Pán rektor, vo svojom prejave pri otvorení akademického roka ste sa dotkli niekoľkých nových skutočností, ktoré v týchto rokoch vstúpili do nášho akademického života a kladú nové nároky na našich učiteľov i študentov. Môžete nám k tomu uviesť niečo bližšie?

Samozrejme, tieto nové nároky vyplývajú z potrieb súčasnej doby a nových výziev, stojacich pred vysokoškolským vzdelávaním a to sa s nimi vo vlastnom záujme musí vyrovnať. V prvom rade sú všetky univerzity konfrontované s klesajúcou demografickou krivkou a z nej plynúcimi dôsledkami. Predovšetkým s každoročným poklesom počtu maturantov. Paralelne s tým sa však objavili aj ďalšie závažné negatívne javy, vstupujúce do nášho akademického priestoru. Za také považujem dlhodobo akcentované negatívne postoje a hodnotenia našich vysokých škôl z úrovne médií i politickej sféry, ktoré deformuje obraz slovenského vysokého školstva v očiach stredoškolákov, teda našich potenciálnych budúcich študentov a rovnako ich rodičov. Pritom v podmienkach, vytvorených legislatívou Európskej únie majú naši maturanti oveľa lepšie možnosti štúdia v zahraničí, vzhľadom na jazykové schopnosti väčšiny populácie, najmä v Českej republike, Maďarsku, no takisto iných európskych krajinách. Práve kombinácia týchto všetkých faktorov vedie ku drastickému poklesu počtu študentov všetkých slovenských vysokých škôl.

Ide teda predovšetkým o vonkajšie faktory, ktoré pôsobia nezávisle od našej univerzity. Máme vôbec možnosť ich nejako ovplyvniť?

Isteže, aj keď nie všetky a nie v rovnakej miere. Predovšetkým sa musíme snažiť šíriť pravdivý pozitívny obraz o našej univerzite, čo sa nám v ostatnom období celkom darí. To sa netýka iba našej prezentácie v médiách, ale aj vytvárania priamych väzieb na samosprávy a niektoré stredné školy v našom regióne. Ďalej si musíme uvedomiť, že mnohé rezervy sú aj u nás, na úrovni univerzity a fakúlt, kde sa takisto denne stretávame s javmi, ktoré najmä v kombinácii s už spomínanými faktormi výrazne zhoršujú naše vnímanie študentmi, teda našimi klientmi a ich širokým okolím. Nemusím azda zdôrazňovať, aké komunikačné možnosti a schopnosti má súčasná mladá generácia. Odstránenie alebo aspoň zmiernenie týchto javov je pritom úplne v našich rukách a sami tak do veľkej môžeme eliminovať uvedené negatívne dôsledky súčasného vývinu akademického priestoru.

V prvom rade si musíme uvedomiť niekoľko závažných skutočností. Napriek klesajúcim počtom študentov je realita taká, že na vysokých školách v súčasnosti študuje viac ako polovica všetkých absolventov stredných škôl. Naša univerzita, samozrejme, nie je výnimkou. Zároveň každý študent, ktorý si zvolil štúdium na tej-ktorej univerzite, tak učinil preto, aby ho aj ukončil, čo v mimoriadne konkurenčnom akademickom prostredí vytvára možnosti fluktuácie a v prípade neúspechu ukončenia štúdia na iných školách. Netreba azda zdôrazňovať, že sme v podmienkach financovania vysokého školstva, závislého od počtu študentov. Vzniká tak situácia, úplne odlišná od podmienok, aké existovali pred troma a čiastočne i dvoma desaťročiami, keď bolo vysokoškolské štúdium záležitosťou elity, neprekračujúcej desatinu populácie, resp. keď sa o museli o niekoľko rokov uspokojovať potreby praxe po vysokoškolských diplomoch. V súčasnosti tak majú aj tí študenti, ktorí sa rozhodli pre štúdium na Slovensku, k dispozícii širokú paletu univerzít bez významnejšieho odlišovania získaných diplomov praxou.

Samozrejme, s ohľadom na tieto skutočnosti nemôžeme zotrvávať na pozíciách spred dvoch i viac desaťročí, keď na každé miesto vo väčšine našich študijných odborov pripadal aj desaťnásobok neuspokojených uchádzačov. Týka sa to napr. akcentovania prehnanej náročnosti, ako základného atribútu vzťahu ku študentom, príp. jej zakrývanie akousi nešpecifikovanou kvalitou štúdia, aj s odkazom na podmienky v čase štúdia dnešných učiteľov. Je zaujímavé, že zástancovia tejto „kvality“ pritom opomínajú skutočnosť, že v časoch ich štúdia neexistovala obhajoba bakalárskej práce ani bakalárska štátna skúška. Samozrejme, neraz trvajú aj na ich sprísňovaní. Vznikajú tak nenormálne javy vo vysokoškolskom štúdiu, keď kvôli niektorým predmetom si musia predĺžiť, či dokonca zanechať štúdium aj desiatky študentov, neraz i väčšia časť ročníka. Prípadne veľké percento študentov nevyhovie podmienkam ukončenia bakalárskeho stupňa, pritom iba nedávno úspešne absolvovali príslušné parciálne skúšky. To, pochopiteľne, to nevytvára pozitívny vzťah veľkej časti študentov a ich okolia k univerzite. Čo stým môžeme na našej úrovni robiť?

Veľa, resp. môžeme alebo skôr musíme to úplne zmeniť. Okrem už uvedených by sme si mali uvedomiť niekoľko ďalších skutočností. Zo spätnej väzby s našimi partnerskými strednými školami vieme, že mnohí študenti za dôvod odchodu na štúdium na české univerzity uvádzajú iný, partnerský vzťah učiteľov ku študentom, čo je fakt, ktorý by sme nemali ignorovať. Pokiaľ ide o kvalitu štúdia, myslím si, že tá by sa nemala merať počtom študentov, ktorí nevyhoveli, ale tým, čo sme ich naučili, resp. sumou toho, čo si počas štúdia osvojili. Vedenie univerzity v predchádzajúcich rokoch učinilo niektoré dôležité kroky pre odstránenie aspoň niektorých najvypuklejších problémov, ako bolo umožnenie opakovania neabsolvovaných predmetov v obidvoch semestroch končiaceho ročníka alebo zmena formy štátnej skúšky na rozšírenú rozpravu o záverečnej práci, ktorú sa postupne zavádza väčšina fakúlt univerzity. Samozrejme, najdôležitejšie sú zmeny vo vedomí a postojoch každého z nás. Viac, ako kedykoľvek predtým by sme si mali uvedomiť, že študenti sú našimi klientmi a bez nich by žiadna univerzita, s akýmkoľvek vedeckým potenciálom nemala opodstatnenie. To by mal byť základ často zdôrazňovaného klientského prístupu ku študentom. Ďalšie zmeny, o ktorých ste hovorili na otvorení akademického roka je internacionalizácia štúdia, resp. prítomnosť zahraničných študentov.

Áno, najmä v posledných dvoch rokoch je naša akademická obec konfrontovaná s masívnym nárastom počtu zahraničných, konkrétne ukrajinských študentov. Samozrejme, aj z toho vyplývajú viaceré nové skutočnosti, s ktorými sa musíme vyrovnať. Treba si uvedomiť, že väčšina týchto študentov prichádza z odlišného sociálneho a kultúrneho prostredia, neraz s inými návykmi, na aké sme zvyknutí, čo niekedy môže viesť k istým problémom. Od ostatných študentov, učiteľov, no takisto ďalších zamestnancov to vyžaduje zvýšenú mieru tolerancie. Ďalšie problémy, konflikty či animozity môže spôsobovať ich nižšia, resp. nedostatočná znalosť slovenského jazyka. Isteže, aj to predpokladá v prvom rade našu väčšiu toleranciu, empatiu, porozumenie. Stalo sa jednoducho realitou, že časť našich študentov má iný materinský jazyk a ich počet sa bude v nasledujúcich rokoch ďalej zvyšovať. Veľká väčšina z nich však v priebehu prvých rokov štúdia dokáže veľmi dobre zvládnuť slovenský jazyk. Na druhej strane si treba uvedomiť, že títo ukrajinskí študenti sú mnohokrát veľmi nadanými, s veľkou motiváciou a túžbou získať u nás vzdelanie. Zároveň nám nielen pomáhajú preklenúť dôsledky negatívneho demografického vývinu, ale umožnili nám dosiahnuť vysoký stupeň internacionalizácie, nevyhnutný pre univerzitu našej nie iba veľkostnej kategórie. Internacionalizácia štúdia jednoducho patrí ku každej modernej univerzite a prináša so sebou mnohé pozitíva.

Pomaly sa končí rok 20. výročia vzniku univerzity. Ako vieme, pri tejto príležitosti sa plánujú niektoré slávnostné podujatie. Ako konkrétne sa chystá univerzita osláviť svoje dvadsiate narodeniny?

Na začiatok by som chcel povedať, že to nie je iba 20 rokov od založenia Prešovskej univerzity, čo môžeme v tomto roku oslavovať. Zároveň uplynulo aj 350 rokov od otvorenie prvej vysokoškolskej inštitúcie v Prešove, známej ako evanjelické kolégium, na tradíciu ktorého naša univerzita nadväzuje a pokračuje v nej. Toto dvojité jubileum, 20. výročie našej univerzity a 350 rokov vysokoškolského vzdelávania v našom meste, si plánujeme pripomenúť v dňoch 5. a 6. decembra. V utorok 5. decembra popoludní sa bude v sále Čierneho orla konať slávnostné zasadnutie Vedeckej rady PU s odovzdaním dvoch čestných titulov Dr. h. c. Po ňom bude nasledovať divadelné predstavenie novej hry nášho kolegu profesora Karola Horáka, venovanú práve výročiu nášho predchodcu, kolégia. Na druhý deň, v stredu 6. decembra popoludní plánujeme slávnostný program k 20. výročiu univerzity. Jeho súčasťou bude odovzdanie pamätných medailí našim zamestnancom, priaznivcom a rektorom partnerských univerzít a slávnostný adventný koncert. Samozrejme, na obidve tieto podujatia srdečne pozývam všetkých našich zamestnancov i študentov. 

Zároveň v prvý týždeň decembra sa bude na pôde univerzity konať medzinárodná vedecká konferencia Reformácia v strednej Európe, organizovaná spolu s našimi partnerskými univerzitami, na ktorej sa zúčastní asi 150 referujúcich z desiatich európskych krajín. Financovaná bude z grantových prostriedkov a zahraničnej dotácie. Aj toto vedecké podujatie, konané v čase našich osláv tak prispeje k výnimočnosti osláv nášho výročia.

Myslím si, že väčší priestor pre oslavy výročia a sprievodné podujatia bude v nasledujúcom čísle časopisu.

Zhovárala sa 

Mgr. Anna Polačková, PhD.