Obohatiť koncertnú činnosť v meste Prešov sa darí v jesennom termíne uvádzanému cyklu Akademických komorných koncertov (AKK). Tieto koncerty sa konali nielen na akademickej pôde, konkrétne v Univerzitnej knižnici PU, ale aj v sále Parku kultúry a oddychu v Prešove a dva z nich sa stali pevnou súčasťou zaujímavej dramaturgie Prešovskej hudobnej jesene. Odbornými garantmi  a organizátormi boli Prešovský hudobný spolok SÚZVUK a Katedra IHVU FF Prešovskej univerzity v Prešove, ktorí presvedčili študentov, vysokoškolských pedagógov, ale i odbornú, či širokú verejnosť, že pestovanie komornej hudby má  v Prešove dlhoročnú tradíciu.

Otvárací koncert 11. ročníka AKK bol výnimočnou udalosťou. Týmto ojedinelým koncertom (15.10.) sa poslucháči mohli oboznámiť s interpretačnými zákonitosťami, ktoré so sebou prináša poučená interpretácia starej hudby. Vystúpenie súboru starej hudby QUANTZ QUARTET, v zložení Mária Rendešová - Flauto traverso, Peter Zelenka - Violino, Tomáš Kardoš - Violoncino a Martin Gedeon - Cembalo, prinieslo do vysokoškolského prostredia aj istú dávku hrdosti. Členkou tohto ansámblu, ktorého interpretmi sú študenti na Konzervatóriu Wien-Privatuniversität, je Mária Rendešová, absolventka dvoch fakúlt Prešovskej univerzity v Prešove (FHPV a PF). Súbor predviedol nielen originály, či verné kópie barokových nástrojov (barokového predchodcu priečnej flauty, či v barokovom Taliansku populárny nástroj, tzv. „malý kontrabas“ – teda Violoncino), ale aj diela barokových majstrov. Na koncerte odznela Suita  e-mol francúzskeho skladateľa a flautistu Jacquesa Hotteterra, pochádzajúceho zo známej nástrojárskej rodiny Hotteterre, ktorá sa zaslúžila aj o konštrukciu priečnej flauty. Ďalej odzneli sonáty Josepha Bodina de Boismortiera, Johanna Joachim Quantza (nemeckého flautistu a metodika v hre na tomto nástroji, ktorého meno je v názve účinkujúceho súboru), Georga Philippa Telemanna a  Concerto a quattro Georga Friedricha Händla. V Sonáte G-dur  J.S.Bacha sa prítomní mohli stretnúť s preladením huslí (boli v skordatúre d´´, g´, d´, g). Na koncerte odznela pôsobivá hudba plná technickej virtuozity, ale i mladíckeho nadšenia a radosti. 

V dramaturgii Prešovskej hudobnej jesene i AKK právom dominoval jubilejný koncert ženského speváckeho zboru IUVENTUS PAEDAGOGICA Prešovskej univerzity v Prešove. Súbor vznikol v roku 1964 a je najstarším umeleckým telesom tejto inštitúcie. Zbor pôsobí pri Katedre hudby, Inštitútu hudobného a výtvarného umenia Filozofickej fakulty a jeho členkami sú predovšetkým budúce učiteľky hudby, ale aj študentky iných fakúlt. Rástol päť desaťročí na štúdiu nových a náročnejších kompozícií, na spolupráci s dirigentskými a skladateľskými osobnosťami, na možnostiach zapojiť sa do domácich a zahraničných súťaží, na účinkovaní v rámci akademického i koncertného života, ale predovšetkým na osobnom vklade desiatok, či stoviek členiek tohto umeleckého telesa, ktoré do zboru priniesli nadšenie pre zborový spev. Svoju 50-ročnú existenciu si slávnostne pripomenulo mnoho aktívnych i bývalých členiek zboru, ale aj umelecké osobnosti, ktoré sa podieľali na vzostupe umeleckého telesa koncertom v PKO (12.11.), na ktorom zbor prezentoval súčasné perspektívy, ale i svoju bohatú históriu, informoval auditórium aj o získaných oceneniach doma a v zahraničí. ŽSZ od roku 2001 vedie Mgr.Tatiana Švajková- Kanišáková, PhD., ktorá do dramaturgie zapracovala hneď niekoľko rovín práce so zborom. Jednou z nich je aj skutočnosť, že tento zbor dlhodobo spolupracuje so súčasnými slovenskými skladateľmi: I.Szeghy, M.Novákom, J.Kmiťovou, P.Breinerom, diela niektorých odzneli aj na jubilejnom koncerte.  Zbor predviedol interpretáciu českej a slovenskej ľudovej tradície, zborové skladby Z.Lukáša, J.Hrušovského arr., B.Urbanca, ale zaznela v ich podaní aj známa svadobná odobierka v úprave Petra Breinera. Ďalšiu rovinu práce zboru predviedla zbormajsterka so zborom v podobe latinských duchovných piesní (A.Vujić, O.Gjeilo). Zaslúžený aplauz vyvolali skladby, ktoré vypovedajú o práci žien – skladateliek, prešovských rodáčok, I.Szeghy (Fairy Song) a J.Kmiťovej (Tri 4-hlasé ženské zbory I.),  ktorých kompozičná činnosť má európske parametre. Ich skladby zapôsobili na publikum ako ojedinelé projekty práce s hlasom, jeho naratívnou funkciou, striedania zvukových hladín, s glissandi a melodramatickými úsekmi. Šírka hlasového prejavu a temperamentný rytmus razili zo skladby macedónskeho skladateľa a dirigenta Todora Skalovského v skladbe Macedónska humoreska. Na jubilejnom koncerte odznela zborová pieseň „Aká si mi krásna“ Eugena Suchoňa, interpretovaná v zaujímavom akustickom postavení. Pôsobivý a zmysluplný rámec celému koncertu dali dve duchovné skladby, „Ave Maria“ z pera Alexandra Vujića a Gustava Holsta. Dirigentka zboru z rúk rektora Prešovskej univerzity v Prešove Prof. RNDr. René Matloviča, PhD. prevzala bronzovú plaketu za umeleckú prácu a reprezentáciu zboru doma i v zahraničí. Zbor bol pri príležitosti svojho jubilea ocenený aj Cenou primátora mesta Prešov a medailou Pocta svätého Gorazda, ktorú udelila generálna riaditeľka NOC v Bratislave.

Účinkujúcim komorným zoskupením ďalšieho koncertu AKK bolo Česko-slovenské komorné duo v zložení Pavel Burdych – husle a Zuzana Berešová – klavír, ktorého recitál  sa konal v priestoroch Univerzitnej knižnice PU, za účasti početného publika (15.11.). Na programe boli výhradne diela bardejovského rodáka Bélu Kélera (1820-1882), ktorého život a dielo zaznamenalo v posledných rokoch renesanciu v bádateľskej činnosti bardejovských, prešovských, košických, českých  a nemeckých historikov. Výslednicou predchádzajúceho obdobia sa stal zborník (ed. K. Medňanský), hodnotiaci prínos skladateľa pre tvorbu zábavnej a populárnej hudby 19.storočia.  Pozornosť, ktorá sa upriamila na osobnosť hudby rakúsko-uhorskej monarchie, nie je náhodná, pretože samotný Béla Kéler venoval svojmu rodnému mestu rozsiahlu pozostalosť hudobnín (v súčasnosti cca.444 jednotiek). Béla Kéler bol naturelom salónny hudobník a tomuto zábavnému žánru sa venoval aj skladateľsky. Jeho skladby (predohry, čardáše, valčíky, polky, hudobné obrazy, vokálne diela)  obstáli aj v konkurencii viedenských tvorcov J.Lannera a J.Straussa ml. Na koncerte zazneli  skladby, poznamenané mestskou a kúpeľnou kultúrou, ktoré vypovedali o rôznych národnostných vplyvoch hudby Rakúsko-Uhorska. Z interpretácie husľového partu prúdila energia, zmysel pre tvorbu melodických línií, virtuozita, schopnosť vystihnúť špecifiká metrorytmických funkcií hudobnej reči, precíznosť pri interpretácií početných melodických ozdôb. Výborným spoločníkom mu bol aj klavírny part, plynúci v jednej koncepcii (nevýhodou bolo použitie elektrického klavíru, ktorý nedokázal dotvoriť farebnosť pozadia skladieb). Na koncerte odzneli skladby s idylickými názvami (Rozlúčka s Dolnou zemou, Na krásnom Rýne spomínam na Teba, Túžba po vlasti). Pristaviť sa je potrebné pri originálnej skladbe „Spomienka na Bardejov, op.31“, v nej zaznievajú hudobné témy, ktorými sa inšpiroval Johannes Brahms a to konkrétne v najslávnejšom Uhorskom tanci č.5 g-mol. Hoci na začiatku vydania Uhorských tancov pre 4-ručný klavír J.Brahms uviedol, že skladby sú inšpirované melódiami „uhorských a nemeckých skladateľov“, na B.Kélera si už dnes v súvislosti s 5.uhorským tancom nikto nespomenie. Tvorba Bélu Kélera znamená preto pre hudobníkov i muzikológov veľkú výzvu.

Sála PKO  znela  (19.11.) klavírnou literatúrou. Prešovskému publiku sa predstavila talentovaná klaviristka Irina Gerega (Hereha) z Ukrajiny, ktorá po ukončení Konzervatória vyšla z klavírnej triedy národnej umelkyne doc. Ľubov Hunder na Precarpathian National University Vasyl Stefanyk v meste Ivano-Frankivsk, kde je v súčasnosti  poslucháčkou doktorandského štúdia.  Program koncertu bol zameraný predovšetkým na ukrajinskú  kompozičnú školu, na koncerte odzneli viaceré premiéry skladieb, ktoré vyvolali v auditóriu nadšenie. Úvod rozsiahleho a náročne zostaveného klavírneho recitálu patril skladbe s poetickým názvom a obsahom nórskeho skladateľa a klaviristu Christiana Sindinga (1856-1941) Rašenie jari. Záver patril košickému skladateľovi Norbertovi Bodnárovi  (1956) a jeho Toccatine, v ktorej klaviristka preukázala inklináciu aj k jazzovej harmónii a rytmu  a rovnako jazzový „feeling“ rašil aj zo skladby „Turn out the Stars“ amerického jazzmana a skladateľa Billa Evansa. Poema Fedora Nadenenka (1902-1963), Partita  N.5. Myroslava Skoryka (1938), a Prelúdium Mykola Kolessu (1903-2006), pôsobili ako nový závan dramaturgie klavírnej histórie a  potenciálu našich východných susedov, v ktorom interpretka presvedčila publikum o svojom vzťahu k poetike, výrazovosti, aj premyslenosti detailov. Svoj výkon postavila na technickej gradácii a obdivuhodnej schopnosti tlmočiť hudobné obsahy skladateľov, ktorí tvorili a tvoria v nedávnej histórii a súčasnosti. Vzhľadom k tejto skutočnosti, to bol veľmi pútavo a hodnotne zostavený program, ktorého originálnymi hudobnými opusmi boli aj skladby azerbajdžanskej skladateľky, speváčky a klaviristky Azizy Mustafa Zadeh (1969), ktorú označujú poslucháči  ako „princeznú jazzu“. Na koncerte  rezonovali skladby aj iného zámeru. V skladbách zazneli orientálne nápevy  a temperamentný rytmus, príklon  k ľudovému dedičstvu. 

Záverečný koncert AKK patril komornej hudbe, ktorú interpretovali študenti Katedry hudby IHVU Prešovskej univerzity v Prešove. Išlo o rôznorodé komorné zoskupenia zobcových fláut, huslí, akordeónov, gitár a sólového spevu v sprievode klavíra, kde zaznela hudba takmer všetkých storočí (J. S. Bach, J. Ch. Naudot, A. Caldara, A. Stamitz, W. A. Mozart, G. Dinizu, A. Piazzolla, A. Tuchowski, S. Hochel a ďalší). Pedagogickú prípravu realizovali pedagógovia Katedry hudby v rámci predmetu Collegium musicum. A išlo o skladby klasickej, jazzovej i ľudovej povahy. Centrálna študovňa Univerzitnej knižnice PU v Prešove v závere koncertu hostila komorný orchester CAMERATA ACADEMICA, v jeho podaní  zaujalo publikum  Rondo (Allegro) z Koncertu pre lesný roh a orchester č.1 D dur, KV.412 W. A. Mozarta. Sólistom bol Miroslav Leško, ktorý zvládol part s ľahkosťou a istotou.  Záverečnou skladbou za celým cyklom AKK bola Sinfonia a quattro č.8 „Sedecia“ (Sedekiáš, kráľ Jeruzalema) talianskeho barokového skladateľa Antonia  Caldaru, ktorú skomponoval v r.1732. Skladateľ svojim orchestrálnym skladbám spravidla uvádzal v titulných listoch aj duchovné mottá, akýsi program, čím tento skladateľ zaujal viaceré interpretujúce orchestre (medzi inými i SKO B. Warchala) a svojou koncepciou a motivickou prácou zasiahol do vývoja symfonického cyklu. Umeleckým vedúcim a dirigentom orchestrálnych skladieb bol doc. Mgr .art. Karol Medňanský, PhD. 

Mgr. Renáta Kočišová, PhD.

Foto: archív Katedry hudby IHVU FF PU