STARÉ DLHY I NOVÉ VÝZVY 

S rektorom Prešovskej univerzity na prahu nového funkčného obdobia 

V priebehu letného semestra predchádzajúceho akademického roku boli zvolení najvyšší akademickí funkcionári našej univerzity: rektor a dekani jej šiestich  fakúlt. Nový akademický rok tak začne univerzita a väčšina fakúlt s novým vedením. Od 1. augusta začalo takisto druhé funkčné obdobie novozvoleného rektora Dr. h. c. prof. PhDr. Petra Kónyu, PhD., ktorý od začiatku mesiaca vedie univerzitu spolu s novými prorektormi, schválenými pred letnými prázdninami akademickým senátom. O jeho očakávaniach a predstavách na začiatku nového funkčného obdobia sme mu položili niekoľko otázok.

Pán rektor, s akými plánmi vstupujete do svojho druhého funkčného obdobia na čele Prešovskej univerzity v Prešove?

Svoje plány som v zostručnenej podobe predstavil akademickej obci bezprostredne pred voľbami kandidáta na rektora v marci tohto roku. Po opätovnom zaujatí rektorského úradu môžem povedať, že sa budem zo všetkých síl snažiť o naplnenie okrídleného stredovekého citátu „Vivat, crescat et floreat!“ Verím, že sa našej univerzite nielen podarí uhájiť jej doterajšiu pozíciu v slovenskom i stredoeurópskom akademickom priestore, ale takisto skvalitniť viaceré stránky jej pôsobenia. Samozrejme, nebude to ľahké, rovnako ako to nebolo ľahké ani doteraz, keďže pri napĺňaní tohto cieľa budeme musieť čeliť mnohým externým problémom a výzvam.

Máte na mysli niečo konkrétne?

Samozrejme, aj konkrétne, aj tie, o ktorých doteraz ešte ani netušíme, ale prinesie ich každodenná realita. Z tých známych je to najmä nový spôsob akreditácie, o ktorom ešte veľa nevieme, kritériá, postupy a pravidlá akreditačnej agentúry aj problémy prechodného obdobia medzi starou a novou akreditáciou. Prirodzene, naďalej bude pokračovať tlak na publikovanie istých typov výstupov vedecko-výskumnej činnosti, čo i pri malých zmenách každoročného hodnotenia môže mať pre univerzitu nepríjemné dôsledky. Podobne sa dajú očakávať aj ďalšie zásahy vonkajšieho prostredia, na ktoré sme si už viac-menej zvykli, ako je dehonestácia humanitných a spoločenskovedných odborov zo strany médií či politiky. Veľkým otáznikom ostáva čerpanie eurofondov po ukončení súčasného programovacieho obdobia a vo výpočte externých ohrození a možno aj pozitívnych impulzov napredovania univerzity by sa dalo pokračovať.

A čo tie úlohy a plány, ktoré sú v našej internej pôsobnosti?

Popri reagovaní na nové výzvy nielen akademického prostredia musíme najmä „splatiť staré dlhy“, resp. dotiahnuť úlohy z predchádzajúceho obdobia a zároveň uvažovať o nových impulzoch ďalšieho rozvoja vzdelávacej a vedeckovýskumnej činnosti. Z tých úloh z predchádzajúceho obdobia mám na mysli predovšetkým ukončenie veľkých rozvojových projektov, ako je rekonštrukcia dvoch študentských domovov na Ulici 17. novembra, zateplenie športovej haly i dlho sľubovanú parkovú úpravu námestia pred VŠA.

Má univerzita v pláne aj ďalšie rozvojové projekty?

Samozrejme, v prvom rade sa budeme snažiť zväčšiť ubytovacie kapacity pre študentov, keďže počet žiadostí o poskytnutie ubytovania, ktorým nemôžeme vyhovieť, stále prevyšuje päťsto. Ak chceme, aby k nám študenti prišli radi študovať, musíme im ponúknuť nielen moderné ubytovanie, no takisto v dostatočnom počte. Veľkou výzvou pre nové funkčné obdobie bude zabezpečenie parkovania pre učiteľov a študentov v kampuse na Ulici 17. novembra a najmä rekonštrukcia, obnova či aspoň zateplenie VŠA. No nie sú to iba rozvojové projekty, ktoré stoja pred univerzitou. Nové výzvy stoja aj pred ďalšími hlavnými oblasťami jej pôsobenia.

Poviete nám aspoň o niektorých?

V oblasti vzdelávania je to najmä už spomínaná akreditácia. Napriek tomu, že ešte nemáme k dispozícii príslušné predpisy a štandardy, v blízkej budúcnosti sa na ňu budeme musieť dobre pripraviť. Podobne dôležitou úlohou bude zabezpečenie nového fungovania systému hodnotenia kvality vo všetkých oblastiach činnosti univerzity. Bude potrebné venovať väčšiu pozornosť inovácii štruktúry poskytovaných študijných programov, s posilnením tzv. profesijných študijných programov prvého stupňa aj s ambíciou získania nových študijných odborov, doteraz chýbajúcich na univerzite, ako je napr. sociológia alebo informatika. V oblasti vedeckovýskumnej činnosti sa dlhodobo musíme sústrediť na posilnenie publikovania v indexovaných, najmä tzv. karentovaných časopisoch, a zintenzívniť snahy o získavanie medzinárodných výskumných projektov. V oblasti zahraničných vzťahov bude v nasledujúcom období veľkou výzvou stále internacionalizácia.

Veríme, že univerzite a jej vedeniu sa podarí dotiahnuť rozbehnuté projekty aj splniť plány z predchádzajúceho obdobia a bude úspešne čeliť novým výzvam, ktoré prinesie akademický život v nasledujúcich mesiacoch.