Prof. MUDr. Ján Kmec, PhD. ukončil štúdium v študijnom odbore  všeobecné lekárstvo v  roku 1985 na Lekárskej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v  Košiciach. V  roku 2006 dosiahol hodnosť philosophiae doctor vo vednom odbore vnútorné choroby na Lekárskej fakulte UPJŠ v  Košiciach, habilitoval sa v roku 2010 a v roku 2018 sa stal profesorom na Fakulte humanitných a prírodných vied Prešovskej univerzity v  Prešove. Od 1. marca 2002 je primárom v  Kardiocentre FNsP J. A. Reimana v  Prešove, ktorého je aj spoluzakladateľom. V súčasnosti pôsobí ako prednosta Kliniky kardiológie FNsP J. A. Reimana a ako profesor na Fakulte zdravotníckych odborov PU v Prešove.

Počas svojej kariéry získal viacero významných ocení doma aj v zahraničí, z ktorých možno spomenúť Striebornú medailu Jána Adama Reimana od Spolku lekárov v  Prešove (2009), Bronzovú medailu Slovenskej lekárskej spoločnosti za zásluhy o  SLS, Cenu predsedu Prešovského samosprávneho kraja za zásluhy o vybudovanie Prešovského kardiocentra a zavádzanie nových diagnostických a liečebných postupov (2014), Cenu rektora Prešovskej univerzity v Prešove za vedeckú monografiu v skupine vedných odborov – vedy o živej prírode a ekológii za rok 2017. V roku 2019 mu bola udelená aj Strieborná medaila Prešovskej univerzity v Prešove či Cena primátora mesta Prešov. V roku 2020 získal členstvo v Slovenskej kardiologickej spoločnosti.  

Profesor Kmec sa aktívne zúčastňuje celoslovenských aj zahraničných kongresov urgentnej medicíny a je autorom mnohých  publikačných výstupov, vedeckých monografií a spoluautorom vysokoškolských učebníc. Podieľa sa na recenzovaní príspevkov a vysokoškolských skrípt pre odbory urgentná zdravotná starostlivosť a záchranné služby. Má zároveň bohatú prednáškovú činnosť na okresnej, krajskej, celoslovenskej a  medzinárodnej úrovni. Pán profesor Ján Kmec je nielen významný odborník, ktorého profesionalita už dávno zarezonovala v medzinárodnom kontexte, ale aj vzácny, šľachetný človek s  veľkým srdcom. Azda preto je tak úžasným profesionálom práve v  oblasti kardiológie.

Pán profesor, prezradíte našim čitateľom, aká bola Vaša cesta k  medicíne?  

Pri rozhodnutí ísť študovať medicínu bol prvoradý môj záujem o  biológiu a svoju rolu zohrali aj úrazy pri športe. Za žiacke družstvo som v  Prešove hrával hokej, pri ktorom som mal možnosť vidieť pri práci športových lekárov - napríklad pri šití či inom ošetrovaní bežných úrazov. Veľmi ma to zaujalo a  aj ovplyvnilo pri výbere štúdia. Napokon, svoju úlohu zohralo aj kardiovaskulárne ochorenie môjho otca.

Ste rešpektovaným odborníkom v  kardiológii. Čím si Vás získala práve táto oblasť medicíny?  

Interné lekárstvo vnímam ako „kráľovnú medicíny“, ktorá poskytuje lekárovi výborný medicínsky prehľad a  môže byť odrazovým mostíkom pre jednotlivé špecializačné odbory. Mňa hneď po skončení medicíny očarila práve kardiológia. Bolo to spôsobené niekoľkými faktormi, najmä však úmrtím môjho otca z dôvodu kardiovaskulárneho ochorenia v  mladom veku. Veľký vplyv na moje rozhodnutie mala aj osobnosť profesora Takáča – vtedajšieho prednostu IV. internej kliniky Fakultnej nemocnice v  Košiciach.

Ktoré boli najzásadnejšie kroky, ktoré Vás  priviedli k  profesii  vysokoškolského učiteľa? 

Na Prešovskej univerzite pôsobím na FZO na Katedre urgentnej zdravotnej starostlivosti a prednášam budúcim záchranárom predovšetkým akútnu kardiológiu. Som rád, že  svoje dlhoročné skúsenosti a  vedomosti z  oblasti kardiológie môžem ako vysokoškolský učiteľ odovzdávať práve záchranárom, ktorí budú pôsobiť v  prvej línii pri záchrane ľudských životov. Veľmi rád konštatujem výrazný nárast záujmu o  toto štúdium, ako aj nárast vedomostí budúcich záchranárov.

V  čom je pre Vás kontakt so študentmi výzvou? 

Kontakt  so  študentmi je  pre mňa neoceniteľným prostriedkom, ktorý ma núti k  dokonalejšej príprave prednášok a  prezentácii najnovších výdobytkov vedy a ich aplikácie do klinickej praxe. Študenti a  pacienti sú pre mňa hnacím motorom v  mojej  práci.

Ktoré momenty boli pre Vás v  oblasti vedecko-výskumnej činnosti výnimočné ? 

Moja vedecká škola je založená na prelínaní klinickej kardiológie a  vedeckého výskumu v  oblasti antropológie a  predovšetkým genetiky. Vedecko-výskumný tím sa zaoberal a  zaoberá predovšetkým výskumom genetických atribútov  pacientov s  ischemickou chorobou srdca,  kardiomyopatiami a  fibriláciou predsiení. Naše posledné práce sú zamerané na vplyv vybraných antropometrických parametrov na vznik, úspešnosť verzie a  udržania sínusového rytmu u  pacientov s  fibriláciou predsiení, ako aj na dôkaz genetických mutácií u  pacientov s  kardiomyopatiami, eventuálne ischemickou chorobou srdca a  najčastejšou arytmiou – fibriláciou predsiení.

Za svoj bohatý profesijný život ste počas rôznych pobytov v  zahraničí nazbierali veľa odborných skúseností. Ktorá z  týchto ciest bola pre Vás najinšpiratívnejšia?  

 V začiatkoch mojej profesionálnej kariéry som mal možnosť opakovane sa zúčastniť na odborných stážach na Kardiologickej klinike IKEM v  Prahe, na koronárnej a  arytmologickej jednotke. Práve táto stáž mi otvorila oči v  tom, čo je to kardiológia, čo znamená venovať sa jej. Prax v arytmológii, pokiaľ ide o implantáciu kardiostimulátorov a resynchronizačnú liečbu, som nadobudol na opakovaných krátkodobých stážach vo Švajčiarsku a  Holandsku. Pod vedením profesora Hatalu, významnej osobnosti slovenskej kardiológie, som opakovane, na krátkodobých aj dlhších pobytoch v  Národnom ústave srdcových a cievnych chorôb, zbieral skúsenosti v oblasti akútnej kardiológie a  najmä v  arytmológii pri implantácii a programovaní kardiostimulátorov, v resynchronizačnej liečbe, pri implantácii a  programovaní implantovateľných kardioverterových defibrilátorov. Okrem toho som absolvoval nespočetné množstvo workshopov zaoberajúcich sa rôznymi oblasťami kardiológie, predovšetkým arytmológiou, akútnou kardiológiou, koronárnou chorobou srdca a srdcovým zlyhávaním.

Pán profesor, už dva roky žijeme v  tieni pandémie. V  čom boli jej následky pre Váš profesijný život najintenzívnejšie? 

Áno, pandémia ochorenia COVID-19 mala a  má následky pre môj profesionálny   život - či už ako lekára alebo vysokoškolského pedagóga. V  rámci Kardiocentra sme boli nútení prispôsobiť prácu oddelenia protipandemickým opatreniam a pritom zabezpečiť adekvátnu starostlivosť nielen akútnym pacientom, ale aj pacientom vyžadujúcim elektívnu kardiologickú starostlivosť.  Dodržiavaním protipandemických opatrení v rámci PU prednášame online, avšak workshopy z  akútnej kardiológie vykonávame pri dodržaní všetkých opatrení na kardiologickom oddelení FNsP J. A. Reimana v Prešove. Do minulého roku som pôsobil aj ako vedecký sekretár  Slovenskej kardiologickej spoločnosti a  pandémia COVID-19 výrazne ovplyvnila  prípravu podujatí, ktoré sme vzhľadom na epidemickú situáciu pripravovali prezenčnou, ako aj online formou, čo sa ukázalo ako prospešné. Podujatia, ktoré majú vedecko-edukačný charakter, prebehli online formou s  výbornou sledovanosťou a  verím, že aj spokojnosťou členov SKS.

Vaše pracovné nasadenie je vysoké. Prirodzenou potrebou každého človeka je oddych a  regenerácia síl. Ako najradšej relaxujete? 

Veľmi rád relaxujem doma, v  prírode a športom. Od mladosti hrávam hokej, futbal a  tenis. V  poslednom období sa snažím aspoň dvakrát týždenne športovať. Samozrejme, môj najväčší relax je čas strávený v  kruhu rodiny.

Pán profesor, prezradíte našim čitateľom , ktoré vlastnosti sú najdôležitejšie pre to, aby sa človek stal špičkovým odborníkom vo svojej profesii? 

Medzi najdôležitejšie vlastnosti človeka z hľadiska dosahovania cieľov považujem pracovitosť, cieľavedomosť, zodpovednosť, dôslednosť, skromnosť a  tímovosť, avšak aj istú mieru ambicióznosti a odvážnosti.

Zhovárala sa

PhDr. Ivetra Ondriová PhD.

FZO PU