Začína sa nový akademický rok. Rok, ktorý po mesiacoch obmedzení vyplývajúcich z protipandemických opatrení bude azda opäť prebiehať v normálnom režime. O tom, aké očakávania sa s ním spájajú a ako vedenie našej univerzity hodnotí predchádzajúce obdobie, sme sa rozprávali s jej rektorom, prof. PhDr. Petrom Kónyom, PhD.

Pán rektor, čo priniesol minulý akademický rok?

Zjednodušene by som mohol povedať, že to bol rok, v ktorom sme sa naučili žiť s pandémiou. Priniesol nám skúsenosť pôsobenia v režime svetiel pandemického semaforu, avšak bez toho, aby sme museli zatvárať brány univerzity a plošne posielať študentov na dištančné vzdelávanie a zamestnancov na domáce pracoviská. Za takýchto okolností sa nám podarilo prekonať aj mesiace vrcholného šírenia nových foriem vírusu a na rozdiel od väčšiny slovenských vysokých škôl sme nemuseli zanechať prezenčnú formu výučby.

Vo vzťahu k vnútornému dianiu na univerzite to bol rok „zosúlaďovania“, teda obrovskej práce väčšiny našich učiteľov - a nielen ich - na prispôsobovaní našej akreditačnej dokumentácie novým predpisom, ktorá sa onedlho stane podkladom pre posúdenie našich práv na uskutočňovanie všetkých súčasných študijných programov.

Vo vzťahu k vonkajšiemu prostrediu a z neho prichádzajúcich ohrození bol určujúci našou akademickou obcou už menej vnímaný, no nanešťastie neúspešný zápas verejných vysokých škôl o novelu vysokoškolského zákona. Napriek mnohým umierneným formuláciám znamená táto právna norma v konečnom dôsledku obmedzenie akademických slobôd, najmä vo vzťahu k samospráve. Podobne márne sa snažili reprezentácie vysokých škôl zabrániť ďalšiemu zníženiu už i tak poddimenzovanej dotácie zo štátneho rozpočtu o viac ako 25 miliónov eur, čo má aj pre našu univerzitu zničujúce dôsledky. Chcem sa našim dekankám a dekanom poďakovať za solidárnu pomoc, vďaka ktorej sme nemuseli pristúpiť k prepúšťaniu zamestnancov. 

Zároveň však prebiehal normálny akademický život. Je potešujúce, že sa nám napriek pandémii a z nej plynúcich obmedzení podarilo udržať si stabilný počet študentov. Ba čo viac,  v tomto akademickom roku sme zaznamenali o 15 % viac prihlášok na štúdium než vlani. Rovnako pozitívne možno hodnotiť skutočnosť, že v minulom roku postúpila naša univerzita vo viacerých rebríčkoch hodnotenia vedecko-výskumnej činnosti (napr. Scimago). Vzhľadom na dlhodobú absenciu rezortných výziev ministerstva školstva nás veľmi tešia rozvojové projekty realizované v súčasnosti, ako je napríklad rekonštrukcia exteriéru nového internátu, interiéru študentského domova na Námestí mládeže, realizácia nadstavby budovy Fakulty zdravotníckych odborov či rekonštrukcia krytej plavárne. Podobne pozitívne vnímame i začiatok realizácie ekologického projektu zahŕňajúceho okrem iného revitalizáciu átrií a terasy spolu s vypracovaním projektovej dokumentácie na komplexnú rekonštrukciu Vysokoškolského areálu (VŠA).

Pán rektor, nie je tajomstvom, že tento akademický rok  je posledným rokom vášho druhého funkčného obdobia. Ako by ste ho teraz, v jeho poslednej štvrtine, hodnotili?

Toto funkčné obdobie vedenia univerzity bolo predovšetkým výrazne poznamenané pandémiou a jej sprievodnými opatreniami. Tie výrazne obmedzili realizáciu plánov vedenia univerzity doslova v každej oblasti. V oblasti vzdelávania sa nám napriek tomu podarilo zastaviť pokles počtu študentov a následne ho stabilizovať - a to v podmienkach, keď bol akýkoľvek akademický marketing doslova paralyzovaný. Rovnako potešujúci je aj výrazný nárast počtu zahraničných študentov, ktorý našu univerzitu radí na jedno z prvých miest v internacionalizácii štúdia na Slovensku. Podobne pozitívne možno hodnotiť fakt, že aj napriek výraznému pandemickému obmedzeniu možností výskumu pre väčšinu humanitných aj prírodovedných odborov sa nám podarilo nielen udržať, ale aj mierne zvýšiť výkon v oblasti vedy, čo sa prejavilo aj na už uvádzanom zlepšení našej pozície v medzinárodných scientometrických rebríčkoch.

Napriek mimoriadnym podmienkam akademickej prevádzky a  absencii výziev na podávanie projektov v rámci nášho rezortu sme v tomto funkčnom období úspešne zvládli viaceré rozvojové projekty. V prvom rade bola ukončená rekonštrukcia interiérov dvoch najväčších z celkovo štyroch študentských domov našej univerzity a v súčasnosti prebieha modernizácia vnútorných priestorov tretieho internátu na Námestí mládeže. Takisto sa nám podarilo realizovať vonkajšiu rekonštrukciu tzv. starého internátu a tiež prebieha rekonštrukcia strechy a exteriérov ďalších dvoch študentských domovov: nového internátu a internátu na Námestí mládeže. Po obnove atletického štadióna sme úspešne rekonštruovali športovú halu a v súčasnosti prebieha obnova našej krytej plavárne. Po komplexnej obnove auly vo Vysokoškolskom areáli sme tiež v jeho rámci realizovali rekonštrukciu ďalších posluchární. Už som spomínal nadstavbu budovy FZO, vďaka ktorej vznikli nové výučbové priestory. Samozrejme, uviesť musím aj parkovú úpravu námestia pred VŠA, didaktický park pri Toryse, nové parkovisko na okraji VŠA a ďalšie parkovacie miesta v areáli študentského domova či rektorátu. 

V dôsledku toho, že dva z troch rokov tohto funkčného obdobia zaplnila pandémia, sme tiež skúsenejší v tých oblastiach, ktoré sa nás dosiaľ netýkali a na ktoré nikto z nás nebol pripravený. Mám na mysli predovšetkým prevádzku univerzity v mimoriadnych situáciách a krízovom režime, v hybridnej či dištančnej forme, pri čiastočnom naplnení jej kapacity a podobne. Spomenul by som tu tiež úspešné zvládnutie testovania zamestnancov.

Prešovská univerzita si v tomto roku pripomína dvadsaťpäť rokov od svojho vzniku. Ktoré najvýznamnejšie momenty v štvrťstoročí jej dejín môžete vyzdvihnúť?

Možno to bude trochu neštandardné, ale ako historik by som pri medzníkoch univerzity zašiel hlbšie do minulosti a začal rokom 1667, keď bolo otvorené Kolégium hornouhorských stavov ako tretia vysoká škola na území vtedajšieho Uhorska a zároveň škola, na ktorú naša univerzita nadväzuje - a bez nej by možno ani nebola. Potom by som spomenul rok 1815, keď sa na kolégiu začalo popri teológii prednášať právo, čím vznikli základy neskorších dvoch fakúlt. Ďalším medzníkom bol jednoznačne rok 1880, keď došlo k založeniu gréckokatolíckeho kňazského seminára, ktorý sa po roku 1918 stal jedinou vysokou školou v Prešove. Následne by som poukázal na rok 1947, ktorý do mesta priniesol moderné vysokoškolské vzdelávanie v odbore pedagogiky, ďalej na rok 1950, keď tu bola založená Pravoslávna bohoslovecká fakulta, a napokon na rok 1959, keď bola zriadená Univerzita Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) s Filozofickou fakultou v Prešove. Z modernejšej histórie k medzníkom patrí rok 1990, keď sa obnovená Gréckokatolícka teologická (bohoslovecká) fakulta začlenila do zväzku UPJŠ spolu s Pravoslávnou bohosloveckou fakultou, a samozrejme 1. január 1997, teda dátum vzniku samostatnej Prešovskej univerzity s odčlenenou Fakultou humanitných a prírodných vied. Spomenúť je potrebné ešte roky 2002 a 2004, ktoré univerzite priniesli Fakultu zdravotníctva, Fakultu manažmentu a Fakultu športu. V kocke ide o najvýznamnejšie medzníky, ktoré v uplynulých 355 rokoch umožnili vznik a rozvoj našej štvrťstoročnej Prešovskej univerzity.

Od histórie sa však predsa len ešte vrátim k aktuálnemu akademického roku. Aké očakávania si s ním vedenie univerzity spája?

Spájame si s ním viaceré očakávania aj obavy. V prvom rade ide o nádej na ukončenie dištančnej, hybridnej a ďalších neprezenčných foriem vzdelávania. Ako pre študentov, tak aj pre pedagógov je totiž v našich odboroch jedinou plnohodnotnou organizačnou formou štúdia tá prezenčná - a to bez ohľadu na zlepšenie IT infraštruktúry univerzity a všetky zručnosti, ktoré si naši vyučujúci počas uplynulých dvoch rokov osvojili. S tým súvisí aj naša nádej na normálne fungovanie ďalších aspektov akademického života, najmä vedy a výskumu, vzťahov s verejnosťou, marketingu či zahraničných mobilít. Pre študentov je dôležitý návrat k bežnému študentskému životu v treťom najväčšom slovenskom meste a vo všetkých jeho podobách.

Pokoj nám však nedávajú vážne obavy najmä z dôsledkov energetickej krízy, ktoré môžu naše plány na nerušený akademický rok opäť prekaziť a vytesniť nás do digitálneho priestoru, prípadne zapríčiniť niečo ešte horšie. Podobne ničivé dôsledky môže mať aj avizované pokračujúce znižovanie štátnej dotácie, ktoré môže byť v situácii rapídneho nárastu cien za energie pre mnohé vysoké školy doslova likvidačné. Ako upozornilo minulotýždňové ultimátum Slovenskej rektorskej konferencie, napokon sa môžeme sa dočkať aj masových protestov a demonštrácií.

Verme však, že v nasledujúcich dvanástich mesiacoch sa naplnia iba pozitívne očakávania a po pandemických obmedzeniach prežijeme opäť normálny akademický rok. Naši zamestnanci a študenti si to iste zaslúžia.

Pán rektor, ďakujem vám za rozhovor.

Zhovárala sa

Anna Polačková

Foto: archív PU