Svoje miesto v akademickom aj spoločenskom prostredí si musíme vydobyť tvrdou prácou

doc. ThDr. Štefan Pružinský, PhD. 

 

Vážený pán dekan, ste dlhoročným pedagógom Pravoslávnej bohosloveckej fakulty PU v Prešove, ako si spomínate na vaše akademické začiatky? 

Moja akademická činnosť začala 1. mája 1998, teda v značne iných podmienkach a v inej dobe, než akú vidíme okolo seba dnes. Ako sa vyjadril dekan Evanjelickej teologickej fakulty v Prahe na oslavách 100. výročia založenia fakulty, vtedy to vyzeralo tak, že budúcnosť nám leží pri nohách. V tých časoch sa nezriedka stávalo, že aj študenti lekárskych, právnických a iných fakúlt prestupovali na teologické fakulty, aby mohli študovať teológiu. Neskôr sa situácia zmenila, počet študentov teológie klesol, no nemyslím si, že je dôvod si zúfať, skôr naopak. V takzvaných dobrých časoch sa totiž často stáva, že ľudia sú si priveľmi istí, čo niekedy vedie k vnútornej stagnácii a konfliktom. Naopak, takzvané ťažké časy sú často obdobím prebudenia, znovuzrodenia, tvorivosti, poctivej práce, hľadania nových metód a ciest, a to aj v oblasti foriem teologickej práce. Dnes sa nemôžeme spoliehať na minulosť alebo dobrý kredit v spoločnosti, dnes si musíme svoje miesto v akademickom aj spoločenskom prostredí vydobyť tvrdou prácou, kvalitnými výstupmi, zaujímavou a tvorivou pedagogickou činnosťou. A to je situácia, ktorá ma inšpiruje a aktivizuje, je to pre mňa výzva a práca, ktorá ma baví. 

Vo svojej vedeckej činnosti sa venujete exegéze Svätého Písma, čo bolo hnacím motorom zasvätiť život práve tejto oblasti teológie?

Spočiatku som istý čas pôsobil aj na Katedre praktického bohoslovia, no postupne sa moja činnosť zúžila už iba takmer výlučne na biblickú exegézu. Z predmetov praktického bohoslovia mi dnes zostalo už len spovedníctvo. Na exegézu Svätého Písma Nového zákona som sa sústredil najviac preto, lebo to bolo niečo, čo ma zaujalo už počas štúdia na našej fakulte. Mojím učiteľom Nového zákona bol prof. ThDr. Alexander Cap, CSc. Jeho prednášky ma zaujali a niektoré spôsoby jeho výučby používam dodnes. Exegéze Nového zákona boli venované všetky moje záverečné a kvalifikačné práce. Je to oblasť, ktorá sa dotýka úplných základov pravoslávnej teológie, čiže Svätého Písma, Biblie. Z nášho pohľadu je to práca s premenným materiálom, ktorý je východiskom pre všetky ostatné oblasti teológie. Je to práca s výkladom najdôležitejších princípov učenia, života, duchovnosti a etiky cirkevného života. Tieto princípy sú nemenné, no spôsob ich aplikácie a formulácie poskytuje nekonečný priestor na tvorivosť a nové myšlienky.   

Úlohou teológie je okrem iného „sprístupňovať“ Boha človeku. Ako je možné dnešnému modernému človeku „sprístupňovať“ Boha? Chápe teológiu človek dneška ináč, ako tomu bolo v predchádzajúcich dekádach?

Dnešný človek je v niečom úplne taký istý ako v minulosti a v niečom je celkom iný. Podstatné pohnútky, emócie, ciele, túžby, cnosti, hriechy, ale aj schopnosť žiť duchovný život sú úplne rovnaké v každej dobe, preto teológia má vždy, čo povedať človeku. Vždy bude platiť, že uzdraviť svojho ducha, oslobodiť sa od vnútorného utrpenia spôsobeného hriechom sa dá jedine cez pokánie, čiže pochopenie svojej chyby a jej nápravu. Slovo pokánie je prekladom biblického pojmu „μετάνοια“, čo znamená „neskôr pochopil“. Nikto a nič iné okrem pokánia nám v tomto smere nepomôže. Žiadne prekrytia alebo prehlušenia ľudského svedomia nevyriešia vnútorné problémy človeka natrvalo. Iný je však v dnešnej dobe spôsob myslenia a komunikácie ľudí. Preto je zo strany teológov dôležité, aby sme vedeli a aj iných dokázali naučiť hovoriť s ľuďmi dnešným jazykom, využívať moderné technológie a prostriedky, poznať, čím žijú a v akom stave sa dnešní ľudia nachádzajú. V tomto je široký priestor na výskum a hľadanie nových metód evanjelizácie. Myslím si, že sa to do istej miery darí, pretože neustále prichádzajú noví ľudia, ktorí hľadajú a nachádzajú v cirkvi a teológii odpovede na svoje bytostné otázky. Tieto odpovede im pomáhajú začať žiť nový, lepší, krajší, plnší, radostnejší a pokojnejší život.

Boli vo vašom živote okamihy, kedy ste si povedali, že táto cesta nie je tak úplne tou vašou?

Nikdy som neprestal milovať teológiu a duchovný život. V teológii a v cirkvi som našiel to najkrajšie a najlepšie, čo som vo svojom živote postretol. Ak mám byť úprimný, občas som uvažoval o tom, či k rozvoju teológie je úplne optimálnym prostredím akademické prostredie, no prišiel som k záveru, že akademické prostredie poskytuje veľa možností a pomôcok k rozvoju teológie a cirkevného života, ktoré by bolo nerozumné nevyužiť. Naša fakulta je dodnes jedným z najdôležitejších centier nielen pravoslávneho teologického myslenia, ale aj mládežníckych, charitatívnych, sociálnych, kultúrnych, umeleckých, národnostných a iných aktivít veriacich pravoslávnej cirkvi. Na týchto aktivitách sa samozrejme môžu podieľať a podieľajú aj ľudia iných vierovyznaní, či dokonca neveriaci. 

Akademický priestor je v tomto čase mimoriadne turbulentný. Ako z pozície dekana motivujete svojich zamestnancov v tak nepredvídateľnom období?

Situácia, v ktorej sme sa ocitli, je úplne nová a neustále sa mení. Vzhľadom na ekonomickú situáciu, v ktorej sa nachádzame, žiaľ, nemôžem zamestnancov našej fakulty potešiť a podporiť ekonomicky. Snažím sa preto motivovať ich aspoň vytváraním príjemného, pokojného a tvorivého prostredia na pracovisku, uznaním a vyzdvihnutím ich vedeckých úspechov, upevňovaním dobrých medziľudských vzťahov a dobrou organizáciou práce vedúcou k spolupráci a vytváraniu výskumných tímov. V čase, keď je potrebné učiť dištančne, vedenie fakulty pred zrakom pedagogických zamestnancov neustále poukazuje aj na určité výhody, ktoré kríza môže priniesť. Toto obdobie sa snažíme využiť tak, aby sme sa do ďalších akademických rokov stali pripravenejšími a schopnejšími využívať moderné prostriedky výučby, ktoré nám môžu priniesť aj nových študentov. 

Pedagógovia a aj študenti vás vnímajú ako silnú a mimoriadne ľudskú a empatickú osobnosť. Ako sa vám darí skĺbiť rodinný život s tým akademickým?

Voľného času je naozaj veľmi málo, no všetok sa ho snažím darovať rodine a cirkvi. Verím, že tam, kde je snaha, ľudia to vidia a cítia. Myslím, že členovia mojej rodiny aj veriaci mojej farnosti v Spišskej Novej Vsi vidia, že robím, čo môžem, preto ma chápu a ja som im za to veľmi vďačný.

Čo by ste odkázali vašim študentom, budúcim uchádzačom o štúdium na PBF?

Študentom a uchádzačom o štúdium na PBF by som chcel odkázať úprimné prianie, aby sa aj im podarilo nájsť v teológii, v duchovnom živote, ale aj v konaní dobra v rámci charitatívnej a sociálnej služby veľký prínos pre svoj život. Prajem im, aby pochopili, aký poklad majú okolo seba, aby využili čas strávený na fakulte a pripravili sa tak na plnohodnotný život a službu pre spoločnosť. Duchovný život aj sociálna práca nie sú odbory, ktoré dnes sú a zajtra možno nebudú, ale sú to oblasti, ktoré na tomto svete vždy boli a vždy budú. Sú to tie najperspektívnejšie odbory zo všetkých, ktoré sú pripravené a ochotné s veľkou úctou spolupracovať a dopĺňať sa so všetkými ostatnými odbormi ľudského poznania.

Na záver ešte jedná otázka: Ako by ste, pán dekan, jednou vetou vyjadrili svoje životné krédo?

Chcel by som prežiť svoj život tak, aby bol oslavou Boha a prínosom pre spásu a dobro ľudí, s ktorými pracujem, žijem a ktorým slúžim.

Zhováral sa

doc. PhDr. Maroš Šip, PhD.