Situáciu pred ôsmimi rokmi si už určitá časť akademickej obce zrejme ani nebude pamätať. Hlavným cieľom nového vedenia bola koncentrácia na kľúčové aktivity univerzity, ktorými sú vzdelávanie, výskum a umenie. Prostredníctvom ich skvalitňovania sme hodlali zvýšiť konkurencieschopnosť Prešovskej univerzity. Ústrednou ambíciou sa stalo udržanie pozície univerzitnej vysokej školy – teda najvyššieho rangu platnej kategorizácie. Vďaka mnohým operatívnym, taktickým a sčasti i strategickým opatreniam sa nám to podarilo dosiahnuť. Iste si viacerí z nás pamätajú 10. jún 2010, keď som pred absolútne zaplnenou aulou prevzal z rúk ministra školstva, Jána Mikolaja, listinu, potvrdzujúcu pre PU status univerzity. Popri tomto centrálnom cieli sme identifikovali celé spektrum parciálnych cieľov – ako boli napr. novelizácia vnútorných predpisov univerzity, modernizácia vzdelávacej, výskumnej a sociálnej infraštruktúry, posilnenie modelu viaczdrojového financovania univerzity, optimalizácia organizačnej štruktúry univerzity, posilnenie medzinárodnej pozície univerzity v oblasti vzdelávania a výskumu, marketing a budovanie značky univerzity a vytvorenie a implementácia vnútorného systému hodnotenia kvality. Za týmto účelom bol vypracovaný a schválený Dlhodobý zámer Prešovskej univerzity na roky 2007 – 2013 s výhľadom do r. 2015. Pri jeho príprave sme využili odporúčania expertov Európskej asociácie univerzít (EUA), ktorí v r. 2007 realizovali medzinárodnú evalváciu našej univerzity. Dnes už môžeme bilancovať naše výsledky, pričom si dovolím skonštatovať, že väčšinu zámerov sa podarilo splniť. Potvrdzuje to vyhodnotenie spomínaného dlhodobého zámeru, ktoré sme uskutočnili koncom r. 2013. Zistili sme, že 97 % z celkového počtu 150 opatrení bolo úplne alebo čiastočne splnených. Je to zásluha synergického úsilia všetkých mojich spolupracovníkov a v širšom slova zmysle celej akademickej obce, technicko-administratívnych a prevádzkových zamestnancov našej alma-mater. Som mimoriadne hrdý aj na našich študentov, z ktorých mnohí vzorne reprezentovali našu univerzitu v rozličných oblastiach. Osobitne by som vyzdvihol spoluprácu s členkami a členmi vedenia univerzity, vedeniami fakúlt, Akademickým senátom PU, Vedeckou radou PU a Správnou radou PU. Veľmi si vážim toto nasadenie, súdržnosť a lojálnosť a všetkým úprimne zo srdca ďakujem. 

Po dlhoročných traumatizujúcich diskusiách sme konečne uskutočnili integráciu pracovísk s identickým alebo podobným profilom na FF a FHPV PU, čo bolo nevyhnutnou podmienkou pre úspešné zavŕšenie komplexnej akreditácie v r. 2010. Nové organizačné súčasti univerzity sa podľa mojej mienky stali veľmi platnými štruktúrnymi jednotkami. Vydavateľstvo Prešovskej univerzity, zriadené v r. 2008, vydalo už 234 publikácií. Ústav rusínskeho jazyka a kultúry sa etabloval ako jediné pracovisko svojho druhu na svete. Organizuje pravidelný vedecký seminár z karpatorusinistiky a jeho letná škola rusínskeho jazyka oslovuje širokú klientelu aj v zámorí. Je potešiteľné, že má akreditovaný už aj doktorandský študijný program. Ústav rómskych štúdií predstavuje interdisciplinárnu platformu, ktorá koordinuje výskum spojený s rómskym etnikom z persektívy antropológie, histórie, humánnej geografie, demografie, pedagogiky, politológie, sociológie, lingvistiky a kulturológie. Výsledkom týchto snáh sú viaceré monografie a vedecké štúdie. Najväčším projektom v ostatnom období bol rozsiahly terénny výskum a jeho spracovanie do podoby Atlasu rómskych komunít 2013 v spolupráci s UNDP a Katedrou geografie a aplikovanej geoinformatiky FHPV PU. Ústav ázijských štúdií ponúka veľmi populárny kurz japonského jazyka a koordinuje našu spoluprácu s východoázijskými univerzitami (Taiwan, Čína, Japonsko). Ústav maďarského jazyka a kultúry, ktorý má akreditované štyri študijné programy prvého a druhého stupňa, je jediným aktívnym hungarologickým pracoviskom vo východnej polovici Slovenska. Centrum celoživotného a kompetenčného vzdelávania (CCKV) integruje Ústav jazykových kompetencií, Ústav digitálnych kompetencií, Univerzitu tretieho veku, Detskú univerzitu, Autoškolu a ponúka mnoho zaujímavých vzdelávacích programov a kurzov (napr. kurz sprievodcu cestovného ruchu). Stalo sa zakladajúcim členom Slovenskej akademickej asociácie pre celoživotné vzdelávanie. Centrum taktiež zabezpečuje audiovizuálnu podporu pre vzdelávacie a výskumné aktivity. Unipocentrum zriadilo bod prvého kontaktu pre nových študentov, spravuje elektronický obchod e-shop a koordinuje marketingové aktivity univerzity. Na rektoráte sme zriadili Centrum pre komercionalizáciu výstupov výskumu a manažment duševného vlastníctva PU. Centrum koordinovalo aktivity, a tým výrazne prispelo k udeleniu slovenského šľachtiteľského osvedčenia od Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR pre odrodu Kristinka (Mäta pieporná) a odrodu Lianka (Rumanček kamilkový) v januári 2015. Pôvodcami odrôd sú pracovníci Katedry ekológie FHPV PU. Centrum taktiež koordinuje aktivity súvisiace so žiadosťou o udelenie európskeho šľachtiteľského osvedčenia pre tieto odrody na Úrade spoločenstva pre odrody rastlín (CPVO) so sídlom vo Francúzsku. 

Prešovská univerzita obstála v uplynulom období v tejto oblasti v porovnaní s inými vysokými školami veľmi dobre. Ak si porovnáme počet študentov na univerzitách v r. 2011 a 2014 zistíme, že naša univerzita sa umiestnila na 3. mieste na Slovensku, teda má tretí najnižší pokles počtu študentov (za UCM v Trnave a UK v Bratislave). Zároveň bola treťou najžiadanejšou univerzitou podľa počtu prihlášok v r. 2014. Odráža to teda relatívne solídny záujem o štúdium, v rámci ktorého ponúkame 90 bakalárskych, 72 magisterských a 27 doktorandských študijných programov, ktoré sú plne akreditované. Udržanie záujmu pripisujeme aj realizovaným marketingovým aktivitám. PU začala pravidelne organizovať DOD – Deň otvorených dverí ako podujatie určené pre záujemcov o štúdium a UNIPODAY ako podujatie určené pre vnútorné prostredie, s cieľom lepšie sa spoznať a vzájomne prepojiť potenciál na jednotlivých fakultách a iných pracoviskách. V oblasti vzdelávania sme sa v ostatnom období sústredili na prípravu a akreditáciu nových študijných programov, pričom sme vychádzali z novej paradigmy vysokoškolskej edukácie orientovanej na výstupy vzdelávania. To má zreteľnú väzbu na európske politiky v oblasti vysokoškolského vzdelávania (napr. Európsky kvalifikačný rámec a európske štandardy ESG vypracované ENQA – Európskou asociáciou na zabezpečenie kvality vzdelávania), ktoré postupne nachádzajú odraz v národných dokumentoch – Národný kvalifikačný rámec, Národná sústava kvalifikácií, Národná sústava povolaní. Cieľom je zlepšovanie uplatniteľnosti absolventov na trhu práce. V rámci vnútorných procesov bola pozornosť vedenia zameraná na vypracovanie Vnútorného systému hodnotenia kvality vzdelávania, pričom nám záležalo na tom, aby sa na týchto procesoch zúčastňovali zástupcovia študentov. Okrem ich názorov sme sa snažili zisťovať aj odozvu zamestnávateľov. Prepojenie s praxou v oblasti učiteľských študijných programov vyústilo do inštitucionalizácie systému cvičných škôl a cvičných školských zariadení, čím sme sa stali prvou univerzitou na Slovensku s takto vybudovanými štruktúrami. Umožnilo nám to účinnejšie komunikovať s riaditeľmi a výchovnými poradcami stredných škôl na spoločných stretnutiach. Inou aktiviou bola podpora študentského projektu AZU (aktivita zvyšuje úspech), ktorého cieľom je zlepšiť uplatniteľnosť mladých ľudí prostredníctvom rozličných aktivít za účasti potenciálnych zamestnávateľov. Optimalizovali sme tiež edukačný proces a jeho podmienky upravené v novelizovanom študijnom poriadku univerzity. V neposlednom rade sme venovali pozornosť ďalšiemu vzdelávaniu našich učiteľov. Začali sme opäť uskutočňovať kurz vysokoškolskej pedagogiky, ktorý sa stal povinnou súčasťou doktorandských študijných programov. Najnovšími aktivitami vedenia univerzity sú opatrenia zamerané na Ukrajinu, s cieľom povzbudiť záujem mladých ľudí z tejto krajiny študovať na našej univerzite. Boli uzavreté zmluvy s vacerými rekrútermi, vydaná publikácia v ukrajinčine o možnostiach štúdia na východnom Slovensku a zriadený osobitný referát pre ukrajinských študentov na rektoráte.

Kvalite vzdelávania, výskumu a administratívno-manažérskym procesom sme venovali v uplynulom období veľkú pozornosť. Už v r. 2008 sme začali na fakulte manažmentu overovať zavedenie systému kvality CAF. Neskôr sme tento systém rozšírili aj na ostatné fakulty a súčasti univerzity. V r. 2011 bolo naše úsilie korunované veľkým úspechom. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR Prešovskej univerzite udelil Cenu za zapojenie sa do súťaže o Národnú cenu kvality v kategórii iné organizácie verejného sektora ako jedinej vysokej škole v danom roku. Toto ocenenie nás povzbudilo do ďalšej práce. V r. 2013 bola ustanovená Rada pre kvalitu vzdelávania. Bol vypracovaný Vnútorný systém hodnotenia kvality vzdelávania, ktorý pozitívne posúdila Akreditačná komisia – poradný orgán vlády SR. V r. 2014 sme zriadili Pracovnú skupinu pre hodnotenie vnútorného systému kvality. Súbežne sme získali aj finančnú podporu zo štrukturálnych fondov na projekty, ktoré nám výrazným spôsobom pomohli riešiť túto problematiku. Išlo o projekt „Modernizácia a zefektívnenie manažmentu univerzity“ (1 050,9 tis. EUR), projekt „Zvýšenie kvality vzdelávania na PU“ (570,9 tis. EUR) a projekt „Interný systém zabezpečenia kvality na PU“ (331,7 tis. EUR). Výsledkom týchto snáh bolo spracovanie Vnútorného systému hodnotenia kvality na PU v r. 2014 ako komplexného systému, ktorého súčasťou je Príručka kvality, Mapa procesov na PU a viac ako 20 vykonávacích predpisov. Tento systém bol súčasťou dokumentácie pre proces komplexnej akreditácie, ktorú sme predložili Akreditačnej komisii začiatkom júla 2014. Verím, že tento proces sa v tomto roku úspešne ukončí a som presvedčený, že si uhájime všetky práva a status univerzity, o ktoré sa uchádzame.

Rozličné ratingy a rankingy sú veľmi populárnou metódou hodnotenia vysokých škôl. Pre svoju jednoduchosť sú príťažlivé pre médiá a širokú verejnosť. Na druhej strane však vyvolávajú množstvo oprávnenej kritiky. Rankingová metóda totiž nutne vedie k veľkým zjednodušeniam a redukcionizmu, ktorého dôsledkom je strata veľkej časti relevantných informácií. Existuje už pomerne rozsiahla literatúra, ktorá upozorňuje na nedostatky rankingov a nabáda k opatrnosti pri ich interpretácii. Najčastejšie sa spomínajú problémy týkajúce sa reliability a validity použitých vstupných dát a indikátorov, často sa meniacich metodík a vytýka sa im, že porovnávajú kvalitatívne veľmi odlišné vysokoškolské inštitúcie s rozličným poslaním a veľkosťou. Napriek tomu sme v uplynulom období venovali výsledkom PU v rebríčkoch primeranú pozornosť. Teší nás, že v hodnoteniach nezávislej agentúry ARRA dosahujú naše fakulty solídne pozície. Napríklad Fakulta humanitných a prírodných vied je dlhodobo našou najlepšie hodnotenou fakultou (v minulom roku bola prvá vo svojej skupine a v každom z doterajších 10 rankingov od r. 2005 bola na medailovej pozícii). Je potešiteľné, že v najnovšom rankingu ARRA z r. 2014 sa na medailových pozíciách umiestnili dve ďalšie fakulty – Pravoslávna bohoslovecká fakulta a Gréckokatolícka teologická fakulta. Ostatné fakulty sa taktiež zlepšili alebo si udržali doterajšie postavenie. Žiadna z fakúlt sa neumiestnila na poslednej priečke vo svojej skupine. Šesť, z celkového počtu ôsmich fakúlt, sa počas 10 hodnotení ARRA v r. 2005 – 2014 aspoň raz umiestnilo na medailovej priečke. Z hľadiska medzinárodného porovnania je možné pozíciu našej univerzity sledovať napríklad v rankingoch Webometrics a 4International Colleges & Universities. Tieto rankingy vychádzajú z hodnotenia webovej prezentácie univerzít, ale zohľadňujú aj vedeckú produkciu podľa údajov Scimago. Podľa rankingu 4International Colleges & Universities z r. 2015 je Prešovská univerzita na 6. mieste na Slovensku. Podľa rankingu Webometrics z januára 2015, ktorý hodnotí 19 403 vysokoškolských inštitúcií, je Prešovská univerzita na 7. mieste na Slovensku a v medzinárodnom kontexte patrí medzi 14 % najlepších univerzít na svete. 

Kritické hlasy vo vzťahu k dominancii neoliberálnych prístupov k sektoru vysokých škôl a vzdelávaniu vo všeobecnosti sa pretavili do už košatej zbierky literatúry. Na druhej strane vonkajšie prostredie a pragmatické dôvody si vynútili aplikovať viaceré elementy týchto prístupov i v spravovaní našej univerzity. Je známe, že na Slovensku bol v r. 2002 zavedený výkonový model financovania vysokých škôl. Nútilo nás to premietnuť podobný prístup do univerzitnej metodiky rozpisu dotácie z verejného rozpočtu na jednotlivé fakulty. Fakulty, katedry i jednotlivci takto začali byť výrazne motivovaní a stimulovaní k dosahovaniu výkonov vo zvyšujúcej sa kvalite. Najaktívnejších tvorivých pracovníkov sme začali odmeňovať a podporovať z Fondu konkurencieschopnosti. Išlo predovšetkým o kľúčové aktivity, ako sú garantovanie študijných programov, kvalitné publikácie, získavanie výskumných grantových projektov. Na rektoráte sme vytvorili útvar ľudských zdrojov a začali uplatňovať jednotnú personálnu politiku. Zásluhou týchto opatrení sa nám podarilo zvýšiť konkurencieschopnosť univerzity prostredníctvom kvalifikačného rastu našich učiteľov a výskumných pracovníkov. Koeficient kvalifikačnej štruktúry (KKŠ) sa v r. 2008 – 2014 zvýšil z 1,343 na 1,477, čo sa odrazilo vo financovaní z verejných zdrojov, keďže uvedený koeficient je jedným z parametrov tvorby rozpočtu. Podiel pracovníkov s ukončeným vysokoškolským vzdelaním tretieho stupňa (PhD.) stúpol zo 66,6 % 

v r. 2008 na 92,2 % v r. 2014. Podiel docentov a profesorov sa zvýšil z 28,6 % v r. 2008 na 39,3 % 

v r. 2014. Konkurencieschopnosť našej univerzity však významným spôsobom zvýšili aj rozvoj a modernizácia výskumnej, vzdelávacej a sociálnej infraštruktúry a intenzifikácia jej internacionalizácie.

Realizovali sme množstvo veľkých stavebných aktivít, ale i menších stavebných úprav,  rekonštrukcií a opráv. Veľmi významnou stavbou bola rekonštrukcia a dostavba bývalej základnej školy na Ul. 17. novembra, kde vzniklo nové sídlo rektorátu, nové výučbové posluchárne, seminárne miestnosti, veľká poslucháreň Auditorium magnum, zasadačka Consilium maius, konferenčná miestnosť Consilium minus, dve telocvične, kancelárske priestory pre Pedagogickú fakultu, Fakultu športu, Centrum celoživotného a kompetenčného vzdelávania, Ústav rusínskeho jazyka a kultúry. V súčasnosti realizujeme výstavbu novej budovy pre Fakultu manažmentu na Konštantínovej ulici a výstavbu objektu UNIPOLAB ako súčasti vedecko-technologického parku Technicom v kampuse pri Toryse. Nové priestory vznikli vo VŠA výstavbou Centra excelentnosti sociohistorického a kultúrnohistorického výskumu a Kompetenčného centra znalostných technológií pre inovácie produkčných systémov v priemysle a službách. Veľké stavebné úpravy sa realizovali v časti objektu bývalých dielní, kde vznikli špičkové výskumné laboratóriá Centra excelentnosti ekológie živočíchov a človeka. Okrem toho sme sa zamerali na stavebné úpravy s cieľom zveľadiť univerzitný campus, znížiť energetické straty a zvýšiť komfort pracovníkov a študentov (napr. dokončenie výstavby novej študovne v Univerzitnej knižnici PU, výmena okien v študentských domovoch na Ul. 17. novembra č. 11 a 13, Nám. Mládeže a Exnárovej ul., rekonštrukcia sociálnych zariadení, vstupu a výmena zasklených stien vo VŠA, rekonštrukcia 11. poschodia ŠD, výstavba nového vstupu v ŠD Exnárova, rekonštrukcia 2 ául Gréckokatolíckej teologickej fakulty, rekonštrukcia šatní Fakulty športu, rekonštrukcia kancelárskych priestorov Pedagogickej fakulty, rekonštrukcia skúšobne folklórneho súboru Torysa, rekonštrukcia parkoviska vo VŠA, výstavba multifunkčného ihriska na mieste bývalej nafukovacej haly pri Toryse, rekonštrukcia kuchyne ŠJ, rekonštrukcia interiérov a výmena okien na účelovom zariadení v Batizovciach, zateplenie a rekonštrukcia fasády a výmena okien na Fakulte športu, zateplenie a rekonštrukcia fasády Fakulty manažmentu, zriadenie nových priestorov pre archív univerzity na Ul. 17. novembra č. 13, zriadenie bezbariérových vstupov v objekte VŠA a na Pravoslávnej bohosloveckej fakulte, oprava strešného plášťa nad blokom A vo VŠA, opravy a stavebné úpravy objektu na školskom pozemku na Botanickej ulici, zriadenie dočasného parkoviska v zadnej časti VŠA, vybudovanie a zriadenie kancelárie prvého kontaktu UNIPO KONTAKT pri vstupe do VŠA, oprava a výmena technológie bazéna a kotolne vo VŠA, rekonštrukcia vodovodnej prípojky vo VŠA, rekonštrukcia svietidiel v aule VŠA, rekonštrukcia výťahov a modernizácia priestorov v ŠD Ul. 17. novembra 11 a 13). Z hľadiska vzdelávacej a informačnej infraštruktúry sme zmodernizovali 165 učební, inštalovali 406 počítačov do počítačových učební, 136 počítačov, 132 dataprojektorov a 17 interaktívnych tabúľ do ostatných učební. Kompletne sme modernizovali servery – 14 centrálnych a 11 lokálnych serverov, inštalovali sme nové počítačové siete, 1694 internetových zásuviek a wi-fi v 11 objektoch univerzity. V projektovej príprave sú objekty pre III. etapu výstavby Fakulty zdravotníckych odborov, Pravoslávnu bohosloveckú fakultu a komplexná rekonštrukcia bloku C študentského domova na Ul. 17. novembra 13. Vďaka týmto investíciám sa výrazne zhodnotil aj nehnuteľný a hnuteľný majetok Prešovskej univerzity. Kým v r. 2007 mal hodnotu 30 416 tis. EUR, v r. 2014 jeho hodnota dosiahla 58 144 tis. EUR.

Financovanie malo viaczdrojový charakter. Hlavnými zdrojmi boli štrukturálne fondy EÚ, štátny rozpočet a vlastné zdroje univerzity. Minulé obdobie bolo v znamení možnosti čerpania prostriedkov zo štrukturálnych fondov EÚ. Prešovská univerzita v končiacom programovacom období (2007 – 2013) podala 44 žiadostí o nenávratný príspevok zo štrukturálnych fondov EÚ. V 25 prípadoch bola úspešná, pričom celkový objem zmluvne zabezpečených finančných prostriedkov dosiahol 40,7 mil. EUR. Naša univerzita sa zaradila medzi najúspešnejšie vysoké školy. V rámci Operačného programu Výskum a vývoj sa počtom získaných projektov umiestnila na 6. mieste na Slovensku a v rámci Operačného programu Vzdelávanie dokonca na 4. mieste na Slovensku a na 1. mieste na východnom Slovensku. Okrem toho vedenie univerzity venovalo veľké úsilie zabezpečeniu finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu a viaceré stavebné akcie boli saturované týmto spôsobom. V neposlednom rade boli využité aj prostriedky získané vlastnou činnosťou univerzity, čo napokon vyplýva z postavenia PU ako verejnej vysokej školy. 

Prešovská univerzita dosiahla v uplynulých 8 rokoch markantný pokrok v tejto oblasti. Zaradila sa k univerzitám, ktoré si vytvorili predpoklady dosahovať špičkové výsledky v každom segmente triády základný výskum – aplikovaný výskum – transfer poznatkov do praxe. Ak si to rozmeníme na konkrétne detaily, bazálnymi inštitucionálnymi platformami pre základný výskum sa stali centrá excelentnosti. Je potešiteľné a mimoriadne dôležité, že PU bola úspešná a má vybudované až tri takéto centrá. Vieme, že ich získanie bolo podmienené predchádzajúcimi špičkovými výsledkami výskumu, takže zároveň to vnímame ako potvrdenie vysokej kvality výskumných aktivít prešovskej akademickej komunity. Ide o Centrum excelentnosti ekológie živočíchov a človeka (laboratóriá zamerané na sekvenčné analýzy DNA, environmentálne biotechnológie, biodiverzitu živočíchov, molekulárnu ekológiu živočíchov a človeka, ekofyziológiu rastlín a živočíchov), Lingvokulturologické a prekladateľsko-tlmočnícke centrum excelentnosti (laboratóriá zamerané na tlmočníctvo, fonetiku a fonológiu a masmediálne laboratórium) a Centrum excelentnosti sociohistorického a kultúrnohistorického výskumu (laboratóriá na digitalizáciu kultúrneho a historického dedičstva, kníhtlačiareň). Bazálnymi inštitucionálnymi platformami pre aplikovaný výskum sa stali kompetenčné centrá. Naša univerzita sa stala súčasťou Kompetenčného centra znalostných technológii pre inovácie produkčných systémov v priemysle a službách pod vedením Technickej univerzity v Košiciach (laboratóriá zamerané na geografické informačné systémy a diaľkový prieskum Zeme). Naša časť rozvíja predovšetkým geopriestorové analytické a vizualizačné technológie. Okrem toho sa realizovali viaceré projekty aplikovaného výskumu a iné projekty, ktoré prispeli k vybudovaniu nových laboratórií (napr. VERSALAB – laboratórium pre výskum fyzikálnych vlastností na Fakulte humanitných a prírodných vied, laboratórium ergonómie práce dentálneho hygienika na Fakulte zdravotníckych odborov, Centrum na propagáciu a transfer kultivarov do praxe na FHPV, Diagnostické centrum na Fakulte športu). Inštitucionálnym pilierom pre transfer poznatkov do praxe sa stávajú vedecko-technologické parky. Prešovská univerzita je súčasťou budovaného vedecko-technologického parku Technicom taktiež vďaka spolupráci s lídrom projektu – Technickou univerzitou v Košiciach. Myslím si, že kľúčové výzvy predchádzajúcej etapy sme na PU zachytili, máme špičkové laboratóriá a technológie a teda máme vytvorené podmienky pre zapájanie sa do výskumných konzorcií v rámci medzinárodných grantových schém (napr. Horizon 2020, projekty ERC) alebo na zakladanie spoločností typu start-up alebo spin-off. 

Spomínal som už inštitucionalizáciu cvičných škôl a cvičných školských zariadení. Máme vynikajúcu spoluprácu s Fakultnou nemocnicou Jána Adama Raymana v Prešove, kde na klinikách praxujú naši študenti Fakulty zdravotníckych odborov. Sľubne sa rozvíja aj spolupráca so spoločnosťou, ktorá zabezpečuje zdravotnú záchrannú službu. Prešovská univerzita sa stala zakladateľom viacerých subjektov a združení, ktoré majú za cieľ zlepšiť spoluprácu aktérov v súlade s konceptom triple helix. Ide napríklad o Inovačné partnerské centrum, ktoré v súčasnosti vyhodnocuje výzvu na podávanie projektov spolupráce medzi podnikateľskými subjektmi a vedecko-výskumnými pracoviskami Prešovskej univerzity. Prostredníctvom inovačných voucherov si môžu firmy objednať u nás expertízne služby. Dôležitosť tohto úsilia umocňuje rastúca váha kritéria výšky prostriedkov na výskum získaných z iných zdrojov pri prideľovaní dotácií z verejného rozpočtu. V r. 2012 sme sa stali členom Energetického klastra Prešovského kraja, kde naši pracovníci participujú na projektoch zameraných na diverzifikáciu energetických zdrojov a energetickú efektívnosť. V r. 2015 sa naša univerzita stala spoluzakladateľom Východoslovenskej investičnej agentúry. Ide o združenie zložené so zástupcov samospráv, univerzít a podnikateľských subjektov zameraných na prílev investícií na východné Slovensko. V rámci združenia budú naši pracovníci participovať najmä v oblasti rozvoja turizmu a marketingu územia.

Internacionalizácia patrí ku kardinálnym výzvam súčasného obdobia. Pred 8 rokmi sme zdedili túto oblasť v pomerne zanedbanom stave. Postupne sa nám podarilo začleniť do medzinárodných kooperačných sietí. Prešovská univerzita bola prijatá za člena Danube Rector´s Conference, Európskej asociácie univerzít (EUA), Americkej obchodnej komory na Slovensku, Konzorcia univerzít Afriky a Stredomoria (CUAM) a stala sa spoluzakladateľom Euromediteránnej univerzity (EMUNI) a asociácie univerzít stredo-východnej Európy (ACEU). Rozšírili sme okruh našich partnerov v zahraničí. K úspechom je možné zaradiť získanie viacerých medzinárodných projektov v rámci rozličných schém. Veľmi úspešne rozvíjame aktivity v rámci programu Erasmus+. V r. 2011 bola na PU zriadená pobočka ESN (European Students Network) a zaviedol sa buddy systém. Zahraniční študenti, ktorí prichádzajú na našu univerzitu, majú teda svojich tútorov, ktorí zmierňujú ich adaptačné problémy a organizujú pre nich exkurzie a iné podujatia. V rámci programu SocialErasmus sa zapájajú zahraniční študenti i do dobrovoľníckych aktivít. Pre zahraničných študentov boli pripravené viaceré moduly študijných predmetov v anglickom jazyku. Zaznamenali sme podstatné zvýšenie počtu zamestancov a študentov, ktorí sa zúčastnili zahraničných mobilít. Okrem toho sa rozvíjajú aj iné mobilitné programy (CEEPUS, SAIA). Za absolútne najvýznamnejší výsledok ostatného obdobia je možné považovať udelenie Diploma Supplement Label od Európskej komisie v Bruseli v r. 2013. Vďaka tejto visačke budú mať absolventi našej univerzity uľahčené uznávanie získaných dokladov o vzdelaní a dosiahnutej kvalifikácie na celom území Európskej únie. Ocenenie teší o to viac, že sme len jednou zo štyroch slovenských univerzít a jedinou na východnom Slovensku, ktorá disponuje týmto prestížnym certifikátom.

Pri nástupe do funkcie rektora v roku 2007 sme na univerzite nemali ani referát marketingu. PU sa nezúčastňovala vzdelávacích veľtrhov. Bolo teda potrebné vytvoriť a naštartovať činnosť marketingového oddelenia univerzity, ktoré sa stalo súčasťou Unipocentra. Začali sme sa opäť prezentovať na vzdelávacích veľtrhoch (Academia-Vapac, Bibliotéka, ProEduco). Pripravili sme film o univerzite, redizajnovali webovú stránku a novú podobu dostal univerzitný časopis NAPULZE. Podporovali sme spoluprácu ďalších univerzitných médií (Rádio PaF, Televízia Mediálka). Zorganizovali sme študentskú súťaž o slogan univerzity (Magis quam eruditio) a vydali množstvo propagačných materiálov vo viacerých jazykových mutáciách. Pri oslavách 15. výročia ustanovenia Prešovskej univerzity sme vydali pamätnú plaketu, obrazovú publikáciu, pamätnicu a tiež publikáciu o umeleckej činnosti na PU. V najbližších týždňoch bude vydaný aj zborník referátov z vedeckej konferencie, ktorú sme v rámci osláv výročia organizovali. Začali sme organizovať alebo podporovať viaceré podujatia pre študentov a verejnosť (DOD, UNIPODAY, UNIPOFEST, MISS Prešovskej univerzity, UNIVERSITY OPENING NIGHT, Adventný koncert PU). Som veľmi rád, že pokračujeme v bohatej tradícii festivalu Akademický Prešov a prípravy jeho 49. ročníka sú v plnom prúde. Je nepochybné, že podujatie s touto tradíciou prispieva k zlepšovaniu imidžu značky PU. Prešovskej univerzite prejavili uznanie mnohé významné osobnosti, ktoré akceptovali udelenie čestného titulu doctor honoris causa, čím sa vytvorila vzájomne prospešná personálna asociácia. V uplynulých 8 rokoch som mal toto ocenenie možnosť odovzdať 20 popredným osobnostiam politického, vedeckého, kultúrneho a náboženského života (napr. JE prezidentovi Rudolfovi Schusterovi, JE kardinálovi Stanisławowi Dziwiszowi, JE metropolitovi Ilarionovi, JE metropolitovi Jánovi Babjakovi a pod.). Prešovská univerzita sa teší záujmu vysokých predstaviteľov štátu. V apríli 2013 bol na návšteve našej univerzity premiér Róbert Fico. V najbližších dňoch privítame JE Andreja Kisku – prezidenta Slovenskej republiky. Aj to sú signály, že značka Prešovskej univerzity si získala rešpekt a je vnímaná pozitívne. 

Vedenie univerzity na základe vyhodnotenia plnenia dlhodobého zámeru na roky 2008 – 2013 a po diskusiách v relevantných grémiách pripravilo nový Dlhodobý zámer Prešovskej univerzity na roky 2014 – 2020 s výhľadom do roku 2022, ktorý bol v r. 2014 schválený. Tento strategický dokument naznačuje základné kontúry budúceho vývoja. Samozrejme, je to živý dokument a vyžaduje si permanentný monitoring a aktualizáciu. Za predpokladu, že sa zachová súčasné smerovanie univerzity s dôrazom na zvyšovanie kvality vzdelávania, výskumu a ďalších procesov, vidím našu budúcnosť optimisticky. Bude potrebné ďalej rozvíjať infraštruktúru, posilňovať intelektuálny a sociálny kapitál a výraznejšie internacionalizovať vzdelávacie a výskumné aktivity. Verím, že sa výraznejšie podarí prebudiť vzájomnú spoluprácu fakúlt pri koncipovaní medziodborových študijných programov a interdisciplinárnych výskumných projektov, ktoré sa vyznačujú vysokým heuristickým potenciálom. Netreba zabudnúť na zachovávanie vysokých etických štandardov, vyžadovať špičkovú kvalitu a dodržiavanie princípov noblesnej akademickej etikety. Nevyhnutné je posilňovať spoluprácu s rozličnými aktérmi v regióne s cieľom úspešne napĺňať tzv. tretiu misiu univerzity ako inovačného pólu regionálneho rozvoja. Dôležité je poznamenať, že Prešovská univerzita je dnes rešpektovanou inštitúciou v národnom i medzinárodnom kontexte. Má dôveru vlády, o čom svedčia aj dve časti uznesenia č. 568/2014, ktoré Vláda SR prijala na svojom zasadnutí dňa 12. novembra 2014 v Ubli a ukladá úlohy ministrovi školstva, vedy, výskumu a športu SR. Dovolím si ich citovať: Časť B.17 „podporiť využitie vedecko-výskumného a vzdelávacieho potenciálu Prešovskej univerzity v regióne na plnenie návrhov na zlepšenia v sociálnej a hospodárskej oblasti v Prešovskom samosprávnom kraji“. Časť B.18 „spolupracovať s Prešovským samosprávnym krajom, mestom Prešov a Prešovskou univerzitou v Prešove pri vypracovaní štúdie športovo – kongresového centra pre potreby kraja, mesta a univerzity“. Ide teda o veľmi sľubné signály a je už na novom vedení univerzity, ako tento potenciál využije. 

Rektorské povinnosti prirodzene odčerpávajú množstvo času a energie. Profesorské poslanie sa takto stalo pre mňa vítaným relaxom, počas ktorého som sa mohol odpútať od administratívno-manažérskych úloh. Na Katedre geografie a aplikovanej geoinformatiky FHPV pôsobím ako garant študijných programov geografia v regionálnom rozvoji na prvom a druhom stupni a regionálna geografia a regionálny rozvoj na treťom stupni. Zároveň garantujem habilitačné a vymenúvacie konania za profesora v odbore 4.1.35 Geografia. V uplynulom štvorročnom období som vychoval 4 ďalších doktorandov, čo ma veľmi teší. Do akreditácie boli pod mojím vedením pripravené nové študijné programy prvého a druhého stupňa – geografia a aplikovaná geoinformatika. V minulom roku som ukončil s kolegami medzinárodný projekt APVV SK-RO „Multicultural regions, national heritage and contemporary challenges in Romanian and Slovakian society“, v spolupráci s partnermi na univerzite v Oradei. Bol som tiež vedúcim ukončeného projektu VEGA „Dynamika intraurbánnych štruktúr na Slovensku v prvom decéniu 21. storočia“. Participoval som aj na riešení medzinárodného projektu „Enhancing competitiveness of V4 historic cities for tourism development“, ktorý podporil Visegrad Fund. Z hľadiska najbližšej budúcnosti máme schválený projekt VEGA „Pro-poor turizmus ako nástroj trvalo udržateľného rozvoja marginalizovaných komunít a sídiel na východnom Slovensku“, so začiatkom riešenia v r. 2015. Súčasne sa podieľam na príprave vysokoškolskej učebnice „Geografické myslenie“. Do minulého roku som dve funkčné obdobia vykonával funkciu prezidenta Slovenskej geografickej spoločnosti pri SAV. Naďalej pôsobím v jej výkonnom výbore a vediem sekciu teoretickej geografie. V medzinárodnom kontexte som sa v r. 2012 na pozvanie bývalého prezidenta AAG (Association of American Geographers) Kennetha Footeho zúčastnil AAG Annual Meetingu v New Yorku, kde som mal možnosť prezentovať stav geografického výskumu a edukácie na Slovensku v rámci sekcie o stave svetovej geografie. Výročné stretnutie AAG je najväčším vedeckým geografickým podujatím na svete. V New Yorku bolo viac ako 8500 účastníkov. Okrem toho som mohol absolvovať krátku študijnú návštevu The Earth Institute Columbia University a vypočuť si aj prednášku jeho riaditeľa, známeho ekonóma Jeffrey D. Sachsa. Podobné vystúpenie som mal aj na 32. medzinárodnom geografickom kongrese, ktorý bol v r. 2012 v Kolíne nad Rýnom. V medzinárodnom kontexte považujem za významné, že som sa v r. 2012 stal členom riadiaceho výboru komisie Medzinárodnej geografickej únie (IGU) „Commission on the dynamics of economic spaces“. Je to vrcholná organizácia geografickej vedy vo svete a  pre mňa je to ohromná skúsenosť a zviditeľnenie nášho pracoviska. Riadiaci výbor okrem mňa tvorí 13 popredných odborníkov z USA, Kanady, Nemecka, Poľska, Austrálie, Turecka, Nového Zélandu, Číny, Singapúru, Veľkej Británie, Nórska, Maďarska a Holandska. Len málo slovenských geografov malo v doterajšej histórii možnosť pôsobiť v takomto grémiu. V rámci tejto komisie sme spolu s kolegom doc. Pachurom organizovali špecializovanú sekciu na Regionálnej konferencii IGU 2014 v Krakove pod názvom „Dynamics of knowledge sectors in post-socialist countries“. Podobne zameranú sekciu sa chystáme zorganizovať aj na 5. európskom geografickom kongrese EUGEO v auguste tohto roku v Budapešti. Bádateľa vždy potešia aj vydarené publikácie. Z najnovších si cením spoluautorstvo kapitoly v rozsiahlej 5-zväzkovej monografii „The Changing World Religion Map“, ktorú pod editorstvom Stana Brunna vydalo v tomto roku prestížne vydavateľstvo Springer. Je totiž veľmi príjemné ocitnúť sa v spoločnosti špičkových svetových autorov, z ktorých môžem spomenúť Anne Buttimer – bývalú prezidentku IGU a čerstvú nositeľku Ceny Vautrina Luda (je to najvyššie ocenenie, teda obdoba Nobelovej ceny, pre oblasť geografie). To považujem za povzbudenie do ďalšej odbornej práce, na ktorú sa teším. 

Rektor by za ideálnych okolností mal byť autentickou a eticky vyspelou osobnosťou, ktorá ovláda pedagogické majstrovstvo, produkuje špičkové vedecké výsledky, opiera sa o vysokú medzinárodnú reputáciu, má jasnú víziu, je elokventná, a teda má mimoriadne komunikačné zručnosti, disponuje noblesnými akademickými spôsobmi a diplomatickými schopnosťami a vzbudzuje vo svojom okolí atmosféru dôvery. Nevyhnutnou výbavou rektora je empatia, nadhľad, obetavosť, náročnosť na seba a svoje okolie, dobroprajnosť a komplexné myslenie. Mnoho zaujímavých poznatkov som si doniesol zo svojho pobytu na St. Catherine´s College na Univerzite v Oxforde. V rámci programu Leadership in Higher Education, ktorý organizovala Oxford Academy for Education and Development, som mal možnosť získať poznatky takpovediac z prvej ruky od bývalých i súčasných rektorov a iných manažérov univerzít v anglosaskom svete. Zapamätal som si najmä posolstvo, že „rektor má byť inšpirujúcim lídrom, a nie úzkoprsým manažérom“. Prajem Prešovskej univerzite v Prešove, aby sa budúci rektori čo najviac priblížili k tomuto ideálu. Quod bonum faustum felix fortunatumque sit!

Za rozhovor ďakuje Kamila Urmaničová

Foto: archív PU v Prešove