Profesor Magocsi patrí k tým americko-kanadským vedcom, ktorých vedecká dráha je dlhodobo spojená s výskumnými aktivitami v strednej a východnej Európe, vrátane Slovenskej republiky. S touto časťou Európy, okrem profesionálneho záujmu, je navždy spojený aj putom rodinným: tu sú korene jeho predkov a jeho manželky.

Výsledky neúnavnej vedecko-výskumnej práce profesora Magocsiho nominovali do kategórie najvýznamnejších mimoeurópskych vedcov zaoberajúcich sa v širšom rámci históriou strednej a východnej Európy, a v užšom rámci históriou Ukrajiny a karpatských Rusínov.

Paul Robert Magocsi sa narodil 26. januára 1945 v meste Englewood, v štáte New Jersey, USA. Študoval históriu a modernú európsku históriu na troch prestížnych amerických univerzitách: Rutgerskej, Princetonskej  a Harvardskej. V  70. rokoch 20. st. absolvoval Školu slovanských štúdií na Karlovej univerzite v Prahe a Školu maďarského jazyka a kultúry na Univerzite Lájosa Kossutha v Debrecéne. V súčasnosti je profesorom na katedre dejín, katedre  politických vied, vedúcim katedry ukrajinistických štúdií Torontskej univerzity. Je  medzinárodne uznávaným odborníkom pre tieto vedné odbory: História východnej a strednej Európy, Nacionalizmus, História Ukrajiny, Slovanská a východoeurópska immigrácia v USA, Karpatorusinistické štúdie. Jeho vedeckú kariéru reprezentuje súpis viac než 700 publikácií z viacerých vedných disciplín – histórie, bibliografie, jazykovedy, kartografie, politických vied (Paul Robert Magocsi: A Bibliography 1964 – 2011, University of Toronto 2011). 

Prof. Magocsi ako uznávaný vedec v oblasti histórie strednej a východnej Európy svojou vedeckou prácou výraznou mierou prispel a stále prispieva k oživeniu záujmu o históriu a súčasnosť jednej z autochtónnych národností tejto časti Európy – o karpatských Rusínov, ktorí v Slovenskej republike kompaktne obývajú jej severovýchodnú časť. Tejto problematike sa venuje 45 rokov, počas ktorých na Torontskej univerzite vybudoval jedinečnú Karpatsko-rusínsku knižnicu s obsahom okolo 15 000 titulov kníh a rôznych periodík, ktorá v takomto rozsahu nikde inde vo svete neexistuje. Je preto logické, že práve  táto knižnica je stredobodom záujmu vedcov z Európy a Ameriky. Dodnes umožnil mnohým z nich, vrátane vedcom z Prešovskej univerzity, študovať túto literatúru ako štipendistom rôznych nadácií, spoločností či fondov. S cieľom rozvinúť väčší záujem o karpatorusinistické štúdie, v roku 2001 inicioval v Kanade vznik Fondu Stevena Chepu pri Torontskej univerzite, ktorý umožňuje vedcom z Európy a Ameriky študovať karpatorusinistiku počas 3-mesačnej vedeckej stáže a štipendiu z uvedeného fondu. Doteraz tento študijný pobyt na Torontskej univerzite absolvovalo minimálne 10 vedcov z Európy, z toho polovica bola z Prešovskej univerzity a traja z Ústavu rusínskeho jazyka a kultúry PU. V roku 1988, po vzniku Ústavu národnostných štúdií a cudzích jazykov na Prešovskej univerzite, súčasťou ktorého bolo Oddelenie rusínskeho  jazyka a kultúry, prof. Magocsi sa rozhodol časť svojej vzácnej zbierky (okolo 700 titulov) venovať Prešovskej univerzite pre študijné účely študentov rusínskeho jazyka a literatúry a vedecko-pedagogických pracovníkov zaoberajúcich sa touto špecifickou problematikou. Súčasťou tohto daru sú aj vzácne mikrofilmy rusínskych periodík z rokov 1848 – 1939, ktoré sa stali významnou pomôckou pri výučbe a štúdiu histórie, kultúry, jazykovej otázky a národno-identifikačných procesov Rusínov v karpatskej oblasti a v Severnej  Amerike.

Za svoju vedeckú prácu prof. Magocsi dostal množstvo ocenení a titulov od rôznych univerzít a vedeckých spoločnosti. Je nositeľom: Ceny Americkej asociácie pre štúdium maďarskej histórie za najlepší článok publikovaný v rokoch 1971 – 1975 (1975), titulu riadneho mladšieho člena Vedeckej spoločnosti Harvardskej univerzity (Society of Fellows, 1973 – 1976), čestného ocenenia Yeshiva University v New Yorku za rozvoj neanglických jazykov Ameriky (1982),  Výročnej ceny Harvardskej univerzity za najlepšiu štúdiu v ukrajinskej bibliografii (1982, 1987), Ceny Bernarda M. Frya za najlepšiu objavnú štúdiu v Government Publications Review (1988), titulu Hosťujúceho profesora v rámci akademickej výmeny s Hebrew University v Jeruzaléme (1989), titulu riadneho člena Akadémie humanitných a spoločenských vied Kanadskej Kráľovskej spoločnosti, titulu riadneho člena, akademika Medzinárodnej slovanskej akadémie vied v Kyjeve (1998), titulu riadneho člena Vedeckej spoločnosti T. Ševčenka v Kanade (2007), titulu hosťujúceho vedca Max-Plankovho inštitútu pre sociálnu antropológiu v Halle v Nemecku (2001, 2002, 2003, 2006, 2010) a iných ocenení.

Z  odborných aktivít prof. Magocsiho chceli by sme uviesť tieto: je prezidentom Karpatsko-rusínskeho výskumného centra v USA, konzultantom vlády Kanady v otázkach multikulturalizmu, konzultantom Sekretariátu pre kresťanský ekumenizmus Vatikánu, členom Výboru pre bibliografiu a dokumentáciu Americkej spoločnosti pre rozvoj slavistiky, konzultantom Štatistického úradu Kanady, členom Komisie riaditeľa Multikulturálnej historickej spoločnosti Ontária, konzultantom Štatistického úradu USA v oblasti pôvodu a etnických kategórií.

V rámci Torontskej univerzity prof. Magocsi je aktívnym členom: Výkonného výboru a Vedeckej rady Spoločnosti ukrajinsko-židovského porozumenia, členom Centra pre európske, ruské a euroázijské štúdie, Výboru pre slovenské štúdie, Výboru etnických profesorov Imigračných a pluralistických štúdií. 

V rámci karpatorusinistických štúdií, spoločensko-kultúrneho života karpatských Rusínov spojených s regiónom severovýchodného Slovenska a historickej Karpatskej Rusi za pozornosť stojí jeho práca: v poradnom zbore Svetovej akadémie rusínskej kultúry za Severnú Ameriku so sídlom v Toronte, v medzinárodnom prípravnom výbore Studium Carpato-Ruthenorum – medzinárodnej letnej školy rusínskeho jazyka  a kultúry na Prešovskej univerzite v Prešove, na ktorej je od roku 2010 aj prednášajúcim profesorom dejín karpatských Rusínov, vo Vedeckej a odbornej rade Slovenského národného múzea – Múzea rusínskej kultúry v Prešove. Okrem toho je spoluzakladateľom Svetového kongresu Rusínov, členom Svetovej rady Rusínov za Severnú Ameriku, neskôr predsedom a v súčasnosti čestným predsedom tejto organizácie, je zakladateľom Ceny Alexandra Duchnoviča za rusínsku literatúru, zakladateľom Ceny sv. Cyrila a Metóda za rozvoj rusínskeho jazyka, zakladateľom Medzinárodného kongresu rusínskeho jazyka, iniciátorom Vedeckého seminára karpatorusinistiky na Prešovskej univerzite a koordinátorom Programu rusínskych škôl v Zakarpatskej oblasti Ukrajiny. 

Činnosť  profesora Magocsiho a jeho aktivity v prospech rozvoja vedy v spojitosti so Slovenskou republikou a Prešovskou univerzitou v Prešove, ktoré vyústili do podpísania memoranda o spolupráci medzi Prešovskou a Torontskou univerzitou 22. októbra 2012, podnietili prešovskú akademickú verejnosť navrhnúť Vedeckej rade Prešovskej univerzity udeliť mu titul „doctor honoris causa“ ako vyjadrenie vďaky za prácu, ktorú vykonal nielen pre Prešovskú univerzitu v Prešove, ale aj pre celé Slovensko. Predkladateľom návrhu bol Ústav rusínskeho jazyka a kultúry PU a Vedecká rada tento návrh schválila na svojom riadnom zasadnutí 10. decembra 2012.

doc. PhDr. Anna Plišková, PhD.

Foto: AV štúdio CCKV PU v Prešove