17.04.2025
Veľkonočné priania
Autor: Redakcia
Milí pedagógovia, študenti a zamestnanci Prešovskej univerzity v Prešove!
Sprievodným heslom aktuálneho Jubilejného roka 2025 je „Nádej”. Svätý Otec František podčiarkuje, že je to hodnota, ktorú svet dnes zvlášť potrebuje. Život bez nádeje, teda život bez Boha, je síce niekedy pohodlný, ale veľmi krátky a nenaplnený, mení sa skôr na egoizmus, nepokoj, súperenie a konflikty.
My však túžime po pokoji, a preto chceme mať nádej, ktorá nás formuje a usmerňuje k pokoju a šťastiu. Preto si vždy pripomínajme, že naša nádej má meno. Je to Ježiš Kristus, ktorý nás utvrdzuje v tom, že jestvuje večný život, a preto náš pozemský život podľa Božieho slova má zmysel a má aj svoj cieľ. Oplatí sa živiť v sebe túto nádej, oplatí sa ísť za jej hlasom a kráčať v jej šľapajach.
Preto sa aj my v tomto čase Svätého roka vydávame na púť. Prechádzame otvorenými Svätými bránami v Ríme alebo prichádzame do našich diecéznych jubilejných svätýň, aby sa aj naše srdce otvorilo pôsobeniu kresťanskej nádeje, aby sa obmäkčilo a vedelo prosiť o odpustenie i odpustiť, a aby malo empatiu a zľutovanie s biednymi a slabými. Lebo toto je pravé ovocie našej nádeje a viery – láska k Bohu i blížnemu.
Veľmi vám všetkým chcem popriať, aby ste v sebe vždy dokázali udržať a živiť kresťanskú nádej, ktorú nám priniesol zmŕtvychvstalý Ježiš Kristus. Tešte sa z toho, že máme Záchrancu, ktorý nám sám na sebe ukázal, že večný život je skutočnosťou a že Božie milosrdenstvo nemá hraníc pre toho, kto dúfa a neunavuje sa v nádeji.
Prajem a vyprosujem vám všetkým požehnané veľkonočné sviatky!
X Mons. Bernard Bober
arcibiskup - metropolita
Drahí pedagógovia, študenti a všetci čitatelia univerzitného časopisu.
Neviem ako vy, ale ja sa každý rok teším na obdobie Paschy. Jedným z dôvodov je aj to, že v našom východnom obrade počas celého obdobia štyridsiatich dní po Veľkej noci neustále spievame jednu úžasnú vetu – veľkonočný tropár: „Kristus slávne vstal z mŕtvych, smrťou smrť premohol a tým, čo sú v hroboch, život daroval!“ Deje sa to pri každom začiatku či konci akejkoľvek bohoslužby, ale aj pri momentoch, ako napríklad životné jubileum, kedy nezaznieva ten typický spev Mnoho rokov – Mnohaja ľita, ale je to spev tropára Paschy. Cirkev nám opakovaním tejto jednej vety dookola chce pripomenúť, čo je pre nás tým najdôležitejším bodom Ježišovho posolstva v evanjeliu. To, že Ježiš Kristus zomrel a vstal z mŕtvych, aby ti daroval večný život. Neustálym opakovaním tejto pravdy o vzkriesenom Ježišovi Kristovi – ak ju prijmeme do svojho srdca – sa začnú meniť veci v nás samých a potom sa začne meniť aj náš vzťah k ľuďom okolo nás. Ak prijmeme túto pravdu, nájdeme zmysel svojho života, to, prečo sme tu a kam náš život smeruje. Smeruje k zjednoteniu s Bohom naveky. Toto je cieľ nášho života.
Homília svätého Jána Zlatoústeho, ktorú počúvame na konci utierne na Paschu, je katechézou, ktorá nás núti rozjímať o Kristovom víťazstve nad smrťou, ktorá je stredobodom našej viery: „Prišlo spoločné kráľovstvo. Nech sa nikto nezarmucuje nad previneniami, lebo z hrobu zažiarilo odpustenie. Nech sa nikto nebojí smrti, lebo Spasiteľova smrť nás oslobodila.“ Kristovo víťazstvo na kríži a jeho vzkriesenie nás kresťanov stavia nielen pred pekný príklad, ktorý by sme mali napodobňovať, ale omnoho viac: Kristovo víťazstvo nad smrťou, jeho totálna láska v utrpení má v nás tvorivú silu, má moc premeniť naše srdcia a uschopňuje nás milovať v miere, ktorá presahuje naše schopnosti. Kristova smrť na kríži, ako hovorí svätý Bazil, je smrť, ktorá dáva život. Veľká noc je víťazstvom života nad smrťou a lásky nad nenávisťou. Láska a nenávisť nie sú len dva čisto subjektívne pocity, ale veľmi objektívne skutočnosti, ktoré poznačujú a menia náš konkrétny život. Láska je tvorivá skutočnosť v našom živote. Nenávisť je deštruktívna sila. Mnohokrát zažívame, ako nenávisť ničí a ako láska aj v ťažkostiach v utrpení buduje. Osudy mnohých trpiacich civilistov na susednej Ukrajine, ktorá je veľmi skúšaná vojnou, sú toho príkladom. Prosím, nezabúdajme na nich.
Aj my, keď budeme stáť v týchto dňoch pri Ježišovom hrobe, máme pochopiť že on je skutočný Darca obnoveného života, čo aj uskutočnil vo svojej smrti a zmŕtvychvstaní. Všetci sme preto povolaní nielen ohlasovať, ale svojím osobným príkladom života zvestovať, že Pán vstal z mŕtvych.
Všetkým vám i vašim rodinám, vyprosujem, aby ste tieto Veľkonočné sviatky prežili s novým srdcom, obnoveným silou Pánovho vzkriesenia.
+ Jonáš
prešovský arcibiskup metropolita
PASCHÁLNE – VEĽKONOČNÉ POSOLSTVO 2025
Radostná zvesť Paschy – Veľkej noci spočíva v tom, že Christos svojím Zmŕtvychvstaním pre-mohol smrť. Apoštol Peter po zostúpení Svätého Ducha na Päťdesiatnicu hovorí: «Boh ho vzkriesil a zbavil múk smrť, lebo ho nemohla držať vo svojej moci» (Sk 2, 24). A apoštol Pavol dodáva: «Christos bol vzkriesený z mŕtvych ako prvotina tých, čo zomreli. Lebo ako skrze človeka prišla smrť, tak prišlo skrze človeka aj zmŕtvychvstanie. Lebo ako v Adamovi všetci zomierajú, tak aj v Christovi budú všetci oživení» (1 Kor 15, 20-22).
Smrť rozdeľuje dušu a telo. Premôcť smrť znamená obnoviť toto narušené spojenie. Christova duša bola na tri dni oddelená od jeho tela, no opäť sa s ním spojila, takže Christos mohol svojím učeníkom povedať: «Dotknite sa ma a presvedčte sa! Veď duch nemá mäso a kosti — ale ja, ako vidíte, mám!» (Lk 24, 39).
Apoštol Tomáš chápal, že víťazstvo nad smrťou spočíva v zjednotení duše a tela, ale pochybo-val, že sa toto stalo s jeho Učiteľom. Preto vyhlásil: «Ak nevložím prst do rán po klincoch, ak nevlo-žím svoju ruku do jeho boku, neuverím!» (Jn 20, 25). Keď sa mu Christos o osem dní zjavil a pove-dal mu: «Daj sem svoj prst a pozri si moje ruky! Daj sem svoju ruku a vlož ju do môjho boku! A ne-buď neveriaci, ale veriaci!» Tomáš zvolal: «Pán môj a Boh môj!» (Jn 20, 27-28). Uveril, že smrť bola skutočne premožená, pretože Christova duša a telo sa opäť spojili.
Pod vplyvom tejto viery vo víťazstvo života nad smrťou vzniklo u mnohých kresťanských náro-dov príslovie: „Človek sa narodil, aby zomrel, ale zomiera, aby žil“. Práve preto je v mnohých kra-jinách zvykom navštíviť na sviatok Paschy – Veľkej noci cintorín. Práve preto stavajú kresťania nad hrobmi kríže ako znamenie toho, že očakávajú deň, kedy bude ako posledný nepriateľ zničená smrť (1 Kor 15, 26).
Moderný človek často zabúda, že viera môže byť nevyčerpateľným zdrojom pokoja a sily pri hľadaní východísk, prekonávaní ťažkostí a riešení problémov – a to nielen vedeckých, ale aj všet-kých ostatných. A že sviatok Paschy – Veľkej noci nám má vždy znova pripomenúť, že aj v tých najťažších chvíľach sa ukrýva nádej na nový začiatok.
Svetlo Christovho Zmŕtvychvstania má moc prežiariť tmu každodennosti a priniesť pokoj tam, kde vládne nepokoj, nádej tam, kde sa zdá byť všetko stratené, a lásku tam, kde chýba porozume-nie. Skúsme otvoriť svoje srdce pre Toho, ktorý zvíťazil nad smrťou a dovoľme Mu, aby si u nás urobil príbytok (Jn 14, 23). Poprosme Ho, aby sa pre nás stal živou skúsenosťou premien, ktorá nás bude pomkýnať o možno malý a nenápadný, ale o to rozhodnejší krok vpred.
Prajem akademickej obci Prešovskej univerzity – všetkým jej učiteľom, zamestnancom a štu-dentom – Bohom požehnané a duchovnou radosťou preniknuté sviatky Paschy – Veľkej noci 2025!
† Rastislav
arcibiskup prešovský,
metropolita českých krajín a Slovenska
Zladení...
Rozladenosť – to je charakteristika dnešných dní. Cítiť ju na politickej scéne, kde rôzne falošné tóny klamstva, populizmu, nezodpovednosti, neúcty k pravde a spravodlivosti, či k ľuďom samotným rozladene vŕzgajú v politickom orchestri dennodenne. Viem, že tieto tóny nepočuje každý, no niekedy už aj bez hudobného sluchu sa to ťažko počúva.
Nehovoriac o tzv. hudobných odborníkoch na sociálnych sieťach, ktorí z falošných konšpiračných tónov komponujú svojim poslucháčom rôzne druhy oratórií, častokrát s príchuťou zavádzania straty súdnosti, ponižovania, či nenávisti. Rozladenosť cítiť aj pri hľadaní pravdy v korupčných kauzách, pri hľadaní spravodlivosti, keď tóny úplatkov dokážu prehlušiť právo a pravdu.
Rozladenosť cítiť aj v spoločnosti, kde pod ťažobou rôznych záujmov, či boja o „moc“, sa strácajú tóny spolupatričnosti, jednoty, keď je ťažké zladiť ľudský orchester, aby spoločným oratóriom dokázal priniesť novú nádej a budúcnosť.
Čas pôstu a Veľkej noci je veľmi príhodný čas vyladiť, či zharmonizovať naše životy, naše rodiny, cirkev aj spoločnosť. Proces vyladenia sa v biblickej reči nazýva pokánie alebo obrátenie sa. V gréčtine je tento proces vyjadrený slovom „metanoia“, čo znamená úplnú zmenu – v zmýšľaní a konaní človeka. Pôst a Veľká noc je pozvaním k zmene rozladeného srdca, k zmene správania, k zmene postojov a aj názorov, je to príležitosť k novému načúvaniu, hľadaniu správneho dirigenta života, ktorý zadefinuje skladby nášho každodenného života. Veľká noc nám prináša jedinečné posolstvo, že obetavosť a láska sú noty, ktoré spájajú a vytvárajú nový život. V nich nám Boh daroval noty života, ktoré menia od základu vzťahu k Bohu a blížnym, vzťah k pravde, vzťah k spravodlivosti a úcte k druhým, vzťah k zodpovednosti za druhých.
K zladeniu je však potrebné zachytiť ten správny tón, ktorý udá správnu tóninu. Prajem Vám milí pedagogický zbor UNIPO, aj všetkým študentom, aby ste aj počas tohtoročných veľkonočných sviatkov dokázali tento duchovný nebeský tón zachytiť. Aby ste v novej životnej tónine zlaďovali správanie, myšlienky aj slová. Dnešný rozladení svet to nesmierne potrebuje. Nech jedinečné veľkonočné posolstvo Vám prinesie nový notový materiál pre vaše životy, a pravda, láska, obetavosť, spravodlivosť, pokora skomponuje zladené oratórium zmysluplného života.
Peter Mihoč – biskup VD ECAV na Slovensku
najcitanejsie