Advent je obdobím, ktoré nás každoročne pozýva spomaliť, stíšiť sa a znovu objaviť svet v jeho pôvodnej, neokázalej kráse. Napriek tomu sa nám to často nedarí: dni utekajú neúprosne a človek neraz zostáva nepokojný, čo ho ešte čaká... A predsa existujú okamihy, ktoré nám vedia pripomenúť, že aj keď sa zázraky nerodia na povel, z času na čas si nás nájdu. Jeden z takých okamihov priniesol aj XIII. adventný koncert Prešovskej univerzity v Prešove, ktorého námet, scenár, dramaturgia a réžia bola v gescii doc. PaedDr. Zuzany Slávikovej, PhD., pričom jeho dramaticky účinné scénické riešenie zastrešili členovia Študentského divadla PU pod umeleckým vedením doc. PhDr. Mirona Pukana, PhD. 

Koncertná sála PKO – Čierny orol v Prešove sa v tento decembrový večer priam premenila na rozprávkové javisko, kde sa slovo, hudba, tanec a imaginatívne obrazy tajomného sveta spojili do jedinečného umeleckého celku. Divákom sa predstavili aj vzácni hostia – baletní umelci Laura Sapio z Talianska a Kiprian Fomenko z Ukrajiny v choreografii Mgr. Tetiany Lubskej, ako aj vysokoškolskí pedagógovia a študenti, sólisti a umelecké súbory pôsobiace pri Prešovskej univerzite v Prešove. Atmosféra slávnostného koncertu, inšpirovaného známym vianočným príbehom Luskáčika, vtiahla divákov do sveta fantázie i vianočného kúzla, spojeného s posolstvom ideálov odvahy, ušľachtilosti a postupnej duchovnej premeny. 

Úvodné hudobné motívy z baletu Luskáčik sprevádzali protagonistov príbehu Kláru a Luskáčika, vo výrazovej interpretácii Lucie Ihnátovej a Kristiána Michala Hnáta, radostnou vianočnou atmosférou, v ktorej spolu s divákmi vstúpili do svetoznámeho archetypálneho príbehu. Neilustratívne scénické obrazy hercov počas štedrého večera možno vnímať aj ako gesto pozvania divákov do rozprávkového sveta: „Vstúpte, nechajte chvíľu vonku to, čo vás tlačí a vráťte sa do času, keď ste ešte verili, že sny padajú z neba spolu s prvým snehom.“ Tie pripravili pôdu pre prvé hudobné čísla – flautové kvarteto v podaní študentiek K. Jakubišinovej, M. Ontkovej, K. Bartošovej a E. Lackovej z FF PU vystihlo hravosť Tanca trstinových fláut a huslistka Anastasiia Nadolska vniesla do večera svojský rozmer elegancie.

 

Odbíjanie polnoci po vzrušujúcom sviatočnom večere otvorilo bránu k magickým udalostiam – tajomná postava v čiernom, oživený Luskáčik, boj dobra a zla, a napokon aj pozvanie na dobrodružnú cestu do troch magických krajín Radosti, Zázrakov a Ľudskosti. 

K vrcholom tejto časti večera patrilo vizuálne pôsobivé Svadobné Pas-de-deux dospelej Kláry a živého Luskáčika v baletnej kreácii spomínaných baletných hostí. Tri krajiny rozprávkového i tohto adventného príbehu – Radosti, Zázrakov a Ľudskosti – niesli symbolické názvy a každý z nich odhaľoval inú rovinu vianočného tajomstva.

V krajine Radosti bola poetická meditácia doplnená speváckymi a inštrumentálnymi vystúpeniami. Muzikálová balada Súčasť tvojho sveta v zasnenej interpretácii Lívie Feňakovej otvárala tému túžby po živote v ľudskom svete, zatiaľ čo klavirista Máté Majoros v Rachmaninovej Études-tableaux vykreslil široké rachmaninovské oblúky s poetickou virtuozitou v intímnej atmosfére, kde sa svetlo prelína s tieňom. Byzantský zbor Kassijany Hymnografky pod dirigentským vedením Mgr. Mikuláša Pružinského, PhD. obohatil túto časť koncertu o duchovnú hĺbku a mystiku.

Krajina Zázrakov bola zase ponorená do tajomstva, na ktorého nepochopiteľnosť a záhadnosť upozornil obsah znejúceho poetického slova. Speváčka Yeva Hrankina zaspievala pieseň Once Upon a December, čím zvýraznila jej nostalgicko-magickú atmosféru a akordeonista Daniel Sabo vniesol do večera ohňový živel v rytmicky pulzujúcom tangu. Záver tejto koncertnej časti patril ženskej zborovej kompozícii Tundra od Ola Gjeila pod dirigentským vedením Mgr. art. et. Mgr. Tatiany Kanišákovej, PhD., ktorá rozvinula zvukový obraz zimnej severskej krajiny bez hraníc. Kontemplatívna, chvíľami až duchovne povznášajúca kompozícia doslova rozochvela sálu svojou prenikavou harmonickou krásou a čistotou.

V krajine Ľudskosti zazneli najhlbšie myšlienky večera, vypovedajúce o blízkosti človeka a Boha, o sile materinskej lásky i o dôstojnosti a pôvode ľudskej podoby. Hana Kocáková z PF PU oslovila publikum autentickou interpretáciou ľudových kolied v jej nezameniteľnom speváckom predvedení a komorný orchester pod umeleckým vedením doc. Mgr. Renáty Kočišovej, PhD., v umelecky presvedčivej interpretácii úprav najznámejších tém z Luskáčika, potešil zase auditórium sviatočnou náladou.

V závere prezentovaného príbehu sa Klára znovu prihovorila divákom jednoduchým, no silným posolstvom – veriť v zázraky, lásku a ľudskosť. Jej slová boli umocnené opätovným príchodom baletného páru medzi divákov s ich valčíkom z Luskáčikovej finálnej sekvencie, čo možno označiť za jeden z najzážitkovejších momentov imaginatívneho večera, akoby sa rozprávka tu a teraz „vliala“ do reality. Podmanivosť rozprávkovej hudby, pôvab klasického tanca a vnútorný prechod od reality k snívaniu, od všednosti k imaginácii majú silu aj pre nás dospelých, pretože otvárajú schopnosť žasnúť a vidieť svet inými očami. 

Adventný koncert Prešovskej univerzity v Prešove sa teda stal umeleckým i duchovným zážitkom. Zjednotil hudbu, pohyb, slovo a obraz tak, aby divák odchádzal s pocitom, že zažil niečo neopakovateľné. Bol pripomenutím, že umenie má moc liečiť bez toho, aby sľubovalo zázraky na počkanie; že krása nie je luxus, ale potreba. A že práve v čase, keď je svet ustatý, vystresovaný a zdanlivo aj bezduchý, je umenie tým najkrajším návratom k sebapoznaniu. A možno Klárine slová platia pre každého z nás: „Vianoce sú dňom, keď sa i neskutočné môže stať skutočným, len tomu treba s pokorou uveriť a vstúpime do kráľovstva, ktoré je odteraz zrodené medzi nami, v našej láske, v našej službe, v hudbe, v speve, v kráse tohto sveta...“ 

Nie je teda náhoda, že si organizátori slávnostného večera zvolili práve Luskáčika. Je totiž príbehom o tom, ako sa človek dokáže zmeniť, ak sa na svet prestane dívať iba očami, a začne srdcom. A to je možno ten najväčší adventný odkaz, ktorý si môžeme odniesť: zázraky existujú, možno ani nie tak na javisku, ale vždy v človeku, v nás...

Redacia