Pán rektor,  11. marca uplynul rok, čo naša univerzita prešla kvôli epidemickej situácii z prezenčnej na distančnú výučbu. Tá s malými prestávkami trvá doteraz. Ako vnímate celú situáciu s odstupom jedného roka? 

Ako veľmi ťažké a náročné obdobie. Aj keď sa zvonku môže zdať, že ide o nejaké ročné prázdniny, opak je pravdou, Dištančné vzdelávanie kladie oveľa vyššie nároky na vyučujúcich i študentov a aj napriek tomu nie je možné dosiahnuť také výsledky ako pri prezenčnej forme a kontaktných hodinách. Nejde pritom iba o praktické disciplíny, spojené s využívaním laboratórií či športovísk, alebo prax zdravotníkov a budúcich učiteľov. Pri mnohých disciplínach sa kontaktné hodiny nie vždy dajú nahradiť.

Akým výzvam musela čeliť univerzita a, naopak, sú aj nejaké pozitíva, ktoré vnímate i napriek tejto nepriaznivej situácii? Jednoducho povedané: čo tento rok univerzite vzal a čo zasa dal? 

Myslím, že univerzita čelí predovšetkým tým istým výzvam ako celá krajina. Spomínali ste už nútený prechod na dištančnú výučbu pred viac ako rokom, ku ktorej sa po prezenčnom začiatku minulého semestra musela po niekoľkých týždňoch univerzita opäť vrátiť. Osobitnou výzvou bolo zabezpečenie štátnych skúšok doslova v poľných podmienkach. Bolo treba doplniť infraštruktúru potrebnú na zvládnutie dištančnej výučby. Popri tom všetkom musí veľká časť univerzity fungovať aj v týchto podmienkach, v núdzovom režime, pričom sa nám darí úspešne implementovať viaceré významné rozvojové projekty. Ďalšie výzvy priniesol nový rok, spomeniem aspoň zabezpečenie testovania našich zamestnancov. Inou výzvou, s ktorou sa musíme vyrovnať, je urýchlenie termínu novej akreditácie o dva roky, v rozpore s pôvodným znením zákona o hodnotení kvality. Ďalšou výzvou, ktorú nám na začiatku roka prichystalo ministerstvo, je krátenie rozpočtu o viac ako milión eur, čo aj keď je menej než u niektorých iných univerzít, sa, žiaľ, bude musieť prejaviť na chode univerzity a jej fakúlt.

Popri riešení pandemickej situácie a distančnej výučbe zarezonovala v akademickom prostredí aj pripravovaná novela vysokoškolského zákona. Aký je postoj vás, ako rektora, prípade postoj univerzity k tejto značne rozporuplnej téme? 

No to je ďalšia podobná výzva. Dá sa povedať, že popri spomínanom posune akreditácie a krátení rozpočtu je to akási tretia rana slovenskému vysokému školstvu. Aj keď táto plánovaná legislatívna úprava sa skrýva pod skromným označením „novela“, ide o najväčšiu zmenu v postavení a živote vysokých škôl na Slovensku minimálne od roku 1989. Obsahuje totiž niekoľko závažných zmien, ktoré v podstate zrušia vysoké školy a ich fungovanie v podobe, v akej ich poznáme. V prvom rade povedie k likvidácii univerzitnej samosprávy tým, že predpokladá kumuláciu rozhodovacích právomocí v rukách ministrom menovanej (z polovice aj navrhovanej) šesť- alebo osemčlennej správnej rady a rektora, ktorého má voliť tá istá správna rada. Senát univerzity má byť pritom v skutočnosti degradovaný na poradný orgán. Novela tiež predpokladá úplnú likvidáciu samosprávy na úrovni fakúlt, ktoré by nemali mať senáty vôbec a dekana by mal menovať rektor. Ďalším novým, pre kvalitu vzdelávania a výskumu nebezpečným prvkom je navrhované oddelenie funkčných miest docentov a profesorov od príslušných titulov. Je úsmevné, že ako hlavný dôvod tejto zmeny sa prezentuje skutočnosť, že kvôli tomu k nám neprídu profesori z Oxfordu, lebo nemajú absolvované naše inauguračné konanie. To sú iba najvypuklejšie problémy a novoty, obsiahnuté v návrhu, ktoré by jednoznačne viedli k zníženiu kvality a likvidácii akademických slobôd na slovenských vysokých školách.

Samozrejme, rovnako ako Slovenská rektorská konferencia, Rada vysokých škôl SR a Študentská rada vysokých škôl SR, aj naša univerzita návrh novely jednoznačne odmietla. Isteže, neodmietame reformy, ak povedú k rozvoju a zvýšeniu kvality vysokého školstva, a verím, že pracovná skupina, ktorú vytvorili vysokoškolské reprezentácie, pripraví dôstojný návrh takýchto legislatívnych úprav.

Spomínate akademickú samosprávu a akademické slobody. Môžete nám stručne objasniť, v čom spočívajú a prečo sú také dôležité?

V prvom rade by sme si mali uvedomiť, že univerzity sú inštitúcie, ktoré vznikli v hlbokom stredoveku a v podstate na tých istých princípoch fungujú dodnes, už viac ako osem storočí. V záujme zabezpečenia kvalitného vzdelávania, bádania a odbornej diskusie museli byť príslušníci akademickej obce vyňatí z vtedajšieho právneho systému a mať svoju samosprávu. Za to, čo študovali, bádali a hlásali, nesmeli byť trestaní a mohli si sami voliť svoje samosprávne orgány na čele s rektorom, ktoré garantovali dodržiavanie akademických slobôd. Akademická samospráva je tak zárukou akademických slobôd a ich neoddeliteľnou súčasťou. Aj vďaka nim univerzity prežili toľko stáročí, režimov a ideológií. Útok na akademickú samosprávu je tak popretím akademických slobôd a v istom zmysle vracia vysoké školstvo pred rok 1989. Akademické slobody boli totiž u nás obnovené až vďaka Nežnej revolúcii a sú jej najväčším výdobytkom pre akademické prostredie. Napokon aj iné zmeny v návrhu novely pripomínajú podmienky, v akých vysoké školstvo fungovalo pred tridsiatimi dvoma a viac rokmi (menovaní docenti a profesori, presun rozhodovacích procesov na externé orgány a i.)

Keďže sa nachádzame v období pred Veľkou nocou, nedá mi trošku náš rozhovor odľahčiť. Máte vy ako historik nejaký špeciálny vzťah k zvykom a tradíciám? Prípadne ako zvyknete tráviť veľkonočné sviatky? 

K Veľkej noci mám vzťah ako k jednému z najväčších kresťanských sviatkov, ktorý sa spája s viacerými, čiastočne stále dodržiavanými  tradíciami. Ja osobne zvyknem tráviť veľkonočné sviatky doma so svojou rodinou, ak to počasie dovolí, tak aj s vychádzkou do prírody. V tomto roku zrejme už druhý raz  bez návštevy kostola (so službami Božími v televízii) aj pondelňajšej oblievačky so svojimi synmi.

Čo by ste zapriali čitateľom nášho univerzitného časopisu k tomuto sviatku jari?

Našim zamestnancom prajem v prvom rade požehnané, pokojné, v zdraví prežité veľkonočné sviatky, bez problémov, stresov a zlých správ. Aby si počas sviatkov oddýchli, nazbierali nové sily a optimizmus potrebný pre ďalšie mesiace v tejto mimoriadne náročnej dobe. Vo viere, že tieto sviatky, počas ktorých si budeme musieť všetci niečo odrieknuť (návštevy príbuzných, bohoslužieb v chráme či pre niektorých zasa samozrejmú jarnú rekreáciu), sú poslednými, ktoré poznamenala pandémia a onedlho sa vrátime do normálneho života.