Prečo sa narodenie malého chlapca, ktoré sa prihodilo nie v kráľovskom paláci, ale v chudobnej stajni – jaskyni, do ktorej pastieri zaháňali dobytok, prečo sa toto narodenie stalo radosťou pre ľudí na celom svete?

Ak pozorne čítame príbeh o narodení Christa, zapísaný v Evanjeliu, prekvapí nás paradox: Boh, ktorý stvoril svet, všemohúci, vševediaci – a Dieťa: slabé, krehké, zavinuté do plienok, ležiace na stohu slamy medzi dobytkom...

Natíska sa otázka: ak si všetko toto kresťania vymysleli, to nemohli vymyslieť legendu, ktorá by znela pravdepodobnejšie? Vari bolo pre nich ťažké využiť bohaté tradície antického sveta – starovekého Egypta, Grécka či Ríma, kde bolo veľa rôznych „bohov“ a všetci boli nesmierne vznešení, hroziví a majestátni – jednoducho, presne podľa ľudských predstáv a očakávaní...

Ide o to, že kresťania nič podobné vymyslieť nemohli. Len pravý Boh – všemohúci Stvoriteľ sveta, nazývaný Láska – mohol prísť na svet tak, ako prišiel Christos počas jednej chladnej betlehemskej noci.

V narodení Christa sa Boh zjavil tak, ako nikto nečakal. „Zmenšil sa“ a stal sa malým Dieťaťom. Stal sa človekom, aby ľudskej existencii vrátil zmysel, aby vrátil ľuďom nádej na večný život. Z lásky k nám – nielen nešťastným, osamelým a chorým, ale aj namysleným, krutým, hlúpym, arogantným, chamtivým či egoistickým – sa Boh stal človekom rovnakým ako my.

Svätý a čistý prišiel na svet kvôli hriešnym a poškvrneným. Vzal na seba nielen slabé telo Dieťaťa, ale aj všetky ľudské útrapy, ťažkosti a strachy. I v krajnom ponížení, i v krajnej slabosti zostal Bohom – Láskou. A svojím narodením nám vždy znova hovorí: „Zakaždým, keď sa vám zdá život ťažký, nebojte sa a nezúfajte: Ja som s vami!“

† Rastislav

arcibiskup prešovský,

metropolita českých krajín a Slovenska

Vianoce majú moc. Moc, ktorá všetkých rozutekaných po svete vie priviesť späť do kruhu rodiny. Svet hľadajúci domov je jedným z mnohých tajomstiev Vianoc. No na Vianoce si aj Boh hľadá miesto v tomto svete. Hľadá domov medzi svojimi vlastnými, no jeho vlastní Ho neprijali, hovorí evanjelista Ján. Preto sa prvé Vianoce odohrali mimo kamier  záujmu vtedajšieho náboženského, politického, či spoločenského sveta. Ľudia pritlačení politickou a finančnou objednávkou Ríma prichádzajú domov sa zapísať, aby cisár Augustus mal rozpočtový prehľad o výške svojich príjmov. Po vzácnom stretnutí rodín sa všetci opäť rozutekajú za povinnosťami a všetko sa dostane do starých zabehnutých koľají. Kolobeh návratov a odchodov je aj nám dobre známy. Kolobeh hľadania domova, a odchodov z domova. Prísť medzi vlastných a nebyť prijatý je ťažká životná skúsenosť. Ak rodič, ktorý vychová niekoľko detí ostáva na periférii záujmu vlastných detí, prináša to bolesť. Ak sme nezažili pocit prijatia takí, akí sme, nikdy sa v nás nevybuduje zdravá sebahodnota. Pocit straty domova sa nemusí zrodiť len stratou strechy nad hlavou, ale aj odviatou strechou láskavých rodinných vzťahov v domácnostiach. Lebo domov, to nie sú budovy na rôznych adresách, domov, to sú vzťahy zbudované tehličkami obetí a lásky, to sú otvorené dvere sŕdc, ktoré zvnútra nie sú pred nikým vymknuté, to sú okná, ktoré vpúšťajú z iného sveta svetlo, bez ktorého nieto správneho videnia vecí. Domov je myseľ, v ktorej sme uložení ako obrúsené diamanty, hodnotu ktorých vytýčil zub času. 

Vianoce sú svedectvom o Božom hľadaní domova v tomto svete. Betlehemské dieťa si najskôr našlo domov pod srdcom mladej Márie. Jej prijatie a poslušnosť boli prvé vystlané Kristove jasle. Ježiš si našiel domov pod jej srdcom aj v srdci. A tam mieri jeho cesta aj dnes. To je najväčšia výzva Vianoc aj dnes. Kde si nájde Láska domov v dnešnom svete. Kde má miesto v našich domovoch a rodinách? Kľúčové miesto, kde sa o všetkom rozhoduje je naše srdce, tam mieri aj po dlhých tisícročiach. Lebo tam Vianoce majú moc. Moc všetkých rozutekaných priviesť späť do kruhu spoločnej rodiny. Tieto zázraky sa aj dnes dejú mimo záberov kamier mediálneho, politického či spoločenského sveta, ale Božím kamerám neuniknú. Ovocie tejto moci prináša totiž zrodenie skutočného domova a zmenu sveta. 

Milí priatelia, milí členovia akademickej obce UNIPO, Vianoce sú mocou, ktorou Boh mení život. Tvorí niečo nové. Vedomie, že sme Mu vlastní, že Mu patríme, že sa nám dáva v štedrej plnosti aj keď riskuje, že jeho vlastní ho neprijmú. Prajem nám všetkým, aby tohtoročné Vianoce boli domovom preplneným štedrou nádielkou prijatia – Boha aj našich vlastných blízkych.  

Mgr. Peter Mihoč – biskup VD ECAV