V sále Parku kultúry a oddychu (PKO) Čierny orol sa 4. decembra uskutočnil XI. Adventný koncert Prešovskej univerzity (PU) v Prešove, na ktorý pozval rektor prof. Peter Kónya celú akademickú obec a hostí. Atmosféru adventného koncertu pod názvom Adventná cesta k Vianociam „rozsvietila“ operná speváčka Tatiana Hajdzušová, ktorá bola hlavnou hostkou programu. 

Jedenásty adventný koncert sa niesol v znamení merania, odmeriavania času nad relativitou jeho vnímania. Adventný čas, čas 4 týždňov, „odmerala“ autorka námetu a scenára PaedDr. Jana Hudáková, PhD. paralelou „pomocou hodín“. Obrovské hodiny na scéne posúvali herecké postavy znázorňujúce a mystifikujúce pohyb času a zamyslenie sa nad časom. Štyri herečky študentského divadla pod vedením dr. Mirona Pukana: Terézia Poláková, Cynthia Sajková, Petra Olejníková a Lucia Ihnatová so štyrmi adventnými sviecami v rukách sa v štyroch blokoch, predstavujúcich štvrtiny adventu, zamýšľali nad hodnotou adventného času. Leitmotívom, na ktorý poukazovali, bola myšlienka a možno i hra so slovíčkami, že je potrebné nájsť si „čas, keď si máme spraviť čas“. Koncert bol výnimočným aj tým, že hlavnou hostkou večera bola mladá sopranistka pochádzajúca zo Sabinova. Tatiana Hajdzušová je absolventkou VŠMU v Bratislave, spev – pod vedením Mgr. art. Boženy Ferancovej ArtD. Už počas štúdia získala a doposiaľ získava významné ocenenia na renomovaných medzinárodných speváckych súťažiach a spolupracuje so slovenskými kultúrnymi inštitúciami ako Národné divadlo Košice, Slovenské národné divadlo, Štátna filharmónia Košice, Slovenská filharmónia v Bratislave, Slovenský rozhlas, médiá RTVS, Markíza, alebo rádio Devín. 

V prvej štvrtine adventu (zároveň programu koncertu) za posunu ručičky na hodinách navodili myšlienky stíšenia mysle v čase. Čas, keď si máme spraviť čas na pokoj a mier. „Jedine pokoj a mier vo vlastnej duši je šíriteľný ďalej do sveta...“ bol ústredný citát prvého bloku programu, kde odzneli skladby: Gomezova: Ave Maria v podaní externej hlasovej pedagogičky Filozofickej fakulty (FF) PU v Prešove Mgr. Viktórie Majherovej, DiS.art. za klavírneho sprievodu doc. Liubov Gunder. Študentka Bianka Čopáková (3. roč. FF PU) sa predstavila skladbou F. Drlu: Souvenir za klavírnej spolupráce externého pedagóga, klaviristu Mgr.Art. Stanislav Mirossay, DiS.art., (umelecká príprava: Mgr. art. Patrik Kanuščák DiS.art., Slovenská filharmónia Košice). Prvý blok o pokoji a mieri v duši zakončil a umocnil Spevácky zbor Pravoslávnej bohosloveckej fakulty (PBF) PU skladbami: Anonym: Čto ty spiš, duše moja, Viktor Maťuk (úprava): Staň, Davide pod vedením dr. Milana Petriska.

„Čas sa dá merať. Nedá sa chytiť do rúk, ale odmeriame ho. Je nehmotný, no má veľkú cenu,“ zaznelo na javisku na úvod 2. bloku programu, čiže v zmysle 2. adventného týždňa, ktorý v adventnom čase predstavuje vieru. „Aj viera je neuchopiteľná, a práve preto i tak cenná. Možno sa zamyslieť v tomto čase: „Čomu a v čo veriť? Vzhliadni k tomuto dňu, lebo je to život... Sám život života. Každá chvíľa má svoju cenu, lebo zastupuje aj celú večnosť. Večnosť času...“

Na javisku brilantne a s hlbokým ponorom znela skladba Pie Jesu od A.Webera v podaní hostky programu Tatiany Hajzušovej s klavírnym sprievodom doc. Liubov Gunder. V podaní Mužského speváckeho zboru Kasijany Hymnografky, PBF PU, sa pokojná atmosféra podčiarkla piesňami: Bohorodičná pieseň "Vzbrannoj Vojevodi" a Srbskou duchovnou piesňou "Mi čekamo Christa".

V tretej štvrtine adventu si zvykneme zapáliť ďalšiu sviecu, ktorá má názov priateľstvo. Tentokrát sviece horeli od začiatku programu, ale ručička na hodinách sa posunula na trištvrte a herečky mystifikujúce čas, či myšlienky o čase, posunom ručičky na hodinách priniesli divákom zamyslenie: „Putovaním v čase vzniká aj priateľstvo ako hodnota... A to neuzatváraním sa do seba, medzi ľuďmi, v rodinách...“ Je čas nájsť si konečne čas.

Spomínané priateľstvo symbolizovali telesá PU. Ako prvé sa predstavilo Akordeónové komorné zoskupenie FF PU v interpretačnom zložení Tibor Kušnír, Lívia Feňáková a Lýdia Tulejová a dr. Jana Hudáková, ktorá je aj umeleckou vedúcou. Pomerne moderná skladba G. Mayera Saphir priniesla slávnostný, ale i radostný nádych do atmosféry priateľstva. V podobnom duchu interpretoval sláčikový orchester Camerata Academica, FF a FHPV PU skladbu K. Jetkinsa Palladio (časť Allegro) so spoluinterpretkou a umeleckou vedúcou doc. Renátou Kočišovou. Medzi oboma telesami sa blysla operná hviezda večera – Tatiana Hajzušová, ktorá skladbami A. Dvořáka: Když mně stará matka, Op.55 a Biblické písně, Op. 99 rozcítila publikum (Klavírny sprievod: doc. Liubov Gunder).

Ručičky na hodinách odbili polnoc a my sme sa posunuli do pomyselnej poslednej štvrtiny adventného času v putovaní k Vianociam. Sprevádzajúce postavy času nás napriamili k myšlienkam: „Hlboké prežívanie nášho času, alebo našich časov nás paradoxne posúva k zastaveniu času. Čas sa dá zastaviť len v láske. V prežívaní a očakávaní lásky. Radosť z narodenia lásky je večným kolobehom v čase. Radosť je ako nádej... o ktorú sa treba podeliť ako o chlieb...“

Na konci adventného času je všetkým veriacim, neveriacim a inovercom známe, že putujeme na polnočnú svätú omšu. Spevácky zbor sv. Romana Sladkopevca, Gréckokatolícka teologická fakulta (GTF) PU, pod vedením Mariana Barana zaspieval piesne Anonym: Prijdíte, poklonímsja a P. G. Česnokov: Svjat, svjat, svjat Hospoď Savaóth navodil atmosféru cesty očakávania nádeje, radosti a lásky a príchod na omšu P. Juraja Zruneka: Kyrie, Sanctus (Harmonia Pastoralis) v podaní Miešaného speváckeho zboru Nostro canto, FF PU, a členov Komorného sláčikového orchestra Camerata academica, ktorú dirigovala dr. Tatiana Kanišáková.

Posledná myšlienka koncertu patrila zrodeniu lásky: „A zrodila sa láska...v nádeji, radosti a aj v našom čase!“. Putovanie k Vianociam vygradovala a zakončila Tatiana Hajzušová krásnou interpretáciou koledy Tichá noc so všetkými stopiatimi účinkujúcimi a publikom. Program otvorila a ukončila moderátorka dr. Eva Peknušiaková, ktorá na záver poslala do publika myšlienku: „Priatelia, využite tento krásny adventný čas v čo najhlbšom zastavení času a s radosťou očakávania Lásky.“ Nasledujúci standing ovation bol krásnou odmenou všetkým „putujúcim umelcom v čase“ a Rade pre umeleckú činnosť PU.