Prvý rok vo vedení ubehol:

Pán rektor, uplynul už rok od Vášho nástupu do čela vedenia Prešovskej univerzity. Počas posledného stretnutia akademickej obce ste jej členom prezentovali viaceré zmeny, novinky i plány vedenia PU. Na čo ste sa v poslednom období zamerali? V čom ste sa po predošlom vedení univerzity rozhodli pokračovať a naopak, aké novinky sa odvtedy udiali?

Po obhájení štatútu univerzitnej vysokej školy z jesene minulého roku sa sústreďujeme na udržanie našej pozície medzi verejnými vysokými školami, v kvalite poskytovaného vzdelávania, vedeckého výskumu i v počte študentov, čo kvôli nástupu demograficky slabých ročníkov nebude vôbec jednoduché. Samozrejme, pokračujeme vo viacerých projektoch, začatých ešte predchádzajúcim vedením, ako je najmä úspešné ukončenie novej budovy Fakulty manažmentu PU a budovanie Unipolabu v rámci výskumného centra Technicom.

Pôsobenie univerzity môžeme zatriediť do štyroch základných smerov. Vedy a výskumu, vzdelávania, marketingu a zahraničných vzťahov a odvetvie rozvoja, informatizácie a hodnotenia kvality. Aké kľúčové momenty sa v týchto odvetviach za uplynulé obdobie udiali?

Na poli vedy sme v priebehu uplynulého roku pokračovali v nastúpenom trende produkcie kvalitných publikácií s hlbším prienikom do vedeckých časopisov, registrovaných v citačných databázach. Veľkým úspechom bolo získanie prvého patentu (či participovanie na ňom), nové šľachtiteľské osvedčenia a udelenie prvého grantu v rámci schémy Horizont 2020 (Marie Curie Sklodowska Actions). V oblasti štúdia je pozitívnym signálom zaujatie štvrtého miesta v počte študentov aj posun na deviate miesto v hodnotení absolventmi spomedzi 35 vysokých škôl. Vedenie má ambíciu posilniť úlohu marketingu, čomu má slúžiť  aj reštrukturalizácia oddelenia vonkajších vzťahov, účasť na zahraničných prezentačných podujatiach a ďalšie aktivity. V oblasti rozvoja a informatizácie sa uskutočnili práce na novom dizajne univerzitného webu, pokračuje sa v niektorých rozpracovaných a podali sa nové projekty (zateplenie budovy „starého“ internátu, výskum virtuálnej reality).

Neprehliadnuteľná je i snaha otvoriť univerzitu navonok, napríklad spoluprácou s mestom, s inými domácimi i zahraničnými univerzitami. Aké spoločné projekty by ste radi vyzdvihli?

Myslím si, že navonok sa otvárať nemusíme, tu urobilo obrovský kus práce už prechádzajúce vedenie, mali by sme však udržiavať sieť našich zahraničných vzťahov i dobrú spoluprácu s mestom Prešov a PSK. Tá pokračuje najmä formou participácie na spoločných projektoch a prípravy nových projektov. Univerzita pokračuje v nadväzovaní užších kontaktov so zahraničnými vysokými školami, najmä v stredoeurópskom priestore. Tu by som spomenul aspoň podpísanie dohody o spolupráci s Karlovou univerzitou v Prahe, Univerzitou v Miškolci a nemeckou Nadáciou pre vedu a výskum.

Jednou z Vašich priorít ako rektora univerzity bola aj oprava či už interiérov univerzity, ale i študentských domovov. Aké zmeny za uplynulý rok nastali?

V priebehu leta sa nám z vlastných prostriedkov podarilo ukončiť rekonštrukciu desiateho poschodia na „novom“ internáte. Po prerozdelení čiastky, prisľúbenej na rekonštrukciu študentských domovov sme získali prísľub dotácie 2,4 milióna €, ktoré by mali byť poskytnuté postupne v r. 2017 – 2019.

V poslednom období ste zaviedli tradíciu častejšieho stretávania sa so zamestnancami univerzity. Okrem zaužívanej čaše vína pri príležitosti začiatku roka, sa pravidelne stretávate s dlhoročnými zamestnancami, ktorí odchádzajú do dôchodku, tiež ste zaviedli stretnutia pri príležitostiach významných životných jubileí.  A ničím nezvyčajným nie sú ani stretnutia so zástupcami študentov, senátormi. V čom vidíte dôležitosť týchto stretnutí?

Myslím si, že tieto stretnutia sú nesmierne dôležité, aj keď každé kvôli niečomu inému. V prvom rade preto, lebo podmienkou úspechu akejkoľvek ľudskej činnosti je komunikácia. Človek ako zamestnanec či študent by nemal mať pocit, že je iba riadený, bez toho aby bol vypočutý, a to nielen formou úradného styku. Stretnutia pri životných jubileách a odchode do dôchodku považujem za veľmi významné najmä z hľadiska akéhosi morálneho ocenenia svojich kolegov, ktorí strávili na univerzite i celé desaťročia a výraznou mierou sa pričinili o jej úspechy. Jednoducho, napriek zaneprázdnenosti si myslím, že rektor, reprezentujúci inštitúciu má povinnosť nájsť si na nich čas a osobne im poďakovať. Stretnutia so študentmi považujem za dôležité jednak preto, aby malo vedenie univerzity prehľad o ich problémoch, očakávaniach a návrhoch, jednak preto, že mladí ľudia sú oveľa bezprostrednejší a často povedia v osobnom rozhovore lepšie formulujú svoje požiadavky alebo upozornia na nedostatky. Iste si všetci uvedomujeme, že sme tu kvôli študentom a bez komunikácie s nimi im asi nebudeme môcť poskytnúť to tak často zdôrazňované kvalitné vzdelanie.

Aké sú Vaše ďalšie plány, resp. ako vyzerá Prešovská univerzita vo vašich predstavách o ďalší rok, a o ďalšie tri roky?

Isteže, predstavy sú jedno a realita druhé. V najbližšom roku sa sústredíme na podanie nových rozvojových projektov, zameraných na dobudovanie infraštruktúry, posilnenie centier excelentnosti, či úpravy exteriérov. V najbližších mesiacoch máme v pláne opravu prístupovej cesty k rektorátu, rekonštrukciu auly vo VŠA, nový dizajn webovej stránky a úpravu parku pred budovou rektorátu, resp. PF PU. V oblasti vedy a výskumu sa musíme cielene zamerať na podporu publikovania v časopisoch evidovaných vo WOS a podávania projektov z prestížnych schém. V oblasti štúdia by bolo dobré udržať si aspoň relatívne počet študentov a zvýšiť počet zahraničných študentov. 

Zhovárala sa 

Andrea Čajová