23.12.2019
Vianočné posolstvá
Autor: Redakcia
Pozdravný príhovor k Vianociam 2019
Milí členovia pedagogickej obce, študenti a čitatelia časopisu,
udalosť Kristovho príchodu na túto zem nás pozýva zamyslieť sa nad darom života. Lebo každý jeden z nás sme prišli na túto zem ako On z lásky, aby sme boli darom. Darom pre svojich rodičov, potom pre súrodencov, priateľov. Príde čas, keď človek vstúpi do manželstva a má byť darom pre svojho milovaného manžela či manželku, deti, vnúčatá a pre všetkých ľudí okolo. Mnoho ľudí sa práve v tomto čase predbieha, kto akým darčekom prekvapí a uspokojí svojich najbližších. No nie toto je najpodstatnejšie. Lebo možno si do budúcnosti naklonia priazeň toho druhého a upevnia svoje vzťahy, no zo skúsenosti však viem, že hocaký veľký dar nemusí vždy uspokojiť a časom človek zabudne aj na dar, aj na toho, kto nám to daroval. V osobe Ježiša Krista sa nám núka ako dar sám náš Pán a Boh, aby nás navždy uspokojil a nielen v čase Vianoc. Daruje sa nám celý a bezvýhradne, nezištne a v pokore, aby si s nami vytvoril vzťah navždy.
Preto aj teraz sme pozvaní uvedomiť si, že v týchto sviatkoch Božej priazne máme sa aj my zamýšľať nad svojím osobným postojom k druhému človeku. Máme sa stať viac citlivejšími jeden pre druhého, aby nikto z nás či z našich blízkych sa necítil sám a opustený. Nechcená samota je ťažká pre každého. Mnohí ľudia, často aj mladí ľudia, sa dnes cítia nepotrebnými a bez zmyslu života. Ponúknime im príležitosť vyjsť zo seba a svojich problémov a otvoriť sa pre druhých. Lebo ako hovorí apoštol Pavol v liste Korinťanom: „Hľa, teraz je milostivý čas, teraz je deň spásy!“ (2 Kor 6, 2)
Nech Vás toto pozvanie byť darom pre druhého urobí pokojnými a šťastnými práve v nadchádzajúcich sviatkoch Kristovho narodenia!
Christos raždajetsja! Slavite jeho!
Mons. Ján BABJAK
prešovský arcibiskup metropolita
POSOLSTVO K SVIATKU CHRISTOVHO NARODENIA 2019/2020
„Hľa, panna počne a porodí syna a dajú mu meno Emanuel, čo v preklade znamená: Boh s nami“ (Iz 7, 15) – tieto slová proroka Izaiáša cituje evanjelista Matúš pri opise udalosti Chris-tovho Narodenia – udalosti nepredstaviteľnej a nepochopiteľnej – veď večný a všemocný Boh vstupuje do času a prijíma ľudské telo a dušu, čo je vec natoľko nevídaná a neslýchaná, že jej význam a dopad pre ľudstvo nechápali ani jej priami svedkovia a účastníci. Za všetkých možno spomenúť Jozefa, snúbenca Márie, Matky Spasiteľa. Až keď sa mu vo sne zjavil Boží anjel a povedal: „Jozef, syn Dávida, neboj sa prijať Máriu, svoju ženu. Veď to, čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého!“ (Mt 1, 20) – až po týchto slovách ju prijal do svojho domu a stal sa pestúnom Božieho Syna.
Kedysi grécky filozof Aristoteles nazval Boha Nehybným Hýbateľom a Christos pri Svo-jom Narodení akoby mu chcel dať za pravdu – rozhýbal mnohých. Jeho Matka Mária sa po Gabrielovej blahozvesti ponáhľa navštíviť svoju príbuznú Alžbetu, matku Jána Krstiteľa. Do Betlehema z Východu prichádzajú traja mudrci, ktorí sa vypytujú kráľa Herodesa, kde je ten novonarodený Vládca Izraela. Ale aj sám Christos spolu s Jozefom a Máriou, Svojou Matkou, odchádza do Egypta pred hnevom a strachom Herodesa, usilujúceho o Jeho život. Jednoducho povedané – Christov príchod na tento svet bol poriadne rušný!
Jeho príchod rozhýbal nielen ľudské dejiny, On prišiel, aby rozhýbal každého z nás. Aký dôležitý je pohyb v ľudskom živote, snáď ani netreba hovoriť. Ak nám chýba pohyb fyzický, takmer so železnou nevyhnutnosťou vstupuje do nášho života obezita, ak sa „nehýbeme“ du-chovne, hrozí nám depresia. A preto mi v nastupujúcom roku 2020 dovoľte popriať každému predovšetkým telesné zdravie a duševnú pohodu. Nech každého z nás Christovo Narodenie „rozhýbe“ vertikálne i horizontálne – teda v smere k Bohu i k ľuďom. Nech nám zdanlivé stí-šenie, ktoré so sebou prináša toto sviatočné obdobie, pomôže načerpať sily do ďalšieho činoro-dého roka nášho ľudského života. Prajem všetkým požehnaný Nový rok a radostné sviatky Christovho Narodenia!
† Rastislav
arcibiskup prešovský
metropolita českých krajín a Slovenska
Milí pedagógovia a študenti Prešovskej univerzity v Prešove!
Na Vianoce si pripomíname Božie rozhodnutie stať sa človekom. Božia reakcia je obdivuhodná. Akoby povedal: „Človeče, ja chcem byť v tvojej koži! Chcem prežívať tvoj ľudský život, chcem byť pri tebe a pomôcť ti získať večný život!“
V tejto čistej pohnútke nepochopiteľnej Božej lásky k človeku si práve počas vianočných sviatkov pripomíname, že Boh sa stal človekom. „Slovo sa stalo telom a prebývalo medzi nami...“ (Jn 1, 14).
Ježiš Kristus, Boží Syn, prišiel k nám ako viditeľný človek, prichádza viditeľne medzi ľudí. Hoci je všemohúci a mocný a mohol si vybrať aj iné spôsoby, ako sa k nám priblížiť, predsa sa rozhodol pre túto viditeľnú cestu lásky. Toto urobil, aby pohol aj naše srdcia, aby sme si aj my sami začali viac vážiť svoj ľudský život a životy iných. Boh sa viditeľne postavil na stranu človeka. V Ježišovi nám dal seba samého.
Prajem vám všetkým požehnané vianočné sviatky a všetko dobré v novom roku!
X Mons. Bernard Bober
arcibiskup metropolita
Vážená akademická obec!
Vianočná udalosť vtelenia Božieho Syna nie je rozumom vysvetliteľná, a predsa sa stala pre ľudstvo prevratnou. Jej posolstvo oslovuje ľudí celé tisícročia. Po tieto dni klope na dvere sŕdc všetkých nás. Aktéri prvých Vianoc nedospeli k poznaniu narodeného Spasiteľa v betlehemských jasliach skrze rozumové prepočty. Oni sa nechali osloviť nebeskou zvesťou, konali podľa nej a osobná skúsenosť s objavenou realitou ich viedla k najdôležitejšiemu poznaniu ich života – poznali narodeného Spasiteľa.
K poznaniu skrze skúsenosť nie je potrebná vysoká škola. Prorok Izaiáš (Iz 1, 3) hovorí, že to dokážu aj nemé zvieratá. Povedal: „Vôl pozná svojho gazdu i osol jasle svojho Pána, Izrael nepozná, môj ľud nechce chápať.“ Statok dokáže trafiť do dvora svojho gazdu a postaviť sa v maštali k jasliam, do ktorých mu gazda vkladá pokrm. Dokáže rozpoznať hlas svojho gazdu na dvore, aj keď ho z maštale nevidí. Skláňa sa nad jasľami, lebo vie, že gazda do nich niečo dôležité vložil.
Vianoce hovoria o tom, že „nebeský gazda“ vložil do betlehemských jaslí niečo kardinálne dôležité pre naše životy. Svojím slovom vo vianočnej zvesti nás každoročne mocným hlasom oslovuje, aby sme neignorovali ich dôležitý obsah. Požehnanie týchto jasieľ preniká iba toho, kto sa nad nimi s vďačnosťou skláňa a prijíma Spasiteľa.
Spomínané zvieratá sú súčasťou mnohých slovenských vianočných betlehemov. Nie sú tam ako vianočná dekorácia. Sú výzvou pre človeka, aby sa nebál poznávať skrze skúsenosť. Učia nás, že „k jasliam svojho Pána“ je potrebné prísť, skloniť sa a prijímať, čo bolo do nich vložené. Nedajme sa nimi zahanbiť, aby aj o nás neplatilo „môj ľud nechce chápať“.
Milí priatelia,
prajem vám pokojné, radostné vianočné sviatky a požehnaný nový rok 2020.
S úctou
Slavomír Sabol
biskup VD ECAV
najcitanejsie