Akademický senát Prešovskej univerzity v Prešove na svojom zasadnutí 29. 4. 2015, tajným hlasovaním členov senátu, právoplatne zvolil za kandidáta na rektora Prešovskej univerzity v Prešove prof. PhDr. Petra Kónyu, PhD. Zvolený kandidát na rektora bol doteraz prvým prorektorom, a tiež prorektorom pre vedu, umenie a akreditáciu Prešovskej univerzity v Prešove. Prof. PhDr. Petrovi Kónyovi, PhD. srdečne blahoželáme a prajeme veľa síl do nasledujúceho funkčného obdobia, v novej pozícii.

Veľmi krátko, pretože mi na nej záleží. To by asi ale malo každému jej zamestnancovi. Je niekoľko dôvodov, pre ktoré som sa rozhodol kandidovať. Ako prvý prorektor som bol v uplynulých ôsmich rokoch súčasťou vedenia univerzity a mal som väčší či menší podiel na všetkých dôležitých strategických krokoch. Myslím si, že univerzita sa uberala veľmi dobrou cestou a dosiahla viaceré úspechy. Práve snaha pokračovať v tejto ceste a ďalej rozvíjať začaté projekty bola asi hlavným dôvodom mojej kandidatúry. S tým úzko súvisí aj skutočnosť, že v posledných dvanástich rokoch som štyri roky zastával funkciu prodekana a osem rokov prorektora a disponujem tak skúsenosťami, potrebnými pre vykonávanie funkcie rektora.

Predovšetkým mám na mysli pozíciu, ktorú si univerzita vybudovala v rámci slovenského vzdelávacieho priestoru. Dokladať ju môžu rôzne hodnotiace rebríčky slovenských vysokých škôl, v ktorých sa umiestňujeme v prvej tretine. Z konkrétnych úspechov spomeniem aspoň obhájenie štatútu univerzity po predchádzajúcej komplexnej akreditácii, získanie centier excelentnosti, nárast počtu výskumných projektov riešených na univerzite, vybudovanie Vydavateľstva PU, či založenie grantovej agentúry pre doktorandov a mladých vedecko-pedagogických pracovníkov. Samozrejme, významnými úspechmi sú aj nové objekty univerzity, vrátane nového rektorátu, získanie projektov zo štrukturálnych fondov, vytvorenie nových celouniverzitných pracovísk, modernizácia jedálne so zmenou jej fungovania a pod.

Nemyslím si, že by som niečo robil inak, alebo mal iný názor, ako vedenie, ktorého som súčasťou. Každá doba však prináša nové výzvy a nové úlohy pre vedenie univerzity. Samozrejme, situácia v nasledujúcich štyroch rokoch sa bude určite odlišovať od predchádzajúceho obdobia a univerzita musí pružne reagovať na výzvy a potreby z vonkajšieho prostredia. Skôr by som preto hovoril o nových úlohách a prioritách v jednotlivých oblastiach činnosti univerzity.

Podrobnejšie som sa im venoval na zhromaždení akademickej obce pred voľbami kandidáta na rektora, spomeniem preto iba niektoré z nich. V oblasti štúdia by sme sa mali zamerať na udržanie akreditácie väčšiny doterajších študijných programov, podľa možnosti vo všetkých troch stupňoch, na dobudovanie profilu niektorých fakúlt získaním zatiaľ chýbajúcich študijných programov, ako sú sociológia či informatika, no takisto nových, moderných programov, reagujúcich na potreby praxe.

Vo vedeckovýskumnej činnosti sa musíme naďalej zameriavať na publikovanie v tzv. karentovaných časopisoch, produkciu vedeckých monografií a hľadať cesty na prienik našich časopisov do citačných databáz. Naše zahraničné kontakty by sme mali využiť na získanie členstva v medzinárodných výskumných projektoch. V oblasti rozvoja by mala byť prioritou rekonštrukcia študentských domovov na Ul. 17. novembra a aspoň čiastočná rekonštrukcia priestorov vo VŠA. Samozrejme, urýchlene by sme sa mali snažiť dokončiť rozostavané objekty, ako je prístavba Fakulty manažmentu, či budova Unipolab. Za dôležité považujem takisto skultúrnenie vonkajšieho prostredia campusu parkovými úpravami s voľnočasovým či didaktickým využitím.

V oblasti zahraničných vzťahov by sme mali pokračovať najmä v rozvíjaní výskumnej spolupráce s univerzitami v stredoeurópskom regióne, s ktorými máme spoločné záujmy aj problémy. Našou slabinou je malý počet zahraničných študentov, preto sa musíme zamerať na získanie študentov, najmä z Ukrajiny a Bieloruska, ktorí môžu študovať v slovenčine. Pomohlo by nám to prekonať problémy, súvisiace s demografickým poklesom i zvýšiť prestíž univerzity. Samozrejme, mali by sme pružne reagovať aj na ďalšie možnosti získania zahraničných študentov z iných krajín. Veľkú pozornosť musíme venovať marketingu. Mali by sme vybudovať systém marketingu univerzity, zameraný tak na študentov stredných škôl, ako aj na verejnosť, s cieľom zatraktívnenia štúdia, šírenia pravdivého obrazu o univerzite a prekonania regionálnej obmedzenosti.

Tak v prvom rade by som sa snažil zachovať doterajší počet a štruktúru pracovných miest, samozrejme, za predpokladu, že si univerzita udrží svoju pozíciu i doterajší výkon. Za dôležité považujem posilnenie univerzitného rozmeru pôsobenia zamestnancov, k čomu by mali pomôcť doterajšie aj nové celouniverzitné podujatia. Chcel by som rozšíriť možnosti športových, kultúrnych a iných voľnočasových aktivít zamestnancov v priestoroch univerzity (využívanie športovísk, sauny, plavárne, či masáže).

Myslím si, že dozrel čas na viaceré zmeny vo vzťahu ku študentom na univerzite, najmä vo vzťahu učiteľ – študent. Hovoril som už o tom, že za prioritu považujem rekonštrukciu internátov, čo by malo popri ďalších opatreniach zlepšiť podmienky štúdia. Mohli by sa skvalitniť aj služby študentskej jedálne, bufetov, či vybudovať vysokoškolský klub. Nestačí vyvíjať úsilie o získanie študentov, ale treba sa snažiť si študentov aj udržať. Okrem rôznych byrokratických problémov, súvisiacich s harmonizáciou termínov zápisov, či ubytovávania, by mali zmeniť svoj vzťah ku študentom aj mnohí učitelia. Musíme si uvedomiť, že kvalita vzdelávania sa nemeria počtom nevyhovevších študentov, ale mierou osvojených vedomostí a zručností. Dlhodobá neúspešnosť na niektorých disciplínach je skôr vizitkou skúšajúceho, než skúšaného. Tieto problémy sú citlivé aj v kontexte konkurenčného prostredia, v ktorom pôsobia viaceré naše fakulty. Treba si byť vedomí toho, že pri dnešných komunikačných kanáloch, ktoré majú mladí ľudia k dispozícii, môže byť akékoľvek nekorektné správanie sa príčinou dlhodobého odklonenia záujmu študentov smerom ku konkurencii.

Mnohé. Je s ňou spätý celý môj doterajší profesijný život. V rokoch 1985 – 1990 som bol jej študentom (vtedy ešte Filozofickej fakulty UPJŠ), od r. 1990 potom zamestnancom. Strávil som tak na prešovskej univerzitnej pôde tri desaťročia. Ďalším, čo ma spája s univerzitou a prečo som (napriek rôznym ponukám) ani na chvíľu neuvažoval o pôsobení inde, je môj vzťah k Prešovu. V tomto meste som sa narodil nielen ja, ale aj môj otec a starý otec, jeho otec bol už pred viac ako sto rokmi členom mestského zastupiteľstva a ďalší z mojich predkov dostal aj udelené meštianske práva. Aj to je dôvod, prečo mi záleží na prosperite našej univerzity.

Nie, tie som si urobil na iných univerzitách. Doktorandské štúdium som absolvoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde som sa aj habilitoval. Vymenúvacie konanie za profesora som realizoval na Filozofickej fakulte Palackého univerzity v Olomouci.

Predovšetkým rôznych aspektov dejín raného novoveku a novoveku s celoslovenským či regionálnym záberom. Z politických dejín sú to najmä protihabsburgské povstania, z dejín náboženstiev zasa reformácia, rekatolizácia, dejiny protestantizmu či dejiny židov, z regionálnych dejín potom dejiny miest a obcí východného Slovenska. Viac-menej tejto problematiky sa týkali aj moje doteraz riešené výskumné projekty.

Vzhľadom na moje vedeckovýskumné zameranie mám najlepšie kontakty v stredoeurópskom priestore: s univerzitnými pracoviskami v Maďarsku, Rakúsku, Českej republike, Ukrajine, Rumunsku, či Poľsku. Absolvoval som niekoľko študijných pobytov v Nemecku (Bayreuth) a Rakúsku (Viedeň). Ako hosťujúci profesor som krátky čas pôsobil v Poľsku (Jaroslaw) a Maďarsku na budapeštianskej ELTE a na Debrecínskej univerzite.

Vlastne je. Je to obecná heraldika. Od začiatku 90-tych rokov som asi jeden a pol desaťročia navrhoval obecné erby. Bolo to veľmi zaujímavé a časovo dosť náročné. Vďaka tejto činnosti som sa oboznámil s mnohými archívnymi fondmi a spoznal celý rad pozoruhodných ľudí. Celkovo som za tie roky vypracoval viac ako šesťsto návrhov obecných erbov, mnohé sú uvedené aj v Heraldickom registri SR. Môžem tak povedať, že asi štvrtina slovenských obcí používa erb, ktorý som jej navrhol ja.

Predovšetkým držať slovo, vždy konať tak, aby sa za to človek nikdy nemusel hanbiť, obklopiť sa tými správnymi ľuďmi a počúvať dobre mienené rady skutočných priateľov.

Bc. Andrea Čajová

Foto: AV štúdio CCKV PU