýto kontakt urobila,“ uviedol koordinátor projektu Matúš Nemec. Zo Slovenska boli jedinými záujemcami, keď sa dostali do zoznamu 22 uchádzačov o takýto rádiový kontakt. Po náročnom výberovom procese napokon uspeli.

Deň kontaktu bol výnimočný aj astronomicky, keďže v sobotu 25. januára 2025 boli viditeľné viaceré planéty naraz, čo dodalo podujatiu špeciálny zážitkový rozmer. V rámci projektu budú ešte do konca školského roka nasledovať ďalšie vzdelávacie aktivity na zapojených školách.

Školy a iné vzdelávacie inštitúcie môžu požiadať o kontakt s medzinárodnou vesmírnou stanicou (ISS) prostredníctvom príslušného regionálneho zástupcu ARISS. Skratka ARISS znamená Amateur Radio on the International Space Station. ARISS inšpiruje študentov na celom svete k záujmom a kariére v oblasti vedy, techniky, inžinierstva a matematiky prostredníctvom možností amatérskej rádiovej komunikácie s posádkou ISS na obežnej dráhe. Študenti sa dozvedajú o živote na palube ISS a skúmajú Zem z vesmíru prostredníctvom vedeckých a matematických aktivít. ARISS poskytuje vzdelávacím inštitúciám (študentom, učiteľom, rodinám a členom rádioamatérskej komunity) príležitosti na lepšie spoznanie podstatných prínosov letu človeka do vesmíru, skúmania a objavov, ku ktorým dochádza počas letov do vesmíru. Žiaci majú možnosť spoznať vesmírne technológie a technológie spojené s vesmírnou komunikáciou prostredníctvom skúmania rádioamatérskej techniky.

Foto: František Franko

TASR - Veronika Mihaliková