Drahí pedagógovia, všetci zamestnanci a študenti Prešovskej univerzity!

Vianoce dnes dostávajú rôzne komerčné prívlastky, stávajú sa vynikajúcim reklamným artiklom. Ale skutočné Vianoce sú sviatkami Narodenia Ježiša Krista. On prišiel pre našu záchranu, aby sme mali večný život. Prišiel, aby sme si ani v najťažších chvíľach nemuseli zúfať, ale aby náš život mal zmysel.

8. decembra sme začali sláviť mimoriadny Svätý rok milosrdenstva, ktorý vyhlásil Svätý Otec František. V rôznych situáciách života potrebujeme stále znova uveriť a zakúsiť, že Boh je láska.

Do nového roka 2016 vám všetkým a vašim blízkym želám túto osobnú skúsenosť Božej lásky, aby ste sa nedali oklamať, že Boh vás nemá rád azda preto, že sa nie vždy zrealizujú vaše predstavy a plány. Lebo jeho plán s naším životom je ten najlepší, pretože je to plán lásky. Nech je táto skúsenosť s jeho láskou vo vašom živote taká silná, aby ste sa vždy dokázali rozhodovať s láskou a odpovedať tak na Božiu lásku, ktorou nás neustále zahŕňa. Zároveň využívam túto príležitosť, aby som vám poďakoval za vašu prácu. Teším sa z úspechov Prešovskej univerzity a želám vám do nového roka ďalšie napredovanie v napĺňaní hlbokej myšlienky, charakterizujúcej pôsobenie Prešovskej univerzity – viac ako vzdelanie...

Želám vám milostiplné sviatky Narodenia Pána a nech vás Boh sprevádza každý deň nového roka svojím požehnaním v osobnom, rodinnom i pracovnom živote.

Christos raždajetsja! Slavite jeho! 

CHRISTOVO NARODENIE 2015/2016

Pre kresťanov je Narodenie Christa – Vianoce jednou z najvýznamnejších udalostí v dejinách ľudstva. Podstatou tohto sviatku je oslava príchodu Božej lásky, prinášajúcej plnosť života. Posolstvom Vianoc nie je nádherne vyzdobený stromček ani zháňanie darčekov v nákupných centrách, veľkolepý štedrovečerný stôl či rozvoniavajúce domáce jedlo alebo povaľovanie sa pred televízorom. Dnešnému človekovi to možno bude znieť neuveriteľne, ale skutočnou podstatou Vianoc je prijatie Božej lásky a osobné prežitie udalosti Christovho Narodenia ako vlastnej duchovnej skúsenosti.

Každý rok nám tento sviatok odhaľuje pravý zmysel ľudského bytia – život, naplnený láskou. Betlehemská hviezda svietila a ukazovala cestu k novonarodenému Božiemu Synovi pastierom i mágom, malým i veľkým, chudobným i bohatým. Nech aj naše srdcia zapálené láskou žiaria ako hviezdy v temnej noci tohto veku a pomáhajú každému, kto putuje do nebeskej vlasti.

Želám všetkým, aby sme žili v radosti. Aby sme si jeden od druhého nedržali odstup. Aby sme v ľuďoch, čo nás obklopujú, uzreli Christa. Aby sme svoje okolie dokázali zohriať jediným pohľadom. Aby sme všetkým pomáhali bez nároku na pomoc. Aby sme jeden s druhým súcitili, pretože toto je jediná šanca, ktorá nám bola daná – milovať každého v Bohu, každého bez výnimky. Pretože Boh k nám neprichádza prostredníctvom bohatstva, zdravia či postavenia – prichádza k nám prostredníctvom našej lásky...

Prajem všetkým požehnané Christovo narodenie!

Vážená akademická obec Prešovskej univerzity v Prešove, som vďačný, že sa k vám môžem prihovoriť v tomto pre kresťanov milostivom čase. Vianoce sú pre nás časom vtelenia Boha priamo medzi ľudí, do ich sveta a do ich životov. Viac ako dve tisícročia svedčíme o tom, že Boží svet je úzko a celkom konkrétne spojený so svetom ľudí. Aj dnes, keď v tomto našom svete často prevláda beznádej, Božia prítomnosť mu predsa dodáva nádej.

Ako protipól úzkosti, vojnových konfliktov, zmätku a manipulácií, nám Ježiš predstavuje svojho milosrdného Otca, ako prameň nádeje. Ježiš prišiel, aby túto pravdu pomenoval. Božie princípy predstavené vo svetle Božieho Syna blahodárne formujú ľudské srdce. Ono sa tak stáva základnou bázou prijatia, odpustenia a zmierenia, či už v rodinách, alebo i vo vzťahoch medzi národmi. Možno sa utešujeme tým, že o našu bezpečnosť sa postarajú politici či vojaci so zbraňami v rukách, avšak, musíme si priznať, že pred beznádejou v srdci nás žiadna armáda neochráni.

Preto vám všetkým do blížiacich sa vianočných dní prajem Boží pokoj v srdci a pevnú vieru, aby vás chránila pred každou formou beznádeje.

Vianočne reklamy, ktorými nás média pred Vianocami bombardujú, z každej strany pília naše uši. Oznamujú síce, že čas krásnych sviatkov sa blíži, ale degenerujú ich posolstvo do materiálnej konzumnej podoby. Takú podobu Vianoc však nemusíme prijať za svoju. Zvesť o narodenom betlehemskom dieťati síce preniká naše uši z každej strany, ale je otázka, či preniká nami osobne, či sa stáva našou osobnou skúsenosťou. 

Lukášovo evanjelium hovorí, že zvesť o narodení Spasiteľa počuli pastieri v noci na betlehemských stráňach. Zvesť, ktorú počuli, a spôsob, akým zaznela, prenikol ich uši a možno dvihol ich adrenalín, ale tam by celá záležitosť skončila, keby sa neboli vydali do Betlehema. Po prijatí zvesti pastieri si povedali „...poďme až do Betlehema a pozrime sa, čo sa to stalo, čo nám oznámil Pán (L 2,15)“. Neuspokojili sa s rečami a nadprirodzenou nebeskou udalosťou, ktorú zažili. Oni išli až do Betlehema. Neberú to povrchne, ale idú k meritu vecí. Skúmajú, čo za tou zvesťou skutočne je a aký má pre nich význam. Šli a videli. To je postup, ktorý platí stále. Choď cestou, ktorú naznačuje vianočná zvesť. Neostaň na povrchu, ale choď „až“ k Narodenému, aby osobná skúsenosť s Ním Ti otvorila oči pre ponuku nebies pre Tvoj život. 

Univerzita je miestom poznávania. Prajem všetkým, ktorí jej brány prekračujú, aby neostali na povrchu uspokojení pozlátkom Vianoc. Nech Vás túžba poznávať, ktorá je Vám vlastná, pohne ku krokom „až do Betlehema“, aby ste aj počas tohoročných Vianočných sviatkov mohli s radosťou vyznať: Narodil sa nám dnes Spasiteľ. Požehnané Vianočné sviatky a šťastný Nový rok 2016 praje Slavomír Sabol, biskup VD ECAV