Ste absolventom Filozofickej fakulty PU v Prešove. Študovali ste angličtinu a dejepis. Ako si spomínate na obdobie štúdia? 

Len v dobrom. Nebolo jednoduché dostať sa na tento odbor. Priznávam, zo začiatku som to všetko doslova ŽRAL! Ale musím dodať druhým dychom, že som síce dokončil štúdium, ale záver som nezvládal podľa predstáv môjho okolia a už vôbec nie podľa predstáv vyučujúcich. Mal som už málo voľného času, na školu.  

Čo Vám utkvelo v pamäti?

Vykopávky s Mariánom Vizdalom, exkurzia historikov na Zakarpatie a po Slovensku a samozrejme rádio PaF.  

Počas vysokoškolských štúdií ste sa venovali práci v študentskom rozhlase, v rádiu PaF. Ako ste sa k vysielaniu dostali? 

Z trucu! Nechceli mi povoliť individuálny študijný plán, lebo som chcel byť nový Indiana Jones. Tak som sa urazil a v treťom semestri som išiel ma konkurz do internátneho rádia. Tam ma vzali a začali sa diať veci.  

Ako prebiehalo vysielanie? Poznáte súčasné vysielanie rádia?

Priznám sa, že nepoznám. Ale ja som prišiel ešte v čase MG kaziet a CD. Nebol internet, počítač bol jeden 386-ka. Ale o to viac poctivej rádiovej roboty som sa musel naučiť a zvládať. Napríklad strihať anketu na pásoch – kotúčikoch. To je dnes sci-fi. Stal som sa šéfom IRŠka a s kamošmi, ktorí to žrali ako ja, sme zmenili podstatne to, ako to rádio vyzeralo a čo vysielalo. Trošku sme ho priblížili k ozajstnej rozhlasovej stanici.    

V súčasnosti pôsobíte v médiách, participujete na viacerých projektoch obľúbených medzi divákmi. Aká bola Vaša cesta k úspechu?

Neviem, či toto je úspech. Ale ak je to otázka, ako vyzerala cesta k tomu, čo sa deje teraz, tak odpoveď je, že som to bral ako súčasť okolností. Od IRŠka, do regionálneho rádia Flash. Prvá TV ponuka prišla zo štúdia Košice. Ešte v roku 2000. Potom Fun rádio a ďalšie projekty. Celkom to trvá 16 rokov, z toho 11 som súčasťou Fun rádia, o ktorom som sníval a na to som sa hral.  

Ak už hovoríme o úspechu a aj naša nová rubrika sa ním zaoberá, kto je podľa Vás úspešný absolvent?  

Ten, kto využije čas štúdia na svoj rozvoj. Asi by som bol dobrý učiteľ. Respektíve, chcel by som ním byť. Viem si predstaviť, že by som učil na fakulte, venoval sa výskumu. Ale mňa to akademické prostredie pripravilo na moju prácu. Nie je dôležité vedieť všetko, ale vedieť, kde hľadať. Nevedel som s počítačmi nič! Nakoniec som robil diplomovku sám podľa noriem ISO. A takých vecí bolo veľmi veľa. Takže Zimnýkoval nasával a uplatňoval.  

Úspešní ľudia sú často vzorom. Úspešní absolventi môžu byť inšpiráciou pre študentov našej univerzity. Chceli by ste našim študentom prezradiť Váš recept na úspech?

Nepoznám ho, preto mi trvalo dostať sa tam, kde som – čo pre mňa je len moja práca, ktorú robím rád a s nasadením a nie cieľ. Netvrdím, že je to úspech. Pre mňa je dôležitejší rešpekt, ako úspech. Chcel by som byť skôr rešpektovaný, ako úspešný. Recept neexistuje, ja som sa len nevzdal a inšpiroval som sa na každom kroku. Napríklad aj v tomto rozhovore je pre mňa inšpirácia. A ak to má byť odkaz, tak nech pre kohokoľvek, kto chce robiť to, čo ja, tak nech je pre neho motivácia, nie je vyrovnať sa mi, ale prekonať ma.