Predchádzajúci semester bol na našej univerzite úplne odlišný od všetkého, čo väčšina z nás doteraz zažila. Tak ako na celom Slovensku a vo väčšine nielen európskych krajín ho poznačila koronakríza, azda najskloňovanejšie slovo našich dní. Rovnako než inde, aj u nás doteraz neznáma nákaza doslova zavrela brány univerzity a na tri mesiace ponechala doma  jej zamestnancov a študentov. Na takmer celý semester sa stalo realitou dištančné vzdelávanie vrátane zápočtov, skúšok a niekde i obhajob záverečných prác a štátnic. Po obnovení prezenčnej formy výučby od konca mája sa akademický život iba veľmi pomaly vracal do normálnych koľají, aj keď štátne záverečné skúšky na takmer všetkých fakultách prebehli klasickou prezenčnou formou, pravda, pri dodržaní prísnych hygienických opatrení. Napriek očakávaniam a predpovediam sa vírus z našej reality v lete nevytratil a na prahu nového akademického roka sa dívame do budúcnosti s obavami a neistotou.

O tom, ako vyzerala univerzita a akademický život počas koronakrízy, či skôr prvej vlny nákazy, sme sa porozprávali s rektorom našej univerzity prof. PhDr. Petrom Kónyom, PhD.

Pán rektor, môžete nám povedať, kedy prerušila univerzita prezenčnú formu výučby a ako zvládla prechod na online vyučovanie?

Prezenčná forma výučby bola na Prešovskej univerzite v Prešove z rozhodnutia vedenia prerušená od 10. marca 2020, najprv na obdobie dvoch týždňov, ktoré bolo potom viackrát predĺžené, a to až do 25. mája. Výučba v tomto období prebiehala na všetkých fakultách dištančnou formou. Nepedagogickí zamestnanci univerzity dostali spravidla prácu, ktorú mohli vykonávať doma, mnohí pracovníci, najmä centrálnej administratívy a prevádzky, museli však byť prítomní na svojich pracoviskách. 

Vzhľadom na doteraz malé skúsenosti s takýmto plošným zavedením dištančného vzdelávania a nerovnakej technickej infraštruktúry sa nová forma vzdelávania neobišla bez problémov a improvizácie. S ďalšími problémami sa museli vyrovnať študenti pri spracovávaní ročníkových a záverečných prác, keďže boli úplne odkázaní na online zdroje, bez prístupu ku knižniciam či archívom. V každom prípade však naši vyučujúci aj študenti túto zmenu zvládli, čo dokazuje aj úspešné ukončenie semestra i realizácia obhajob záverečných prác a štátnych záverečných skúšok.

Univerzita po odchode väčšiny študentov ubytovaných v študentských domovoch ponúkla svoje ubytovacie kapacity pre prípad potreby núdzovej pandemickej nemocnice, k čomu nakoniec nedošlo. Jeden zo študentských domovov však slúžil ako karanténne zariadenie pre zamestnancov záchrannej služby, ktorí prišli do kontaktu s pacientmi podozrivými na ochorenie COVD-19. Rovnako vyčlenila univerzita na karanténu aj ubytovacie kapacity pre zamestnancov prešovskej fakultnej nemocnice. Samozrejme, priamo sa najviac na boji s pandémiou podieľali študenti Fakulty zdravotníckych odborov, pôsobiaci ako dobrovoľníci v rôznych nemocniciach, no do rôznych aktivít sa zapojili takisto študenti teológie, psychológie či sociálnej práce.

To sa nedá. Univerzitu s takým počtom študentov a zamestnancov nemožno jednoducho zamknúť. Počas koronakrízy, keď študenti študovali dištančne a ich vyučujúci s nimi komunikovali prostredníctvom internetu a ďalší, najmä administratívni a prevádzkoví zamestnanci, vykonávali prácu z domu, museli niektoré referáty aj oddelenia fungovať ďalej. Popri súčastiach univerzity s nepretržitou prevádzkou išlo najmä o projektovú činnosť, ekonomický úsek, študentský domov, kde stále ostávalo niekoľko desiatok študentov a vedúcich zamestnancov, zabezpečujúcich krízovú prevádzku vrátane krízového štábu univerzity. Počas tohto obdobia bolo podaných niekoľko rozvojových projektov, začala rekonštrukcia námestia pred VŠA a na univerzitu dokonca zavítal aj minister školstva a štátny tajomník. Chcel by som sa poďakovať všetkým našim zamestnancom, ktorí si aj v týchto  mimoriadnych podmienkach vzorne vykonávali svoje povinnosti a prispeli tak k úspešnému zvládnutiu tejto neľahkej situácie.

Prezenčná výučba na univerzite bola obnovená po viac ako dvoch mesiacoch, od 25. mája tohto roku, spolu s predĺžením letného semestra a skúškového obdobia. Týkala sa najmä výučby praktických predmetov, no rovnako všetkých vyučujúcich, ktorí považovali za potrebné k ukončeniu svojich predmetov aspoň čiastočne obnoviť kontaktnú výučbu. Nevyhnutné to bolo predovšetkým preto, lebo vysokoškolské štúdium na našej univerzite je štúdiom prezenčným a je nemožné jeho absolvovanie bez kontaktnej výučby. Absolvovanie univerzitného štúdia z domu pomocou akejkoľvek techniky je nemysliteľné a takéto vzdelanie nemôže byť plnohodnotným v porovnaní so štúdiom realizovaným prezenčne.

Tu by som bol opatrný, myslím, že k normálu máme ešte veľmi ďaleko, no postupne sa k nemu aspoň priblížime. Potrvá ešte veľmi dlho, možno i niekoľko rokov, kým sa úplne zbavíme dedičstva koronakrízy. Niektoré prvky dištančnej výučby už pravdepodobne ostanú natrvalo súčasťou vyučovacieho procesu a bude potrebné im venovať väčšiu pozornosť najmä pri vzdelávaní učiteľov. Nehovoriac už o rúškach, ktoré iste aj v nasledujúcich rokoch ostanú súčasťou našej reality. Aj naďalej však prebiehajú niektoré tradičné podujatia, hoci za podmienok, ktoré určuje koronakríza. Takým je detská univerzita, ktorá ako jediná na Slovensku v auguste úspešne prebehla v našich priestoroch, či rovnako tradičný „šporťáčik“. Chcem veriť, že takisto zimný semester prebehne, akokoľvek to bude možné, tradične.

Myslím, že univerzita sa podľa svojich možností pripravila na nasledujúci akademický rok. Bude síce iný ako všetky predchádzajúce, a to nielen pod rúškom koronakrízy, ale doslova pod rúškami s dezinfekciou a ďalšími protiepidemiologickými opatreniami. Súčasťou študentských domovov budú karanténne izby, na fakultách zasa nádoby s dezinfekciou či miestnosti určené na prípadnú izoláciu. V prvom rade si však nastávajúce obdobie od nás všetkých vyžiada zvýšenú opatrnosť, sebadisciplínu a empatiu. Iba tak dokážeme zvládnuť aj prichádzajúci semester. Verme, že bez zatvorenia univerzity.

Zhovárala sa

Mgr. Anna Polačková, PhD.