Prof. Rudolf Horváth: Recept na úspech je jednoduchý. Ísť za svojím cieľom, nevzdať sa a tvrdo pracovať!

Prof. Rudolf Horváth, rodený Prešovčan, je vedeckým a pedagogickým pracovníkom Prešovskej univerzity v Prešove, bývalým športovým funkcionárom a bývalým reprezentantom Československa v hádzanej. Z Majstrovstiev sveta mužov v roku 1967 vo Švédsku si priniesol titul Majstra sveta v hádzanej. Na Prešovskej univerzite pôsobí od jej založenia. Je zakladateľom medzinárodného turnaja vysokoškoláčok v hádzanej a je trénerom družstva vysokoškoláčok našej univerzity. 

Pán profesor, Váš život je bezprostredne spojený so športom, špeciálne s hádzanou. Mohli by ste prezradiť od koľkých rokov sa venujete hádzanej? Ako ste sa k tomuto športu dostali?

Hádzanej som sa začal venovať ako 11ročný. Predtým som sa venoval tenisu. Bývali sme s rodičmi na Plzenskej ulici v Prešove, odtiaľ to bolo približne 100 metrov na tenisové kurty v Sokolovni. Mal som 10 rokov a zúčastnil som sa turnaja Majstrovstiev Československej republiky v kategórii mladších žiakov. Neuspel som, bol som vyradený v 1. kole turnaja. Paradoxom je, že ma vyradil hráč Macko z Piešťan, ktorý je v súčasnosti predsedom Slovenského zväzu tenisu. V tomto vyradení nebol môj problém, ale problém bol v tom, že sme nemali tenisového trénera. Tak sme trénovali sami a občas nám radili starší hráči. Keď však v roku 1958 sa Tatran Prešov prebojoval do celoštátnej hádzanárskej ligy, všetci chlapci z ulice sme začali chodiť na hádzanú do Pionierskeho domu, kde bolo hádzanárske ihrisko. V tom čase do Prešova prestúpil aj skvelý hádzanár, už vtedy reprezentant Československa a hráč Dukly Praha Anton Frolo, ktorý v Prešove vykonával funkciu trénera mládeže a žien. Jeho osobnosť nás nesmierne motivovala v športovom tréningu a v športovej kariére. Zaujímavosťou je, že o 8 rokov neskôr sme spolu reprezentovali Československo na Majstrovstvách sveta vo Švédsku v roku 1967, kde sme získali titul Majstrov sveta.

Svoje vysokoškolské štúdia ste strávili na Fakulte telesnej výchovy a športu na Univerzite Komenského v Bratislave. Ako si spomínate na obdobie výberu štúdia a aký bol dôvod výberu štúdia práve v Bratislave?

Po návrate zo základnej vojenskej služby v Dukle Praha som sa rozhodol študovať na FTVŠ UK v Bratislave v externej forme. Študovať na vysokej škole bolo moje presvedčenie už pred nástupom na základnú vojenskú službu, ale prišla do toho životná a športová výzva. V 18. rokoch som sa stal československým reprezentantom a dostal som ponuku narukovať a štartovať v hádzanárskom družstve Dukla Praha, ktorá v tom období patrila k najlepším tímom v Európe aj vo svete. Po týchto úspechoch v hádzanej som považoval za ďalšiu životnú výzvu absolvovať FTVŠ UK v Bratislave. Študoval som FTVŠ UK v Bratislave preto, lebo to vtedy bola jediná vysoká škola zameraná na šport na Slovensku. Popri práci a aktívnej športovej kariére  som v roku 1974 absolvoval štúdium na tejto fakulte. Mojimi učiteľmi na FTVŠ UK boli dnes už legendárni skvelí učitelia a bývalí špičkoví športovci ako prof. Rovný, prof. Komadel, doc. Slovík, doc. Starší, doc. Horský, prof. Černušak, prof. Hrčka, prof. Macák , prof. Straňay, prof. Kasa, prof. Kuchen  a ďalší. Práve tieto osobnosti ma motivovali k ďalšiemu štúdiu a ku ďalšiemu kvalifikačnému rastu. A tak som titul PhDr. CSc. získal na svojej Alma mater Univerzite Komenského v Bratislave, kde som aj v roku 1989 habilitoval za docenta.

Tento rok oslavuje československá hádzaná výnimočné jubileum. Je to presne 50. rokov od zisku majstrovského titulu v hádzanej mužov vo Švédsku. Vo vašich dvadsiatich rokoch ste sa stali nositeľom titulu „majster sveta“. Ako si spomínate na toto obdobie? A čo nasledovalo po ňom? 

20. Januára tohto roku uplynulo presne 50 rokov odkedy sme ako družstvo Československa získali titul majstrov sveta vo švédskom Vasteros. Mne sa vtedy splnil veľký životný a športový sen. Po úspešnej reprezentácii mi bol udelený titul „Majster športu“. Po skončení vojenskej služby v Dukle Praha nasledoval návrat do Tatrana  Prešov,  kde sme v rokoch 1969 a 1971 získali titul majstra Československa a v Pohári majstrov v roku 1971 sme skončili na 4. Mieste v Európe. Hneď po návrate do Prešova som začal študovať v externej forme na FTVŠ UK v Bratislave. Bolo to náročné zosúladiť štúdium, prácu, špičkový šport a československú reprezentáciu. Vyžadovalo to veľkú cieľavedomosť, sebadisciplínu, pracovitosť a dobrú organizáciu seba samého. Po ukončení štúdia som však nebol prijatý na Katedru telesnej výchovy UPJŠ v Prešove. Bolo to za zvláštnych okolností o ktorých nechcem hovoriť. 

Väčšinu Vášho života pôsobíte v športe. Kam vaše cesty smerovali po zisku titulu a neskôr po skončení univerzitných čias? Aké dvere Vám tento významný športový úspech otvoril?

Na prvú časť otázky som už odpovedal. Dvere sa mi pootvorili v dôsledku mojich úspechov v športe, ale aj pribuchli pre ľudskú závisť.  Otvorili sa mi v profesionálnej práci v športe, kde som ako absolvent FTVŠ UK a tréner 1. triedy v hádzanej prednášal v telovýchovnej škole v Bratislave trénerom hádzanej 1. a 2. triedy z celého Slovenska. Týmto som získaval skúsenosti a poznatky z trénerskej práce. Od 1986 do roku 1990 som profesionálne pracoval  v športovom hnutí celého východoslovenského kraja a od roku 1988 do 1992 som vykonával volenú funkciu predsedu Československej federácie hádzanej v Prahe. V roku 1990 z pozície predsedu čs. federácie hádzanej som sa podieľal na organizácii Majstrovstiev sveta v hádzanej mužov, ktoré sa konali v Československu. Vtedy som mohol uplatniť svoje vlastné skúsenosti z MS, ktorých som sa zúčastnil ako aktívny hráč, československý reprezentant. Zúčastnil som sa na 6 majstrovstvách sveta v kategóriách  juniorov, akademikov a seniorov. V roku 1971 sme ako československí akademici boli vicemajstri sveta v hádzanej. V rokoch 1988-1992 som bol aktívnym členom výkonného výboru Československého olympijského výboru. Svoje praktické skúsenosti a teoretické znalosti som využil ako tréner ženskej hádzanej v ZVL Prešov a ako šeftréner hádzanárskeho klubu v štáte Katar. V roku 2001 som bol zaradený do tímu hádzanárov Slovenska 20. storočia. Následne som bol uvedený do Siene slávy slovenskej hádzanej a do Siene slávy prešovského športu.

Od roku 1997 pôsobíte na Prešovskej univerzite v Prešove. Čomu sa v rámci Vášho akademického života venujte?

Na katedre telesnej výchovy PF v Prešove UPJŠ v Košiciach som pôsobil ako externý učiteľ od roku 1976. Od roku 1990 som bol členom Katedry telesnej výchovy Pedagogickej fakulty UPJŠ v Košiciach.  Na novovzniknutej univerzite a novej Pedagogickej fakulte so zameraním na 1. stupeň ZŠ som vykonával funkciu prodekana fakulty. S ohľadom na zameranie výučby na pedagogickej fakulte som habilitoval za docenta a inauguroval za profesora na PF UMB v Banskej Bystrici. Vo svojom odbore sa venujem predmetom edukológia telesnej výchovy a didaktika telesnej výchovy. Vo výskumnej činnosti som sa venoval motorickým predpokladom detí  a mládeže a ich diagnostikovaniu. Vyškolil som 4 doktorandov a v súčasnosti jedného školím. Som autorom a spoluautorom 4 vedeckých monografií z výskumnej činnosti a bol som vedúcim 4 vedeckých projektov. Okrem svojich povinností vysokoškolského učiteľa som zakladateľom, organizátorom turnaja vysokoškoláčok medzinárodnou účasťou pod záštitou rektora PU a primátora mesta Prešov. Zároveň som trénerom družstva vysokoškoláčok PU v Prešove. Bol som členom vedeckej rady UMB Banská Bystrica, FTVŠ UK Bratislava, FHPV PU v Prešove a Fakulty športu PU v Prešove. V súčasnosti som členom vedeckej rady PU a vedeckej rady Fakulty sportovních studií Masarykovej univerzity v Brne a PF PU v Prešove.

Možnosti, ktoré majú dnešní študenti sú neobmedzené. Kedysi bolo tých možností možno menej, napríklad i športových. Len naša univerzita má niekoľko športových klubov, v ktorých môžu študenti pôsobiť. Čo by ste chceli z pozície úspešného športovca, akademika študentom Prešovskej univerzity odkázať, možno zapriať? Aký je Váš recept na úspech?

Prajem našim študentom, aby si stanovovali vysoké ciele v svojom osobnom i študentskom živote a aby splneniu svojich cieľov venovali všetok svoj um, úsilie a talent. Recept na úspech je jednoduchý. Ísť za svojím cieľom, nevzdať sa a tvrdo pracovať.

Ďakujem za rozhovor

Zhovárala sa 

Andrea Čajová