V Centrálnej študovni Univerzitnej knižnice Prešovskej univerzity v Prešove (UK PU) sa 29. apríla 2015  konala vernisáž výstavy malieb – SLOVENSKO MOJIMI OČAMI, ktorých autorom je japonský umelec Mitsuharu Imaizumi, alebo jednoducho WAZU. Pán Wazu sa narodil roku 1963 v prefektúre Kanagawa v Japonsku a už takmer päť rokov býva v Prešove. Svoj voľný čas venuje najmä maľovaniu slovenskej prírody a architektúry, zaujímavé sú však aj jeho zátišia s ovocím či zeleninou. Ako sám hovorí: „Každý deň vo svojom voľnom čase rád kreslím slovenskú krajinu. Milujem Prešov, pretože tu žijú veľmi dobrí ľudia. Som potešený, že vďaka Prešovskej univerzite mi bolo umožnené predstaviť svoje diela.“

Pán Wazu vystavoval svoje diela na viacerých výstavách, pričom v roku 2014 na výstave  Le Salon des Artistes Français v Paríži bol ocenený za maľbu – Dóm sv. Alžbety v Košiciach, ktorý vystavuje aj v UK PU.

Výstavu zorganizovala UK PU, v spolupráci s autorom a Ústavom ázijských štúdií PU (UAS) a jej kurátorom bol Mgr. art. Peter Kocák, PhD. Vernisáž výstavy sa konala pri príležitosti prezentácie UAS, v rámci akcie UNIPO DAY 2015 a slávnostne ju otvoril doc. PaedDr. Daniel Šimčík, PhD., riaditeľ UAS. Výstava bola v UK PU sprístupnená do 15. mája 2015.

Ing. Peter Haľko

Foto: archív UK PU

Vítajte na výstave maľby japonského maliara!

Na prvý pohľad sa obrazy majstra Wazu ani veľmi nelíšia od európskej, či slovenskej maľby. No iba na prvý pohľad. Ak sa pozorne zadívate do obrazov, a v tichu, zdôrazňujem, tichu, lebo to ticho je pre tieto intímne obrazy veľmi dôležité, sa do nich aj zahĺbite, pocítite akúsi exotickú, veľmi jemnú vôňu, iný vzduch, a iný kolorit, inú, zaujímavú a príťažlivú melódiu.

Zátišia. Jednoduché kompozície, no predsa nie obyčajné. Opakovanie objektov na prázdnych pozadiach. Ticho. Ticho. Krajiny. Ticho. Nehybné, nadčasové, večné ticho. Katedrála, čistá, jasná, krásna, jednoduchá, presná aká má byť. Nehľadajte tam nič iné. Je tam len to, čo tam vidíte. Modrá obloha, nebo, je modré, tráva je zelená, nie iná, mraky, oblaky plávajúce slobodným nebom, sú biele. Isteže majú mnoho odtieňov sivých, modrastých, fialovastých, a iných. Majster Wazu maľuje svet, aký sa nachádza v jeho srdci. Tichý svet tichých vecí. Japonská tradičná estetika a pojem wabi, je tu všadeprítomný. Všimnime si kolorit japonských obrazov. Ako som spomenul, na prvý pohľad, nič neobvyklé. No zblízka, pri pokojnom vnímaní jeho obrazov, môžeme pocítiť  Japonsko, Nippon, Nihon, Jamato, krajinu Wa. Japonská tradičná kultúra má svoje typické, nezameniteľné farby. Jemné, tiché, nevtieravé, pokojné, a dobré. Majster Wazu nemaľuje expresívne, výrazne, krikľavo, ani burcujúco. No účinok jeho maľby je práve v jeho pokoji, v meditácii nad objektom zorazovaného. Pokora a úcta k maľbe samotnej a k objektom, námetom jeho obrazov, hovoria rečou ticha, porozumenia. Rukopis maliara je pokojný, sústredený, pozorný, no nie otrocky realistický ani inak hyperealistický. Je priamy a vyrovnaný, nevystatuje sa technikou, ani efektami. Jediným efektom je tu harmónia farieb, súzvuk tónov, jasnosť kompozície. Máme tu jedinečnú príležitosť zažiť japonský maliarsky spôsob nazerania na reálny svet. Jedno príslovie vraví – Múdry človek je ten, ktorý netúži po tom, čo nemá, ale ten, ktorý je šťastný s tým, čo má. Japonci majú príslovie – Tonari no hana akai, Susedova ruža je červenejšia. Nepoznám iného japonského maliara, žijúceho na Slovensku a preto je pre mňa ako grafika a maliara jeho umenie vzácne, a teší ma. Prajem vám obohacujúci umelecký zážitok,  a – nášmu - majstrovi Wazu pevnú ruku, dobré oko, a stále čistú dušu, a ďakujem mu za jeho krásne diela, dómo arigató gozai masu, Wazu san.

Peter Kocák